Kodaň

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Copenhagen na anglickej Wikipédii.

Vznik Kodane je tradične datovaný do obdobia výstavby hradu biskupom Absalonom na malom ostrove Slotsholmen v roku 1167, kde dnes stojí palác Christiansborg. Nedávne archeologické nálezy ukazujú, že už v 11. storočí bola Kodaň malé mesto s veľkým panstvom, kostolom, trhom, najmenej dvoma studňami a mnohými menšími príbytkami rozšírenými po pomerne širokom okolí.^{[chýba zdroj]} Mnoho historikov sa domnieva, že mesto vzniklo v neskorom vikinskom období a bolo pravdepodobne založené Svenom I. Od polovice 12. storočia význam Kodane rástol, najmä keď sa dostala do majetku biskupa Absalona, ktorý ju dal opevniť v roku 1167, čo je rok tradične označovaný ako rok založenia Kodane. Vynikajúci prístav pomáhal Kodani k rastu, až kým sa nestala významným centrom obchodu. Ale Kodaň sa nestala hlavným mestom krajiny až do polovice 15. storočia. Arcibiskup má však stále sídlo v Roskilde.

Znázornenie mapy Kodane z roku 1500

Pôvod mesta ako prístav a miesto obchodu sa odráža v jeho mene. Jeho pôvodné označenie, z ktorého je odvodený moderný dánsky názov, bol Køpmannæhafn, čo znamená "obchodnícky prístav" alebo" prístav kupujúceho"(z nemeckého "Kaufmannshafen"). Anglický názov mesta je odvodený z jeho ľudového nemeckého názvu, Kopenhagen. Chemický prvok hafnium, ktorého latinský názov je Hafnia, je tiež pomenovaný podľa Kodane,[2] a jej pôvodného názvu Hafnæ ("prístav"). Baktéria Hafnia je taktiež pomenovaná podľa Kodane, pretože bola objavená v roku 1954 Vagnom Møllerom zo Statens Seruminstitut v Kodani.[3]

Ako význam mesta rástol, Kodaň bola opakovane napadnutá Hanseatickou ligou. V roku 1254 prijalo mesto svoje stanovy pod vedením biskupa Jakoba Erlandsena. Počas rokov 1658 – 59 Kodaň odvrátila obliehania Švédmi pod vedením Karola X. V roku 1711 usmrtil mor tretinu z vtedajšej kodanskej populácie.[4]

Dňa 2. apríla 1801 britské loďstvo pod velením admirála sira Hyde Parkera porazilo dánsko-nórsku flotilu zakotvenú v blízkosti Kodane. Hlavný útok viedol viceadmirál Horatio Nelson.[5][6][7] Nelson neuposlúchol Parkerov rozkaz ustúpiť, a zničil mnoho lodí z dánsko-nórskej flotily pred tým, než bolo dohodnuté prímerie.[5][8][9] Bitka pri Kodani je často považovaná za Nelsonovu najťažšie vybojovanú bitku, prekonávajúca aj ťažké boje pri Trafalgare.[5][8][10] Táto bitka je známa aj tým, že sa počas nej admirál Nelson pozeral ďalekohľadom cez svoje slepé oko, aby nevidel signál na ukončenie streľby.[11]

Druhá bitka o Kodaň (alebo bombardovanie Kodane) (16. august – 5. september 1807) bol z britského hľadiska preventívny útok na Kodaň so zameraním na civilné obyvateľstvo, s cieľom zmocniť sa dánsko-nórskej flotily.[8][11][12][13] Z dánskeho pohľadu to však bolo desivé bombardovanie ich hlavného mesta. Zaujímavé na tomto bombardovaní bolo použitie zápalnej rakety Congreve obsahujúcej fosfor (ktorý sa nedá uhasiť vodou), ktorá náhodne spadla na mesto. Takmer všetky domy so slamenou strechou boli zničené. Najväčší kostol v meste, Vor frue Kirke, bol zničený vodným delostrelectvom. Niektorí historici považujú túto bitku za prvý teroristický útok proti významnému európskemu mestu v modernej dobe. Konfiškácia námorníctva sa stala neskôr známa pod termínom Copenhagenize.

Pohľad z Kodanskej burzy na kanál Slotsholmen (1890 – 1900)

Počas druhej svetovej vojny bola Kodaň, ako aj zvyšok krajiny, obsadená nemeckými vojskami medzi 9.4.1940 a 4.5.1945. Okupácia nebola súčasťou expanzie nacistického Nemecka a zo začiatku dánska vláda presadzovala politiku obmedzenej spolupráce aby znížila počet obetí na minimum[14]. V roku 1943 sa v Dánsku dokonca konali aj parlamentné voľby, ale s vylúčením Komunistickej strany. Ale v auguste 1943 sa spolupráca medzi vládou a okupačnými silami zhoršila, kvôli čomu dánske kráľovské námorníctvo potopilo viacero lodí v Kodanskom prístave, aby zamedzili ich použitie Nemcami. V tej dobe začali nacisti zatýkať Židov, aj keď mnohým sa podarilo utiecť do Švédska.

Po invázii v Normandii sa Nemci obávali, že dánska polícia by mohla robiť problémy, a tak začiatkom septembra 1944 Nemci plánovali všetkých príslušníkov dánskej polície zatknúť. Väčšine z nich sa však podarilo skryť alebo utiecť do Švédska. Z 2000 policajtov zajatých a deportovaných do Nemecka sa po vojne vrátila do vlasti menej ako polovica. Počas posledných ôsmich mesiacov okupácie bola v Kodani vysoká miera zločinnosti.^{[chýba zdroj]}

Kodaň sa nachádza na východnom pobreží ostrova Sjaelland, čiastočne na ostrove Amager a na rade prírodných a umelých ostrovčekov medzi nimi. Na východnej strane Kodane sa nachádza Sundský prieliv (po dánsky Øresund), ktorý oddeľuje Dánsko od Švédska, a ktorý spája Severné more s Baltským morom. Švédske mestá Malmö a Landskrona ležia na švédskej strane prielivu, priamo oproti Kodani. Kodaň je spojená s mestom Malmö Öresundským mostom. Kodaň je súčasťou regiónu Øresund, ktorý sa skladá z dánskych ostrovov Sjælland, Lolland, Falster, Møn a Bornholm a regiónu Skåne vo Švédsku[15].

V roku 2012 bolo 77,8 % obyvateľov Kodane Dánov, 7,5 % imigrantov zo západných krajín a 14,6 % prisťahovalcov z iných krajín.[16]

• Ole Christensen Roemer (* 1644 – † 1710), matematik a astronóm
• Nicolai Abraham Abildgaard (* 1743 – † 1809), maliar
• Žofia Magdaléna Dánska (* 1746 – † 1813), švédska kráľovná ako manželka Gustáva III.
• Hans Christian Ørsted (* 1777 – † 1851), fyzik a chemik
• Christoffer Wilhelm Eckersberg (* 1783 – † 1853), maliar
• Søren Kierkegaard (* 1813 – † 1855), filozof, spisovateľ a teológ
• Heinrich Louis d’Arrest (* 1822 – † 1875), nemecký astronóm
• Eugenius Warming (* 1841– † 1924), botanik
• Georg Brandes (* 1842 – † 1927), filozof a literárny kritik
• Jørgen Pedersen Gram (* 1850 – † 1916), matematik
• Herman Bang (* 1857 – † 1912), spisovateľ a novinár
• Wilhelm Johannsen (* 1857 – † 1927), biológ a botanik
• Vilhelm Hammershøi (* 1864 – † 1916), maliar
• Ejnar Hertzsprung (* 1873 – † 1967), astronóm a chemik
• Johannes Nicolaus Brønsted (* 1879 – † 1947), chemik a umelec
• Niels Bohr (* 1885 – † 1962), fyzik, nositeľ Nobelovej ceny
• Aaron Nimzowitsch (* 1886 – † 1935), dánsky šachista a šachový teoretik lotyšského pôvodu
• Harald August Bohr (* 1887 – † 1951), matematik, brat Nielsa Bohra
• Erich Hecke (* 1887 – † 1947), nemecký matematik
• Carl Theodor Dreyer (* 1889 – † 1968), filmový režisér
• Martinus Thomsen (* 1890 – † 1981), spisovateľ a mystik
• Henrik Carl Peter Dam (* 1895 – † 1976), biochemik a fyziológ
• Kjeld Abell (* 1901 – † 1961), dramatik
• Arne Jacobsen (* 1902 – † 1971), architekt a dizajnér
• Jørn Utzon (* 1918 – † 2008), architekt
• Aage Niels Bohr (* 1922 – † 2009), fyzik, nositeľ Nobelovej ceny, syn Nielsa Bohra
• Link Wray (* 1929 – † 2005), americký rock’n’rollový gitarista, skladateľ a spevák
• Lars von Trier (* 1956), filmový režisér
• Peter Høeg (* 1957), spisovateľ
• Lars Ulrich (* 1963), bubeník a spoluzakladateľ skupiny Metallica
• Michael Laudrup (* 1964), tréner a bývalý futbalista
• Bjørn Lomborg (* 1965), štatistik a politológ
• Mads Mikkelsen (* 1965), herec
• Peter Schmeichel (* 1963), bývalý futbalový brankár
• Helena Christensenová (* 1968), supermodelka
• Thomas Vinterberg (* 1969), filmový režisér
• Kenneth Carlsen (* 1973), bývalý tenista
• Peter Hirsch (* 1979), hokejový brankár
• Michael Krohn-Dehli (* 1983), futbalista
• Aura Dione (* 1985), speváčka
• Nicklas Bendtner (* 1988), futbalista

• Berlín, Nemecko
• Bratislava, Slovensko
• Marseille, Francúzsko
• Paríž, Francúzsko
• Praha, Česko
• Reykjavík, Island

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kodaň

• Oficiálna stránka

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Copenhagen na anglickej Wikipédii.