Trier

Podľa doložených zdrojov mesto založili Rimania v roku 16 pred Kr. pod názvom Augusta Treverorum. O niekoľko rokov neskôr, za vlády cisára Claudia sa premenovalo na Colonia Augusta Treverorum. Neskôr bolo znova premenované.

V 2. polovici 3. storočia sa Trier stal sídlom biskupa, prvým biskupom bol Eucharius. Toto biskupstvo je najstaršie severne od Álp a vždy patrilo k najvýznamnejším súčastiam cirkevnej organizácie v nemeckých krajinách.

V rokoch 271 až 274 bolo mesto sídlom proticisára Tetricusa. V roku 275 bol Trier zničený vpádom Alamanov. Počas vlády Konštantína Veľkého bol znovu postavený a stal sa sídlom jednej zo štyroch prefektúr Rímskej ríše. V tom čase boli postavené cisárske kúpele, či aula paláca (súčasná Konštantínova bazilika – Konstantisbasilika). V rokoch 293 až 392 sa Trier stal sídlom západorímskych cisárov. Počtom 80 000 až 100 000 obyvateľov bol najväčším mestom na sever od Álp.

V 5. storočí, v rokoch 413 a 421, Trier opakovane dobyli Frankovia a v roku 451 ho dobyli a vypálili Huni. Okolo roku 475 patrilo mesto s konečnou platnosťou Frankom.

Triersky dóm

V roku 870 sa mesto stalo súčasťou Východofranskej ríše. Zo začiatku ho riadil gróf, od roku 902, kedy prešla moc na arcibiskupa, bolo mesto riadené fojtom. Trierskí arcibiskupi patrili k najmocnejším západonemeckým feudálom a radili sa medzi kurfirstov.

Od 10. storočia sa Trier snažil dostať pod správu ríše. V roku 1212 dostalo mesto od cisára Otta IV. uvoľňovací list potvrdený Konrádom IV. V roku 1309 sa Trier opäť dostal pod jurisdikciu arcibiskupa, ktorým bol vtedy mocný Balduin Luxemburský. Status arcibiskupského mesta potvrdil v roku 1364 cisár Karol IV. a v roku 1580 ríšsky komorný súd. V roku 1473 bola v Triere založená vysoká škola, ktorá bola roku 1797 za Napoleona zrušená.

V roku 1512 sa v Triere uskutočnil ríšsky snem, na ktorom boli pevne stanovené ríšske obvody. Počas tridsaťročnej vojny bolo mesto dvakrát dobyté, v roku 1634 Španielmi a 18. novembra 1645 Francúzmi.

Vo vojne francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. s Holandskom usiloval triersky kurfirst o neutralitu, ale neúspešne. Po mesačnom obliehaní obsadili francúzske jednotky 8. septembra 1673 mesto. Začiatkom nasledujúceho roku sa francúzske velenie rozhodlo mesto opevniť a preto boli zbúrané osamotene stojace budovy kláštorov a iných svetských budov ako napr. Barbarathermen (rímske kúpele). V roku 1675 sa podarilo mesto od nenávidených Francúzov oslobodiť, ale neskôr ho ešte obsadili v rokoch 1684, 1688, 1702 – 1704 a 1705 – 1714. Dňa 9. augusta 1794 sa stal súčasťou revolučného Francúzska, čím skončila svetská nadvláda cirkvi. V mierovej zmluve z Campoformia uznal František II. rieku Rýn ako východnú hranicu Francúzska. Trier získal po obsadení Francúzmi prístup k francúzskemu trhu.

Po podpísaní mierovej zmluvy v Lunéville (1801) patrilo územie na ľavom brehu Rýna i v oblasti občiansko-právnej ku Francúzsku. Po uskutočnení tohto kroku obdržali obyvatelia Trieru francúzske štátne občianstvo a s tým spojené práva. Po veľkom útlaku po obsadení v roku 1794 nastalo obdobie vnútorného mieru a hospodárskeho vzostupu. Po porážke Napoleona 6. januára 1814 prešiel Trier pod správu Pruska.

V 19. storočí sa mesto rozšírilo za stredoveké hradby. Krátkodobo mali hradby svoj význam, pretože sa pri vstupných bránach vyberala daň z obilia a mäsiarskych výrobkov. Daň, ktorá predstavovala významný zdroj financií pre mesto, bola zavedená v roku 1820. V roku 1875 nepopulárnu daň nahradili inou, nevyžadujúcou dovozné kontroly, čo malo za dôsledok postupné búranie stredovekých hradieb. Na žiadosť veľkej časti obyvateľstva dovolil minister kultúry 3. decembra zbúrať hradby. Do roku 1877 boli zbúrané štyri mestské brány. Hradbami zostali pred obyvateľstvom chránené len niektoré zariadenia armády ako cvičisko (dnešné Palastgarten a Kaiserthermen – cisárske kúpele) s časťami Südalle a úradu pre zásobovanie. Do konca 19. storočia zmizli všetky ďalšie zvyšky hradieb. Tento krok umožnil ďalší vývoj mesta.

Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 sa z Trieru stiahla pruská armáda. Nahradila ju francúzska posádka, ktorá sa stiahla až v roku 1930.

V roku 1938 dali postaviť Národní socialisti na kopci Petrisberg kasárne, v ktorých zriadili známy zajatecký tábor Stalag XII-D. V tábore boli umiestnení hlavne francúzski zajatci. Od septembra 1944 bolo mesto neďaleko frontu a skoro denne ho ostreľovalo spojenecké delostrelectvo. V decembri 1944 mesto zažilo tri ťažké letecké útoky spojencov, ktorí ho postupne od 19. decembra – 24. decembra silne poškodili. 19. decembra okolo 15:30 zhodilo na mesto 30 britských bombardérov typu Lancaster 136 ton výbušnín. O dva dni neskôr, 21 decembra 1944 okolo 14:35, bolo 94 bombardérmi typu Lancaster a 47 americkými bombardérmi zhodených 427 ton bômb. Opäť o dva dni neskôr, 23. decembra, bolo na mesto zhodených 700 ton bômb. Pri leteckých útokoch zahynulo asi 420 ľudí a bolo poškodených mnoho budov. Počas vojny bolo úplne zničených 1600 domov. 2. marca 1945 padlo mesto po slabom odpore do rúk Spojencov.

Mesto je rodiskom Karla Marxa.