Gelsenkirchen
Gelsenkirchen je mesto na západe Nemecka v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko vo vládnom obvode Münster. Leží v severnej časti Porúria. V súčasnosti sa tu uhlie už neťaží a mesto má desaťročia problém s najvyššou nezamestnanosťou v Nemecku. Nachádza sa tu najväčšia solárna elektráreň v Nemecku a uhoľná elektráreň s najväčším komínom v Nemecku (302 m)[chýba zdroj]. Gelsenkirchen je domovské mesto známeho futbalového klubu Schalke 04, ktorý je pomenovaný podľa časti mesta Schalke a futbalový štadión sa nachádza v mestskej časti Erle.
Gelsenkirchen | |||
mesto | |||
Pohľad na Gelsenkirchen | |||
|
|||
Prezývka: Mesto 1000 ohňov | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Spolková krajina | Severné Porýnie-Vestfálsko | ||
Vládny obvod | Münster | ||
Mesto bez okresu | Gelsenkirchen | ||
Diaľnica | A 2, A 40, A 42, A 52 | ||
Rieka | Emscher | ||
Nadmorská výška | 25-95 m n. m. | ||
Súradnice | 51°31′S 7°06′V | ||
Rozloha | 104,84 km² (10 484 ha) | ||
Obyvateľstvo | 257 981 (31.12.2010[1]) | ||
Hustota | 2 460,71 obyv./km² | ||
Prvá písomná zmienka | 1150 | ||
Primátor | Frank Baranowski (SPD) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 45801 - 45899 | ||
Telefónna predvoľba | +49(0)209 | ||
Kód | 05 5 13 000 | ||
EČV | GE | ||
Poloha mesta Gelsenkirchen v rámci Nemecka
| |||
Poloha mesta Gelsenkirchen v rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko
| |||
Wikimedia Commons: Gelsenkirchen | |||
Webová stránka: www.gelsenkirchen.de | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Prvá písomná zmienka o Gelsenkirchene pochádza z roku 1150, ale sídlo ostalo iba malou dedinou až do 19. storočia. S nástupom priemyselnej revolúcie sa celá oblasť rozrástla. V roku 1840 keď začala ťažba uhlia žilo v meste 6 000 obyvateľov, v roku 1900 to už bolo 138 000. Na začiatku 20. storočia patrilo kvôli ťažbe uhlia medzi významné európske mestá. Mesto získalo prezývku „mesto 1000 ohňov“, pretože plyny z ťažby horeli aj počas noci. V roku 1928 sa mesto zlúčilo so susednými mestami Buer a Horst. Mesto tak dostalo nový názov Gelsenkirchen-Buer, ktorý mu ostal až do roku 1930. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto centrom produkcie uhlia a ropného priemyslu, preto bolo spojencami bombardované. Počas vojny sa tu nachádzal ženský satelitný tábor koncentračného táboru Buchenwald.
Administratívne delenie
Mesto je tvorené z 5 mestských obvodov a tie sa delia na 18 mestských častí:
- Gelsenkirchen-Nord: Buer, Scholven, Hassel
- Gelsenkirchen-Mitte: Altstadt, Bismarck, Bulmke-Hüllen, Feldmark, Heßler, Schalke, Schalke-Nord
- Gelsenkirchen-West: Horst, Beckhausen
- Gelsenkirchen-Ost: Erle, Resse, Resser-Mark
- Gelsenkirchen-Süd: Neustadt, Ückendorf, Rotthausen
Partnerské mestá
|
Referencie
- IT.NRW Amtliche Bevölkerungszahlen (IT.NRW Úradné počty obyvateľstva), prístup 06.09.2011 (po nemecky)
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gelsenkirchen na anglickej Wikipédii.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gelsenkirchen na nemeckej Wikipédii.