Erlangen

Nasledujúce obce susedia s mestom Erlangen. Uvedené sú v smere hodinových ručičiek začínajúc od severu: Möhrendorf, Bubenreuth, Marloffstein, Spardorf, Buckenhof (všetky patriace pod okres Erlangen-Höchstadt), Norimberg, Fürth, Obermichelbach (okres Fürth), mesto Herzogenaurach a obec Heßdorf (okres Erlangen-Höchstadt).

Erlangen sa delí na 20 častí, pričom niektoré časti sú bývalé samostatné obce, ktorých názvy sa zachovali ako mená týchto štvrtí. V roku 1967 a 1972 sa v rámci reformy obcí pričlenili k mestu Erlangen obce Dechsendorf, Elterdorf, Frauenaurach(s Neuses), Hüttendorf, Kosbach (s Häusling a Steudach), Kriegenbrunn a Tennenlohe, čím vzniklo obecné zastupiteľstvo s pomerným systémom podľa množstva obyvateľstva (od päť do sedem zástupcov).

20 štvrtí mesta Erlangen:

Katastrálne sú relevantné iba nasledovné katastrálne územia:

Mesto Erlangen sa nachádza v hraničnej oblasti prímorského a kontinentálneho podnebia. Kontinentálne podnebie charakterizuje relatívne nízke množstvo zrážok (ročne 650 mm) a prímorské podnebie relatívne vysoká ročná priemerná teplota 8,5 °C. Centrum mesta je pred studeným polárnym vzduchom zo severnej strany chránené kopcom Burgberg. Rieka Regnitz zapríčiňuje časté hmly.

Kedysi samostatné obce, ktoré boli začlenené do mesta Erlangen:

V stredoveku a začiatkom novoveku žilo v Erlangene len niekoľko stoviek ľudí. Kvôli početným vojnám, epidémiám a hladomorom stúpal počet obyvateľov len veľmi pomaly. V dôsledku tridsaťročnej vojny mesto v roku 1634 takmer úplne spustlo. Až v roku 1655 žil v meste opäť rovnaký počet ľudí ako pred vojnou (približne 500 obyvateľov). Do roku 1760 stúplo obyvateľstvo na viac ako 8000. Počas rokov 1770 a 1772 zdecimovali hladomory stav na 7724 ľudí v roku 1774. Po náraste počtu obyvateľov do roku 1800 na 10000 obyvateľov sa počet obyvateľov znovu znížil na 8592 v roku 1812, hlavne kvôli Napoleonským vojnám. Počas 19. storočia sa obyvateľstvo v roku 1890 zdvojnásobilo na 17559 obyvateľov. Vďaka začleneniu viacerých obcí v roku 1925 stúpol počet obyvateľov na 30000 a do roku 1956 sa zdvojnásobil na 60000. Po reforme v roku 1972 prekročilo obyvateľstvo hranicu 100000 v roku 1974, čím sa Erlangen stal veľkomestom.

Prehľad vývoja obyvateľstva. Do roku 1820 ide len o počty určené odhadom:

Prvý, listinami doložený, katolícky kostol na území mesta bol Kostol kráľovského dvora Büchenbachovcov (nem. Kirche des Königshofes Büchenbach) z roku 996. Obyvateľstvo v meste Erlangen patrilo zo začiatku pod würzburské biskupstvo, od roku 1017 bolo začlenené pod bamberské biskupstvo. Podľa dohôd zakotvených vo Vestfálskom miery ostalo mesto Erlangen po tridsaťročnej vojne teritóriom protestantskej cirkvi. Od 18. storočia existujú v Erlangene opäť katolíci. Markgróf v roku 1711 povoľoval iba nábožensko-právne minimum zakotvené vo Vestfálskom miery – slobodu svedomia, ktorá dovoľovala katolíkom prisťahovanie a pobyt v meste. Krstenia, uzatváranie manželských zväzkov, pohreby a výchova detí sa museli vykonávať podľa zvykov evanjelického náboženstva. Prvá katolícka omša bola odslúžená v roku 1784 vo veľkej sále radnice mestskej časti Altstadt. V roku 1813 bola erlangenská kúria vymenovaná na farnosť, ktorá od roku 1826 patrila pod dekanát Herzogenaurach-u. Ostatné farnosti, ktoré tu boli neskôr založené, patria pod biskupstvo Bamberg. Roku 1937 sa Erlangen stal sídlom dekanátu arcidiecézy Bamberg. Po začlenení spolkov z okolia sa pomer protestantov a katolíkov takmer vyrovnal. V dnešnej dobe je voči katolíkom v Erlangene iba ľahká prevaha protestantov.

V roku 1528 bol starostom a zastupiteľstvom povolaný prvý luteránsky farár, čím bola zavedená reformácia cirkvi a Erlangen sa stal protestantským mestom. V roku 1686 po založení Neustadtu pre francúzskych utečencov existovali len reformované spoločenstvá. Od tohto roku existuje Francúzska reformovaná cirkevná spoločnosť a po usadení sa reformovaných utečencov z nemecky hovoriacej časti Švajčiarska a z Falcka (nem. Pfalz) v roku 1693 bola založená aj Nemecká reformovaná spoločnosť. Od roku 1802 boli protestantské spolky v Erlangene podriadené kráľovsko-pruskému konzistóriu v Ansbachu a po prechode mesta pod štát Bavorsko sa stali časťou bavorskej protestantskej cirkvi. Erlangen sa týmto stal aj sídlom dekanátu. V roku 1853 získali Bavorské reformované cirkvi vlastnú synodu a v roku 1919 sa formálne oddelili od bavorskej protestantskej cirkvi. Odvtedy existujú v Bavorsku dve protestantské krajinské cirkvi – Evanjelicko-luteránska cirkev v Bavorsku (nem. Evangelisch-Lutherische Kirche in Bayern) a Reformovaná synoda v Bavorsku napravo od Rýna (nem. Reformierte Synode in Bayern rechts des Rheins), ktorá sa od roku 1949 nazýva Evanjelicko-reformovaná cirkev v Bavorsku (nem. Evangelisch-Reformierte Kirche in Bayern). Po zlúčení nemeckej reformovanej cirkvi a bývalej francúzskej reformovanej cirkvi v roku 1920 existuje v meste Erlangen už iba jedna reformovaná cirkev a viaceré luteránske cirkvi. Luteránske cirkvi patria ešte dnes k dekanátu mesta Erlangen, ktorý bol pôvodne založený pre obe vierovyznania a stará sa od roku 1919 už iba o luteránske spoločenstvá. Reformované spoločenstvo Erlangen sa medzičasom stalo časťou Evanjelicko-reformovanej cirkvi – Synoda Evanjelicko-reformovanej cirkvi v Bavorsku a severozápadnom Nemecku (nem. Evangelisch-reformierte Kirche - Synode evangelisch-reformierter Kirchen in Bayern und Nordwestdeutschland). To patrí pod synodálny zväz XI.

V roku 1408 boli prvýkrát spomenutí židia a v roku 1478 prvý rabín. 26. marca 1515 rozhodol markgrófsky krajinský snem o vyhostení židov. To ukončilo existenciu židovského spoločenstva v meste Erlangen. V roku 1711 na podnet hugenotských občanov, zakázal markgróf Christian Ernst židom prisťahovalectvo a podnikanie v Neustadt. Týmto sa prisťahovalectvo židov obmedzilo do okolia – Bruck, Baiersdorf a Büchenbach. V Brucku žili židia už od roku 1431, roku 1604 sa uvádza tzv. „židovský dom“, ktorý slúžil šiestim rodinám ako synagóga. Už v roku 1707 bola postavená nová synagóga, keďže sa židovské spoločenstvo rýchlo rozrastalo – 37 rodín (1763). V roku 1811 patrilo 184 (15 % vtedajšieho obyvateľstva) obyvateľov pod židovskú spoločnosť. V roku 1859 to bolo 108 obyvateľov. V Baiersdorfe boli prvýkrát písomne spomenutí židia roku 1473. Už v roku 1530 tu bola synagóga aj keď po vyhnaní židov z grófstva v roku 1515 tu ostala jedna rodina. Po deštrukcii synagógy počas tridsaťročnej vojny sa v roku 1651 postavila nová. Z 9 rodín v roku 1619 sa počet zvýšil na 83 rodín v roku 1771. V roku 1827 dosiahla židovská spoločnosť počtom 440 obyvateľov (30 % obyvateľstva) svoj historicky najvyšší počet. V Büchenbachu sa smeli židia usadiť v roku 1681. Vznikla tým židovská spoločnosť, ktorá mala v roku 1811 74 členov a v roku 1813 postavila synagógu. V roku 1833 žilo v obci 103 židov. V roku 1861 povolil bavorský parlament voľné sťahovanie pre židov. Tým sa otvorila možnosť usadiť sa židom aj v Erlangene. Veľa židovských rodín sa presťahovalo z okolia do Erlangenu kvôli lepším perspektívam, čím sa zmenšila spoločnosť aj v Brucku, Baiersdorfe a Büchenbachu (1874 zrušený spolok). V roku 1867 patrilo pod židovské spoločnosť 67 členov, ktorí založili 15. marca 1873 vlastnú náboženskú obec. Židovská spoločnosť v Brucku sa týmto rozpustila. V roku 1891 bol vysvätený vlastný cintorín. Rabinát v Baiersdorge bol zrušený v roku 1894 a od roku 1900 nežili v Brucku žiadni židia. V čase nacistickej diktatúry sa zmenšil počet židov v meste Erlangen najprv zo 120 na 44 ľudí. Počas tzv. „Reichspogromnacht“ bola zničená modlitebňa v Erlangene a zrútená synagóga v Baiersdorfe. 20. októbra 1943 bola deportovaná posledná židovská obyvateľka mesta Erlangen do Osvienčimu. 77 príslušníkov židovskej spoločnosti mesta Erlangen bolo zabitých nacistami. Z pôvodných židovských obyvateľov sa do Erlangenu nevrátil nikto. Napriek tomu rástol počet židov do až do sedemdesiatych rokov 20. storočia, čo viedlo k plánom vydavateľa menom Shlomo Lewin na vytvorenie novej spoločnosti. 19. decembra 1980 boli Shlomo Lewin a jeho manželka zavraždená pravdepodobne pravicovo-extrémistickou skupinou Wehrsportgruppe Hoffmann. K odsúdeniu vinníka nedošlo, lebo údajný vrah spáchal samovraždu.[2] Po tomto zločine sa pokusy vytvoriť izraelskú náboženskú obec zastavili. Tento nápad dostal nový rozmer po prisťahovaní židovských emigrantov z bývalého sovietskeho zväzu. 1. decembra 1997 vznikla opäť izraelská náboženská obec, pod ktorú patrilo v roku 2000 300 členov. 2. apríla 2000 bola vysvätená nová modlitebňa.

Od roku 1980 existuje v meste Erlangen Turecko-islamsky kultúrny spolok (nem. Türkisch-Islamische Kulturverein Erlangen (DITIB)), ktorý zamestnáva aj islamského duchovného. Odvtedy vznikli ďalšie spolky – Islamský spolok študentov Erlangen (nem. Islamische Studentenverein Erlangen) (1984) a Islamský spolok viery (nem. Islamische Glaubensgemeinschaft) (1995). Tieto tri spolky tvoria od roku 1999 Islamský spolok viery Erlangen (nem. Islamische Religionsgemeinschaft Erlangen e.V.), ktorý sa stará o vykonávanie výuky islamského náboženstva na nemeckých štátnych školách. V Bavorsku sa prvýkrát zaviedlo vyučovanie tohto náboženstva v roku 2001 na Základnej škole Pestalozzi v Erlangene ako predmet "Islamská náboženská výučba v nemeckom jazyku" (nem. Islamisch religiöse Unterweisung in deutscher Sprache). Pravé "vyučovanie islamu" ako predmet sa prvýkrát v Nemecku vôbec, začalo na základnej škole Brucker Lache. Okrem týchto troch spomenutých spolkov funguje od roku 1993 aj Türkischer Verein für soziale Dienste e.V. (nem. Turecký spolok pre sociálne služby).

Adventisti siedmeho dňa sú zastúpení v Erlangene od roku 1903. V roku 1995 vzniklo v Brucku nové centrum spoločenstva. V roku 2003 vzniklo ďalšie spoločenstvo ERlebt.

Svedkovia Jehovovi ohlásili svoje prvé stretnutie v meste Erlangen 22. marca 1923, ktoré však nebolo povolené políciou. Po zákaze v roku 1933 došlo k silným represiám, ktoré viedli k zavraždeniu člena menom Gustav Heyer 20. januára 1942. Ulica Gustava Heyera v Brucku pripomína túto udalosť od roku 2000. V roku 1948 došlo k reorganizácii spoločnosti Svedkov Jehovových, ktorá sa rozdelila v roku 1975 na dve zhromaždenia. V roku 1980 si vytvorili Svedkovia Jehovovi vlastné miesto na zhromaždenia – Königreichssaal.

Okrem vyššie uvedených náboženských spolkov existujú v meste Erlangen ďalšie voľné cirkvi a náboženské spolky.

Od roku 1977 využíva mesto Erlangen ako svoj symbol okrem erbu aj v roku 1976 mníchovským dizajnérom Walterom Tafelmaierom vytvorené logo. Toto logo obsahuje nadpis Stadt Erlangen. Na štvorcovom náčrte je rozložených 24 samostatných štvorcov vo vertikálnych a horizontálnych radoch tak, že napravo v strede zostáva jeden voľný priestor. Toto logo symbolizuje pôdorys barokového mesta. Chýbajúci štvorec symbolizuje otvorenosť.

Vodné zavlažovacie koleso

Až do založenia Neustadt v roku 1686 markgrófom Christianom Ernstom sa hospodárstvo v Erlangene skladalo prakticky len z poľnohospodárstva. Lužné brehy riek Regnitz a Schwabach poskytovali dobré podmienky pre role a nivy, ktoré boli zavlažované pomocou vodných zavlažovacích kolies. Rieky umožňovali rybárčenie. Les a kameňolomy východne od rieky Regnitz boli po stáročia základom živobytia skorých obyvateľov Erlangenu. Na stráňach kopca Burgberg boli dobré podmienky na pestovanie vínnej révy a ovocia. Rozšírený bol i chov lesných včiel a produkcia lesného medu. Popri poľnohospodárstve existovali ďalšie remeslá (napríklad mlynár, kováč, mäsiar, stolár, hostinský, pivivarník, a iné), ktoré pokrývali regionálny dopyt. Opakujúce sa vojnové konflikty mali veľmi nepriaznivé účinky na vývoj hospodárstva.

Po tridsaťročnej vojne sa markgróf Christian Ernst pokúšal obnoviť chod hospodárstva. Dal zverbovať majetných a podnikavých hugenotov z Francúzska, ktorých nechal presídliť do novozaloženého Neustadtu. Vďaka tejto aktívnej hospodárskej politike sa začali vyvíjať rôzne manufaktúry ako garbiarstvo, fabrikácia klobúkov, rukavíc a v tom čase málo známych pančúch. Koncom 18. storočia patrilo remeselné odvetvie potlače kartúnu k jedným z najväčších v meste a malo aj nadregionálny význam. Zo začiatku čisto francúzske manufaktúry sa neskôr počas nemeckého prisťahovalectva stále viac stávali nemeckými. Garbiarstvo a výroba rukavíc zostali francúzskymi monopolmi až do roku 1811.

Nové usporiadanie Strednej Európy po napoleonskych vojnách a následný colný protekcionizmus (ochrana domáceho trhu pred dovozmi zo zahraničia) viedli k stratám na domácich odbytových trhoch a tým aj k úpadku priemyslu v Erlangene. V polovici 19. storočia sa hospodárstvo konsolidovalo pomaly. Popri poľnohospodárstve, manufaktúrach ako aj lokálnych remeselníkoch pribúdal postupne priemysel ako štvrtá vetva hospodárstva. V roku 1887 prakticky vymizli producenti pančúch, klobúkové manufaktúry a potlač kartúnu. Iba garbiarstvo a výrobcovia rukavíc sa dokázali udržať ešte do 20. storočia.

Produkovalo sa najmä pivo. Pivnice na kopci Burgberg boli pre zrenie a uskladňovanie piva ako stvorené, takže vznikol vysokokvalitný produkt, ktorý mal celosvetový úspech. Koncom roku 1860 exportovalo mesto Erlangen trikrát toľko piva ako Mníchov. Vynález chladničky na začiatku 80-tich rokov 18. storočia prinieslo tejto konjunktúre rázny koniec. Dnes existujú v Erlangene len dva pivovary.

Popri produkcii piva sa do popredia dostala produkcia hrebeňov. Pomocou prvého parného stroja v Erlangene vyprodukovala firma Johann Georg Bücking v roku 1845 cca 1,2 miliónov hrebeňov. Tým patril nemecký, európsky ako aj severoamerický trh tejto rodinnej firme. Okrem toho sa ďalší podnikateľ Emil Kränzlein presadil na svetových trhoch kefami, ktoré boli pred prvou svetovou vojnou vyrábané vo firme so 400 zamestnancami. V roku 1880 bola založená pradiareň bavlny, čím sa obohatilo hospodárstvo mesta Erlangen o ďalší segment. V roku 1880 bol založením firmy Baumwollspinnerei AG v Erlangene položený základ ďalšieho priemyselného odvetvia. Následné viaceré fúzie viedli k vytvoreniu bavlnárskeho podniku Baumwollindustrie Erlangen-Bamberg (ERBA) v roku 1927, ktorý zamestnával pred 2. svetovou vojnou viac ako 5000 ľudí.

Dielňa univerzitného mechanika Erwina Moritza Reinigera, v ktorej sa od roku 1876 vyrábali optické a precízne mechanické prístroje bola základom, ktorý výrazne prispel k ekonomickému rozvoju Erlangenu. V roku 1886 vznikla z tejto dielne firma Reiniger, Gerbbert & Schall, ktorá kooperovala z medicínskou fakultou Univerzity Erlangen-Nürnberg. Po vyvinutí röntgenového prístroja v roku 1895 Wilhelmom Röntgenom vo Würzburgu, Reiniger hneď nadviazal kontakt a dohodol výrobu röntgenových prístrojov v jeho firme v Erlangene. V roku 1925 odkúpil túto firmu Siemens & Halske a včlenili do oddelenia pre medicínsku techniku. Už pred 2. svetovou vojnou pracovalo v Siemens-Reiniger-Werke viac ako 2000 pracovníkov. V roku 1920 bola do Erlangenu preložená firma Paul Gossen Co. K.-G., Fabrik elektrischer Messgeräte, ktorá produkovala meracie prístroje. V roku 1963 prešiel Gossen pod Siemens AG.

Globálny význam taktiež získal od roku 1908 priemysel výroby strúhadiel na ceruzky, ktorý pokrýval dočasne 80% dopytu na svetových trhoch.

"Malinový palác" - hlavná administratívna budova Siemens AG

Koniec druhej svetovej vojny mal na hospodárstvo Erlangenu ďalekosiahle následky. Obidve firmy Siemens so sídlom v Berlíne – Siemens & Halske (S&H) a Siemens-Schuckertwerke (SSW) si začali vytvárať podmienky pre nový začiatok, keď už bol pád Nemecka v dohľade. Špeciálne skupiny tímov mali presťahovať firmy do Mníchova (S&H) a do mesta Hof (SSW). Ale kvôli blízkosti k sovietskej zóne hľadala skupina Hofer okolo Günthera Scharowského iné miesto pôsobnosti, ktoré bolo po množstve sondáží nájdené práve vo vojnou nezničenom Erlangene. Veľkú rolu zohralo taktiež, že v Erlangene už existovala firma patriaca pod Siemens - Siemens-Reiniger-Werke. S presunom sa začalo 25.júna 1945 s pred-tímom pozostávajúcim z 2 ľudí. Začiatkom roku 1946 bolo v Erlangene 200 pracovníkov, ktorý boli kvôli nedostatku priestorov rozdelený do 15 lokalít. Pre zľahčenie situácie sa v rokoch 1948-1953 vybudovala nová administratívna budova – Siemensverwaltungsgebäude, kvôli jej farbe nazývaná aj „Himbeerpalast“ (Malinový palác). Južne od tejto budovy bolo vybudované množstvo ubytovacích možností pre pracovníkov. V nasledujúcich rokoch vznikli ďalšie budovy – Bindelhaus (1956-1958), Hochhaus(1959-1962) a centrum výskumu (Siemens-Forschungszentrum) (1959-1968). V žiadnom inom meste v Bavorsku sa toľko nestavalo ako v Erlangene. V roku 1956 pracovalo pre SSW viac ako 600 pracovníkov, 1966 už viac ako 10 000. Spojenie troch firiem SSW, SRW a S&H do jednej firmy Siemens AG v roku 1966 prinieslo ďalší rozkvet. Iba v období od 1985 do 1995 investoval koncern 1 miliardu DM do lokality Erlangen. Množstvo pracovníkov dosiahlo v roku 1986 svoje maximum počtom 31 000. Kvôli presunom do Norimbergu-Moorenbrunn a Forchheim pracuje momentálne okolo 25 000 ľudí priamo v meste Erlangen. Okrem obchodnej oblasti v medicínskej technike sú zastúpené i iné oblasti ako napríklad Siemens Transportation Systems, Siemens Power Generation, Siemens Power Transmission and Distribution, produkcia Siemens Automation and Drives. Po odchode amerických vojsk sa vytvorila v uvoľnených priestoroch nová mestská časť Röthelheimpark, kde vznikli ďalšie produkcie a kancelárie firmy Siemens. Ďalej sú v meste umiestnené ďalšie dcérske spoločnosti koncernu Siemens ako aj firmy s účasťou koncernu ako napríklad európska centrála firmy Areva NP (bývalý Framatome), francúzskeho koncernu, v ktorom Siemens vlastní účastiny po spojení svojej bývalej firmy Nukleartechnik.

Popri Siemens AG sa etablovala firma Solar Millennium, celosvetovo činná v oblasti solárnych technológií. Solar Millenium bola založená v roku 1998, plánuje a vytvára solárne elektrárne, ktoré sa zakladajú na technológii parabolických zrkadiel. Reklamný priemysel je zastúpený firmou Publics Group, pričom ide o francúzsky koncern patriaci k štyrom najväčším na celosvetovom trhu.

Podpora rozvoja a inovácií ako aj vytváranie priateľského prostredia pre inovácie majú v meste Erlangen dlhú tradíciu. V roku 1985/1986 vzniklo v spolupráci s mestami Fürth a Norimberg Innovations- und Gründerzentrum Nürnberg-Fürth-Erlangen GmbH (IGZ) v Tennenlohe. V tomto centre vznikajú nové firmy, ktoré vytvárajú nové impulzy pre hospodárstvo a stávajú sa úspešnými na burzách. K nim patria okrem iných Wavelight AG a November AG. IGZ bolo doplnené v roku 2003 centrom pre medicínske technológie, farmaceutický výskum a biotechnológie (Innovationszentrum Medizintechnik und Pharma (IZMP)). Navyše bol založený podnik Erlangen AG, ako prepojenie vedy a hospodárstva, s cieľom získavania vedomostných zdrojov pre rozvoj lokality a jej podpory v medzinárodnom meradle.

So svojimi 22 univerzitnými klinikami, Klinik am Europakanal ako aj Waldkrankenhaus St. Marien (onkológia) má Erlangen celosvetovo najvyššiu hustotu nemocníc. Spolu s univerzitou Friedricha-Alexandera, Siemens Medical Solutions a viac ako 100 stredne veľkými firmami bolo vytvorené jedinečne kompetentné centrum pre medicínu, medicínsku techniku a farmaceutiku. Skoro každý štvrtý pracovník pracuje v oblasti medicínskej techniky a zdravotníctva. Táto výhoda sa má rozšíriť a mesto si dalo za cieľ stať sa Hlavným spolkovým mestom pre medicínsky výskum, produkciu a služby. Pre zakomponovanie okolitého regiónu do tohto projektu bola vytvorená sieť podnikov, združení, vysokých škôl, a iných organizácií (tzv. Cluster) Medical Valley EMN Europäische Metropolregion Nürnberg.

Poloha mesta Erlangen na spojnici Norimberg-Bamberg sa už v skorých dobách pozitívne prejavila na vývoji mesta. V roku 1653 bola vytvorená poštová stanica. Založenie časti Neustadt v roku 1686 zosilnila dopravu, čo viedlo k tomu že už v roku 1708 bolo potrebné opravovať mestské cesty. Po roku 1900 začala prichádzať aj do Erlangenu motorizovaná cestná doprava. V roku 1905 bolo prihlásených už osem motoriek a dve autá. V roku 1912 vzniklo prvé autobusové spojenie do Norimbergu. V roku 1925 bolo v erlangene prihlásené jedno auto na 100 obyvateľov a v roku 1939 to už bolo 20. Po druhej svetovej vojne začala masová motorizácia, ktorá zmenila obraz mesta. Riečny kanál Ludwigskanal bol zasypaný a následne bola na ňom postavená diaľnica Frankenschnellweg (A 73). V meste sa rozšírila verejná doprava ako aj cyklistické chodníky. Centrum sa po vytvorení pešej zóny uvoľnilo od áut. Dnes leží Erlangen priaznivo pri dvoch diaľniciach a jednej hlavnej ceste prvej triedy.

Diaľnice:

• A 3: Emmerich am Rhein–Düsseldorf–Kolín nad Rýnom–Frankfurt nad Mohanom–Würzburg–Erlangen–Norimberg–Regensburg–Passau
• A 73: Norimberg–Fürth–Erlangen–Bamberg + (vo výstavbe Coburg–Suhl)

Cesta prvej triedy:

• B 4: Bad Bramstedt–Hamburg–Braunschweig–Erfurt–Ilmenau–Coburg–Bamberg–(ďalej ako A73)–Erlangen–Norimberg–Fischbach bei Nürnberg

Burgbergtunnel - Južný portál (2008)

Dňa 25.augusta 1844 bol otvorený úsek železnice z Norimbergu do Bambergu Ludwig-Süd-Nord-Bahn a Erlangen bol pripojený do tejto dopravnej siete. Pritom vznikol na severe Erlangenu prvý bavorský železničný tunel Burgbergtunnel. Ďalej, 17. novembra 1886 vznikla miestna Sekundärbahn Erlangen-Gräfenberg a 16. apríla 1894 lokálna železnica Erlangen-Bruck–Herzogenaurach. Niektoré spojenia nedokázali konkurovať paralelnej lacnejšej cestnej doprave: 16. februára 1963 naposledy šlo spojenie do Gräfenberg, 1968 boli zrušené osobné vlaky do Herzogenaurach, nákladná doprava funguje do Frauenaurach. Znovuzavedenie lokálnych železničných spojov bolo najskôr diskutované v roku 1977 po návrhu firmy Siemens AG, ktorá chcela na ca 7,5 km úseku prepojiť svoje vzdialenejšie lokality pomocou H-Bahn. H-Bahn, podobnej konštrukcie ako Wuppertaler Schwebebahn, bolo už roku 1976 testované v skúšobnom závode Siemens-Forschungsgelände v Erlangene. Spojenie malo viesť cez Büchenbach-Nord ku veľkokapacitnému parkovisku a odtiaľ cez tunel do ulice Schuhstraße a nasledovne nadzemne až k Siemens-Hauptverwaltung. Ďalšie spojenia, ktoré si prial mestský úrad, mali kvôli nedostatku miesta viesť k strhnutiu celých radov domov, čo viedlo v roku 1978 k rozhodnutiu mestskej rady proti tomuto návrhu, i keď len tesnou väčšinou. Idea spojenia okolia Erlangenu pomocou železničného systému však pretrvala a viedla začiatkom deväťdesiatych rokov ku všeobecne politickými frakciami podporovanému konceptu Stadt-Umland-Bahn (StUB). Po zjednotení Nemecka sa na železničnej trati Norimberg-Bamberg doprava zvýšila. Zavedením ICE spojenia Mníchov-Berlín sa stanica Erlangen zaradila do siete spojení ICE a tým získala rýchlostné spojenie do oboch metropol. V roku 1995 sa dohodli mestá Erlangen, Forchheim ako aj región Erlangen-Höchstadt na vybudovaní a spojazdnení električkového spojenia. Okolitý región mal byť pripojený pomocou normálnych železníc.V tomto pláne bolo zakomponované aj vytvorenie spojenia do Herzogenaurach a Echenthal/Gräfenberg, ktoré boli zrušené pred dvadsiatimi rokmi. V roku 1997 dostal tento projekt ranu pod pás, keď nedostal štátnu podporu kvôli finančným a stavebno-technickým rizikám. Realizácia tohto projektu nie je pre nedostačujúce prostriedky v dohľadne, jedine električkové spojenie má byť dokončené do roku 2010. Otvorením plánovaného vysokorýchlostného úseku rýchlostnej trate Nürnberg–Erfurt sa cestovanie v budúcnosti ďalej skráti.

Železničná hlavná stanica Erlangen (2008)

Diaľkové spojenia:

• München–Augsburg–Nürnberg–Erlangen–Lichtenfels–Leipzig–Berlin–Hamburg/Rostock (ICE)
• Mittenwald–München–Ingolstadt–Nürnberg–Erlangen–Lichtenfels–Leipzig–Berlin (IC)

Regionálne spojenia:

• Nürnberg–Erlangen–Bamberg–Haßfurt/Schweinfurt (– Würzburg)/Coburg–Sonneberg (Thüringen)
• Plattling–Regensburg–Neumarkt in der Oberpfalz–Nürnberg–Erlangen–Bamberg
• Nürnberg–Erlangen–Bamberg–Lichtenfels–Ludwigsstadt–Saalfeld (Saale)–Naumburg (Saale)

Vlekovisko na Ludwigskanal-e (1845)

Aj keď Erlangen leží na rieke Regnitz, pre početné hate postavené pre mlyny a prekážky spojené s vodnými zavlažovacími kolesami na nej lodná doprava nemohla vzniknúť. Otvorením čiastočného úseku Ludwigskanal-u v roku 1843 sa lodná doprava prvýkrát dostala do Erlangenu. Po počiatočných úspechoch stratila lodná doprava na tomto úseku s viac ako 100 plavebnými komorami významne podiely na trhu, keďže šlo o vlečné nákladné člny ťahané koňmi, ktoré nedokázali konkurovať železnici. Na konci druhej svetovej vojny bola táto doprava zrušená. Časť úseku medzi Norimbergom a Erlangenom bola zasypaná a využitá pri budovaní diaľnice Frankenschnellweg (A73). Idea prepojiť rieky Mohan a Dunaj kanálom a tak vytvoriť prepojenie Severného a Čierneho mora ostala. V roku 1959 začali práce na novom, oveľa väčšom a výkonnejšom Main-Donau-Kanal (Europakanal). 30.októbra 1970 sa kanál dostal po Erlangen a v roku 1992 bol v celej otvorený v celej svojej dĺžke. Erlangen má prístav, ktorý v roku 2000 preložil okolo 450.000 ton tovaru.

Medzinárodné letecké spojenie existuje prostredníctvom Letiska Norimberg.

Firma Erlanger Stadtwerke (ESTW) a Omnibusverkehr Franken (OVF) a ich dcérske spoločnosti sa starajú o spojenie viacerých miest v okolí pomocou autobusových liniek. Tieto firmy sú integrované v dopravnom spolku Verkehrsbund Großraum Nürnberg. Autobusové spojenia vedú cez centrum mesta. Hlavným dopravným uzolom je námestie Hugenottenplatz s ca 100 metrov vzdialenou železničnou stanicou.

Erlanger Stadtwerke majú pôvod v Erlangen Gasgesellschaft AG spoločnosti založenej v roku 1858, ktorá zásobovala celé mesto plynom. V roku 1915 bola firma premenovaná na Städtische technische Werke Erlangen. V roku 1939 vznikla premenovaná firma Stadtwerke Erlangen, v roku 1967 Erlangen Stadtwerke AG. Jediným vlastníkom tejto firmy je mesto Erlangen. Erlanger Stadtwerke dodávajú mestu elektrinu, teplo, plyn, vodu, prevádzkujú plaváreň Frankenhof, vytvorili a prevádzkujú mestské osvetlenie a dopravnú signalizáciu. Okrem ESTW má mesto v pôsobnosti ešte ďalšie komunálne firmy, ktoré sa starajú o ostatnú infraštruktúru:

• Der Entwässerungsbetrieb (EBE) – mestská čistička odpadových vôd
• Stadtgrün, Abfallwirtschaft u. Straßenreinigung – odvoz a likvidácia odpadu mesta
• Erlanger Schlachthof GmbH – mestský bitúnok

• Friedrich-Alexander-Universität Erlangen-Nürnberg (FAU)

Univerzita bola založená v roku 1742 v Bayreuthe a v roku 1743 preložená do Erlangenu. Po prechode Erlangenu pod Bavorsko ostala univerzita protestantskou školou, ktorá po čase stratila svoj konfesný charakter. V roku 1961 bola k univerzite začlenená Hochschule für Wirtschaf und Sozialwissenschaften Nürnberg, založená v roku 1919. Od tejto doby nesie FAU dodatok v názve – Erlangen-Nürnberg. V roku 1966 bola založená Technická fakulta a v roku 1972 bola začlenená k FAU Pädagogische Hochschule Nürnberg (Pedagogická vysoká škola). V súčasnosti pôsobí FAU v Erlangene, Fürthe a Nürnbergu. Ďalšie vysuté pracoviská univerzity sa nachádzajú v Bambergu a Pleinfelde.

• Fraunhofer-Institut für integrierte Schaltungen (IIS) – tu bol od roku 1982 vyvíjaný MP3 formát v pracovnej skupine pod vedením Karlheinza Brandeburga v spolupráci s Firmami Bell Labs a Thompson.

• Fraunhofer-Institut für integrierte Systeme und Bauelementetechnologie (IISB) (Inštitút Fraunhofer pre integrované systémy a technológie elektronických súčiastok)

• Max-Planck-Forschungsgruppe am Institut für Optik, Information und Photonik der FAU (IOIP) (Pracovná skupina inštitútu Max-Planck pri Inštitúte optiky, informácií a fotoniky na FAU)

• Collegium Alexandrinum – usporiadava pravidelné rady prednášok o aktuálnom výskume na FAU

• Bayerisches Zentrum für Angewandte Energieforschung (ZAE Bayern) Abteilung Thermosensorik und Photovoltaik (Bavorské centrum pre aplikopvaný výskum energií - Oddelenie pre termosenzoriku a fotovoltaiku)

• Bayerisches Laserzentrum (BLZ) (Bavorské laserové centrum)

• Divadlo Erlangen
  • Markgrafentheater (Markgrófske divadlo)
  • Theater in der Garage (Divadlo v garáži)
• Freies Theater Erlangen (Slobodné divadlo Erlangen) – pracovná skupina, ktorá zastupuje záujmy slobodnej divadelnej scény popri mestskej kultúrnej politike
• Das Experimentiertheater des Institus für Theater- und Medienwissenschaften der Universität (Experimentálne divadlo Inštitútu pri FAU pre divadlo a mediálne vedy)

• Stadtmuseum (Mestské múzeum)
• Städtische Galerie Erlangen (Mestská galéria Erlangen)
• Museum im Loewenich'schen Palais

Denník Erlanger Nachrichten je v Erlangene bez konkurencie. Širšie regionálne spravodajstvo ponúkajú Nürnberger Nachrichten. Obidva denníky sú vydávané vydavateľstvom Verlag Nürnberger Presse Druckhaus Nürnberg. Mesačník Was Lefft, neskôr s podtitulkom "Worte statt Taten" (Slová miesto skutkov), existuje od januára 1976. Ide o ľavicovo orientované periodikum zaoberajúce sa lokálnymi politickými témami a internacionálnou politikou. Na začiatku nového tisícročia bol založený „raumzeit“ ako nový ľavicový mesačník pre región Nürnberg-Fürth-Erlangen. Od roku 2005 funguje už len na internete. „Straßenkreuzer“ je periodikum bezdomovcov regiónu Nürnberg-Fürth-Erlangen, ktoré je voľne predávané na uliciach. Okrem týchto existuje ešte rada ďalších periodík, ktoré sa orientujú na určité publikum. S rozhlasovou stanicou Radio Downtown mal Erlangen od 1. februára 1987 aj vlastný rozhlas, najprv s 9 hodinovým vysielaním, neskôr so 16 hodinovým vysielaním. Frekvenciu FM 95,8 MHz si delil s rozhlasovou stanicou Radio Z z Norimbergu. Radio Downtown bolo populárne najmä kvôli rozsiahlemu spektru regionálnych skupín. Hitparádový rebríček regionálnych hitov pomohol množstvu talentov, napr. Fiddler's Green, Throw That Beat In The Garbagecan, Merlons, J.B.O., Die Wellucken Allstars alebo aj Kevin Coyne, dostať sa do povedomia širšiemu publiku. 3. decembra 1995 bola frekvencia prebraná rádiom Energy Nürnberg.

V meste Erlangen je známi plavecký spolok Schwimmsportgemeinschaft Erlangen (SSG 81 Erlangen). Dvojičky Björn a Bengt Zikarsky získali na olympiáde v Atlante v roku 1996 bronz. Norimberčanka Hannah Stockbauer sa v roku 2003 stala trojnásobnou majsterkou sveta. Plavecká hala na kúpalisku Röthelheimbad bola v roku 2004 na základe odporúčania primátora Siegfrieda Balleisa premenovaná na Hannah-Stockbauer-Halle. Ešte pred nástupom plavcov bola úspešná ľahká atletika spolku TB 1888. Trénoval tu Florian Schwarthoff, ktorý získal na olympiáde v Barcelone v roku 1992 bronz na 110 m cez prekážky.

Zoradené od začiatku po koniec roka:

• Erlanger Spielertage (od roku 1987)
• Weekend of Fear – filmový festival pre obskúrne filmy
• Bergkirchweih – tradičný ľudový a pivný festival (od roku 1755)
• Internationales Figurentheater Festival (Medzinárodný festival bábkového divadla) – spolu s mestami Norimberg, Fürth a Schwabach (od roku 1979)
• Internationaler Comic-Salon Elangen (Medzinárodný Comic-Salon Erlangen) (od roku 1984)
• Medzinárodný divadelný festival mladých umení ARENA
• FAU Schlossgartenfest
• Marktplatzfest s remeslami, umením a tradíciami
• Erlanger Poetenfest (od roku 1980)
• Die Lange Nacht der Wissenschaften
• Vianočný trh

Internationales Figurentheater Festival, Internationaler Comic-Salon ako aj Erlanger Poetenfest boli okolo roku 2000 na pokraji zrušenia kvôli nedostatočným financiám. Posledné roky sa zlepšili z dôvodu novému konceptu sponzoringu, podpore mesta. Napríklad počas Medzinárodného Comic-Salon-u sú v meste rekordné tržby v hoteliérstve a gastronómii.^{[chýba zdroj]}