Weimarská republika

28. júna 1919 podpísali zástupcovia weimarskej republiky v Paríži Versaillskú zmluvu. Podľa mierovej zmluvy bolo Francúzsku navrátené Alsasko-Lotrinsko (14 522 km²); Belgicku postúpené územie Moresnetu a po plebiscite aj Eupen a Malmédy (celkovo 1 036 km²); Poľsku väčšina Poznaňska a Západného Pruska, časť Sliezska a nepatrná časť Východného Pruska (celkovo 46 142 km²); Česko-Slovensku Hlučínsko (316 km²); Gdansk s okolím (1 894 km²) bol premenený na nezávislé Slobodné mesto Gdansk pod patronátom Spoločnosti národov; severná časť Východného Pruska, Klajpeda s okolím (2 416 km²) sa stala autonómnou časťou Litvy. Neskôr došlo aj k úprave hraníc s Dánskom, ktoré získalo po plebiscite severnú časť Šlezvicka (moderný dánsky okres Južné Jutsko), celkovo 3 938 km². Sársko o rozlohe 1 910,49 km² bolo na 15 rokov odovzdané do správy Spoločnosti národov a výnosy jeho baní postúpené Francúzsku. Porýnie bolo demilitarizované a dočasne okupované víťaznými štátmi. Súčasne Nemecko stratilo všetky svoje kolónie. Územie Nemecka sa tak zmenšilo o 70 615 km² na 468 116,13 km² a navyše bolo postihnuté mimoriadne ťaživými vojnovými reparáciami.

Územie weimarskej republiky bolo spolkovým štátom, zloženým zo začiatku zo všetkých pôvodných spolkových krajín predchádzajúceho Nemeckého cisárstva, ktoré sa stali republikami s nemeckým označením Slobodný štát (Freistaat), prípadne Ľudový štát (Volksstaat), či Slobodný ľudový štát (Freie Volksstaat). Neskôr došlo ku zmenšeniu počtu spolkových krajín.