Letisko Berlín-Tempelhof

Letisko po druhej svetovej vojne

Lietadlá C-47 Skytrain na letisku Berlín-Tempelhof počas berlínskej blokády, 1948

Na pozemku letiska sa konali pokusy s lietajúcimi aparátmi už v roku 1883. V roku 1909 tu americký pilot Orville Wright dosiahol vtedajšieho svetového rekordu vzlietnutím do výšky 172 metrov. Pravidelná doprava sa začala 8. októbra 1923 - a tým sa toto letisko stalo vôbec prvým dopravným letiskom na svete (od roku 1927 s možnosťou prestupu na stanicu metra). Letisko sa v roku 1926 stalo domovským letiskom spoločnosti Deutsche Luft Hansa Aktiengesellschaft (od roku 1933 potom Lufthansa). V roku 1930 tu pristála vzducholoď LZ 127 Graf Zeppelin pri návrate z USA. V tridsiatych rokoch patrilo letisko v Tempelhofe k najviac frekventovaným na svete a čoskoro dosiahlo hranice svojich kapacít.

Po nástupe národnosocialistického režimu bolo letisko v rokoch 1934 až 1936 znovu vybudované (úplné dokončenie 1939) podľa priania nacistického vedenia ako ústredné letisko nacistického Nemecka. Rozšírenie bolo zverené architektovi Ernstovi Sagebielovi a po rozšírení malo dosiahnuť kapacitu 6 miliónov cestujúcich ročne.

V apríli 1945 bolo letisko obsadené sovietskou armádou, a už 4. júla toho istého roku bolo v súvislosti so zriadením spojeneckých sektorov pridelené americkej správe. Medzi júnom 1948 a májom 1949, počas berlínskej blokády, stálo letisko v centre svetovej pozornosti ako jedno z vtedy dvoch berlínskych letísk tzv. leteckého mosta; v istých fázach tu pristálo alebo štartovalo lietadlo každých 90 sekúnd. Na tieto udalosti pripomína aj pomník na priestranstve pred letiskom.

V roku 1950 povolil vrchný komisár USA civilnú dopravu. Osobnú dopravu obstarávali najmä spoločnosti Pan Am a BEA (Air France len do roku 1960). V roku 1975 bola civilná doprava presunutá na letisko Berlín-Tegel, letisko v Tempelhofe zostalo výlučne vojenským letiskom. Až v roku 1985 došlo opäť k otvoreniu letiska, doprava sa týkala však len obchodných ciest. Dňa 3. októbra 1990 bolo letisko otvorené iným leteckým spoločnostiam, v auguste 1994 boli uzavreté posledné služobné úrady americkej armády.

Vchod do hlavnej budovy

Hlavná budova letiska Tempelhof

Značnú úlohu pri plánovaní letiska a jeho realizácii hrala skutočnosť, že toto letisko bolo koncipované pre hlavné mesto Germánia (to malo byť hlavným mestom nielen Tretej ríše, ale aj celého sveta; jednalo sa o projekt architekta Alberta Speera).

Projektovaním letiska poverený architekt Ernst Sagebiel Hitlerovým megalomanským požiadavkám vyhovel a tak vzniklo letisko, ktorého budova bola svojho času najväčšou súvislou budovou na svete: 284 000 m² zastavanej plochy (dnes 3. miesto za Pentagónom vo Washingtone a Ceauçescovou budovou paláca parlamentu v Bukurešti). Hlavná budova s nástupišťom sa rozpína cez 1230 metrov a je mierne zaokrúhlená; napája sa tak na kruhovitú letiskovú plochu o rozmere približne 2 x 2 km, pôvodne len trávnatou, ktorá umožňovala pristátie a štart akýmkoľvek smerom (a teda vždy optimálne proti vetru).

K letiskovým budovám patria aj obrovské pivničné priestory, siahajúce až tri poschodia pod úroveň. Boli tu umiestnené archívy, malá elektráreň, montážne haly pre lietadlá, po vojne sa tu nachádzalo veliteľské ústredie armády USA. Tieto priestory však zostali nedostavané, pretože v roku 1942 bolo rozhodnuté výstavbu pozastaviť (to sa týkalo aj niektorých nadúrovňových objektov). Dnes sú priestory uzavreté.

Interiér hlavnej budovy letiska

Po dlhý čas bolo letisko Berlín-Tempelhof jediným spojením Západného Berlína s okolitým svetom (letisko Berlín-Tegel bolo otvorené až v roku 1960), ktoré sa vymykalo kontrole pohraničných orgánov NDR. I vzhľadom na napojenie na mestskú dopravu bolo letisko istým unikátom na svete: stanica metra sa nachádza snáď len 250 metrov od východu z hlavnej haly, čo zvýšilo jeho popularitu. Táto centrálna poloha viedla však na druhej strane k nadmernému zaťaženiu obyvateľstva vo veľkých priľahlých plochách - pristávacie a vzletové dráhy sa nachádzajú len niekoľko tuctov metrov od prvých obytných domov, cestujúci mali niekedy pocit, že pristávajú v berlínskych uliciach.

Kapacita letiska pred jeho uzavretím v roku 1975 (4,5 milióna cestujúcich) bola často prekročená. Obľuba letov bola vysoká, nielen pre možnosť nekontrolovaného cestovania, ale aj vzhľadom na to, že lety medzi Berlínom a SRN boli po dlhú dobu štátom dotované.

Vzhľadom ku krátkym vzletovým a pristávacím dráham sa letisko však nehodilo pre moderné veľké lietadlá pre zaoceánske lety. Americké letectvo tu síce použilo lietadlá ako je Lockheed C-5 Galaxy alebo Boeing 747 SP, predovšetkým len bez záťaže a vo výnimočných situáciách.

Radar, nachádzajúci sa na letisku, bol najvýchodnejším americkým radarom v Európe.

Prílety, august 2006

Diskusie o budúcnosti letiska sa viedli po dlhé desaťročia. Pre uzavretie sa uvádzali najmä dva dôvody:

• bezpečnosť - vzhľadom k polohe letiska, ktoré sa nachádza v centre mesta v zastavanej oblasti; k tomu pristupujú aj aspekty hluku
• hospodárnosť prevádzky vzhľadom ku konkurencii dvoch ďalších a väčších letísk

Uzavretie letiska bolo plánované berlínskym senátom k 31. októbru 2004; proti tomu sa bránili spoločnosti, nielen s tvrdeniami atraktivity letiska, ale aj prepočty o možných hospodárskych vplyvoch. V súdnom konaní bolo uzavretie letiska potom v septembri 2004 odsunuté, s uzatvorením sa počíta k 21. októbru 2008. Civilná prevádzka letiska bola ukončená 30. októbra 2008.

Zdá sa však, že celý komplex bude približne v dnešnej podobe zachovaný: budovy sú pod ochranou pamiatkovej starostlivosti, plocha letiska má ako veľká zelená plocha v centre mesta veľký vplyv na miestnu klímu.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Letiště Berlín-Tempelhof na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Portál letectvo