Židovská obec
Židovská obec (hebr. קהילה kehila) je v dnešnej dobe podľa právneho poriadku Slovenskej republiky evidovaná právnická osoba založená náboženskou organizáciou. Židovská obec je najmenšou správnou jednotkou židovskej komunity v krajine, združuje občanov židovského vyznania alebo židovského pôvodu (pozri Kto je Žid) v danom meste a priľahlých oblastiach a zaisťuje riadny chod života svojich členov v záležitostiach náboženských, kultúrnych a sociálnych. Zastrešujúcou náboženskou organizáciou („cirkvou“) je Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike (UZŽNO).
Vznik
Pojem „obec“ sa začal používať od 13. storočia (pozri Štvrtý lateránsky koncil), kedy boli Židia nedobrovoľne nútení žiť oddelene od kresťanského obyvateľstva v tzv. getách a tieto územne celky potom skutočne tvorili uzavretú obec – kehilu. Tá bola takmer nezávislá v otázkach vnútornej správy (napr. zasadal rabínsky súd, ktorý mal súdnu právomoc, nezávislá v oblasti niektorých remesiel, napr. súvisiacich so stravovaním). Vo väčšine krajín boli Židia vlastnení ako majetok a kontrolovaní priamo panovníkom, nepodliehali preto aspoň teoreticky miestnym súdom. V určitých dobách a oblastiach bola Židom udelená aj rozsiahla autonómia, ako právna, tak majetková napr. v stredovekom Španielsku alebo v Poľsku a tzv. Páse osídlenia. Inštitút obce pretrval v modifikovanej podobe aj po zrušení get na území českých krajín v roku 1781 až dodnes.
Novodobý význam
Po zrušení giet v druhej polovici 18. storočia bolo Židom dovolené sa slobodne sťahovať do kresťanských častí miest, vykonávať iné zamestnanie, vlastniť pôdu atp., zároveň ale židovským obciam bola odobratá súdna právomoc a zanikla rada inštitúcií s obcami skôr spojených (napr. Bejt din) alebo bolo ich pole pôsobnosti veľmi obmedzené, väčšinou len na otázky náboženské a týkajúce sa rituálneho práva, nie na otázky civilné a trestné, v ktorých židovské obce podliehali rovnako ako ostatné cirkevné organizácie občianskemu zákonu. Z tohto dôvodu bola ustanovená náhrada, tzv. židovská náboženská obec (ŽNO), ktorá ďalej pôsobila v danom mieste a starala sa najmä o náboženský život obyvateľov tej ktorej obce (teraz už v zmysle rezidenčnom).
Židovské obce na Slovensku dnes
Na Slovensku je 12 židovských náboženských obcí a dva židovské komunity[1]:
- Židovská náboženská obec Bratislava
- Židovská náboženská obec Nitra
- Židovská náboženská obec Komárno
- Židovská náboženská obec Piešťany
- Židovská náboženská obec Nové Zámky
- Židovská náboženská obec Dunajská Streda
- Židovská náboženská obec Galanta
- Židovská náboženská obec Banská Bystrica
- Židovská náboženská obec Žilina
- Židovská náboženská obec Košice
- Židovská náboženská obec Prešov
- Židovská náboženská obec Trenčín
- Židovská komunita Lučenec
- Židovská komunita Humenné
Židovské obce vo svete
V západnom, predovšetkým anglosaskom prostredí je štruktúra obcí odlišná. Základnou a najmenšou jednotkou nie je mesto, ale kongregácia, združená okolo jednej synagógy. Kongregácií môže byť v jednom meste celá rada a môžu patriť k rôznym formám judaizmu, od ortodoxnej, cez konzervatívnu, až po liberálnu. Kongregácie sa väčšinou podľa svojej príslušnosti k smeru združujú do ďalších zastrešujúcich organizácií, v USA je to napr. United Synagogues of America alebo Rabbinical Assembly of America. Najvyššou organizáciou amerických obcí všetkých denominácií je American Jewish Congress – Americký židovský kongres, európskych European Jewish Congress – Európsky židovský kongres. Najvyššou svetovou organizáciou zastrešujúcou všetky židovské obce, komunity a kongregácie vo svete je World Jewish Congress – Svetový židovský kongres.
Referencie
Pozri aj
- Židia na Slovensku
- Takanot ha-kehila
- Štetl
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovská obec na českej Wikipédii.