Martin (mesto na Slovensku)

Martin (do roku 1951: Turčiansky Svätý Martin, maď. Turócszentmárton, nem. Turz-Sankt Martin, lat. Sanctus Martinus/Martinopolis) je mesto na severe Slovenska. Je to historické centrum Turca a okresné mesto.

Martin
mesto
Centrum mesta
Štát Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Vodné toky Turiec, Pivovarský potok
Nadmorská výška 400 m n. m.
Súradnice 49°04′00″S 18°55′21″V
Najvyšší bod 1 475 m n. m.
Rozloha 67,74 km² (6 774 ha) [1]
Obyvateľstvo 54 168 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 799,65 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1264
Primátor Ján Danko[3] (nezávislý)
PSČ 036 01
ŠÚJ 512036
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa mestského
úradu		 Mestský úrad
Námestie S.H.Vajanského 1
03601 Martin
E-mailová adresa [email protected]
Telefón +421 43 4204 111
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Martin, Slovakia
Webová stránka: martin.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál
Centrum mesta
Pohľad na hlavné námestie
Martin, východný pohľad z Martinských hôľ
Budova Slovenskej Sporiteľne
Bývalá budova tlačiarne Neografia

Polohopis

Nachádza sa v severnej časti Turčianskej kotliny, na rieke Turiec, ktorá tu priberá Silavu, Pivovarský, Podhájsky i Krásny potok.[4] Prevažná časť mesta leží na Turčianskych nivách, západná časť stúpa do Valčianskej pahorkatiny a juhovýchodný okraj sa dotýka Mošovskej pahorkatiny.[5] Z celého mesta je výhľad na Malú Fatru.

Krajské mesto leží približne 28 km severozápadne, Prievidza 50 km juhozápadne, Turčianske Teplice 24 km južne, Banská Bystrica 63 km juhovýchodne, Ružomberok 45 km východne a Dolný Kubín 43 km severovýchodne. Najbližším mestom sú 5 km severne ležiace Vrútky.

Dejiny

Archeologické nálezy dokladajú osídlenie Turca v strednom eneolite (2600 – 2300 pred Kr.), kedy sa prvé osídlenia ľudí badenskej kultúry nachádzali na úpätí Veľkej Fatry. V strednej dobe bronzovej bolo osídlenie Turca už súvislejšie, pomerne bohaté nálezy už aj priamo v oblasti mesta pochádzajú z doby železnej a rímskej. Usadlíci tu už od bronzovej doby budovali opevnené hradiská, vyrábali pracovné nástroje a šperky z bronzu, no tiež obrábali pôdu a chovali dobytok. Terasy rieky sa stali útočiskom obyvateľov lužickej kultúry (Jahodníky), vo veľkomoravskom období bol región osídlený už pomerne husto, čo dokladajú viaceré mohyly z 9. a 10. storočia (Priekopa). Turcom viedla významná cesta z Ponitria do Poľska, popri ktorej vznikali slovanské osady.[6] Kotlina bola do Uhorska začlenená začiatkom 12. storočia, správa územia však podliehala hornonitrianskemu centru. V 13. storočí územie patrilo pod správu Sklabinského hradu.[7]

Prvá písomná zmienka je z roku 1284, ako „villa sancti Martini“, ktorá lokalitu nazýva podľa kostola, zasväteného sv. Martinovi – biskupovi z francúzskeho Tours. Spomína sa to v donácii uhorského panovníka Ladislava IV.[8] Priama zmienka o meste pochádza z donácie magistra Donča z 25. júla 1315, vydanej pre farnosť kostola sv. Martina. 3. októbra 1340 panovník Karol Róbert povýšil Martin na mesto. V stredoveku bola impulzom pre rozvoj Martina jeho výhodná poloha na dôležitej ceste do Kremnice a Ponitria. Hospodársky vzostup zastavil v septembri 1431 vpád Husitov, široké okolie vyplienili aj v roku 1433. Ich konanie odsúdil i kráľ Žigmund, ktorý 23. septembra 1434 mestu obnovil staré výsady.

Význam mesta v polovici 15. storočia poklesol na úroveň zemepanského mestečka a Martin sa stal majetkom Sklabinského hradu. Úpadok bol z veľkej časti spôsobený prírodnými katastrofami, kedy oblasť opakovane zasiahli zemetrasenia (1443 – 1445, 1453) i morová epidémia v jeseni 1452. Zvyšovala sa závislosť od hradného panstva, čo s nevôľou sledovali predstavitelia mesta, snažiaci sa o rozšírenie mestských privilégií. V roku 1557 získalo od kráľa Ferdinanda trhové právo, potvrdené 24. februára 1668 kráľom Leopoldom. V polovici 16. storočia tu okrem kováčov, spomínaných už v roku 1384, pôsobili obuvníci, zámočníci a hrnčiari, ktorí si vytvárali cechy. Veľkou pohromou pre mesto bol rozsiahly požiar v roku 1666, ďalší nasledoval 1. septembra 1778, kedy zhorel takmer celý Martin a popri viacerých požiaroch bol najničivejší ten z 22. apríla 1843.

Od 17. storočia do roku 1922 bolo mesto centrom Turčianskej župy. V 19. storočí sa z mesta stalo stredisko slovenskej kultúry a jeho význam rástol. Martinčania a obyvatelia Turca sa aktívne zapojili do revolučného diania, do vojska sa ich prihlásilo 34. V mestečku sa 31. januára 1849 uskutočnilo ľudové zhromaždenie, na ktorom vodcovia výpravy oboznámili obyvateľov s návrhom na federáciu národov monarchie. Ku koncu 19. storočia sa mesto stalo centrom slovenského národného obrodenia, sídli tu aj Matica slovenská (od roku 1863). V roku 1866 bolo v meste založené Slovenské patronátne gymnázium. Medzi ostatné významné spolky založené v meste patrí aj prvý ženský spolok Živena (1869), Slovenský spevokol (1872), ale aj Dobrovoľný hasičský spolok (1873).

Hospodársky však stále zaostávalo a najviac obyvateľov sa venovalo poľnohospodárstvu, chovu dobytka a remeslám. Rozšíreným zamestnaním tunajších žien bolo tkanie ľanového a konopného plátna, koncom 19. storočia sa, aj zásluhou vybudovania železnice, začal presadzovať obchod. Populárny bol podomový predaj, mnohí Martinčania odchádzali za obchodom i do sveta a výnimočné meno si získali turčianskí olejkári. Podporu obchodu a podnikania znamenalo založenie Sporiteľne v roku 1868, v roku 1884 (1886) tu vznikla Tatra banka a pôsobila tu i Martinská vzájomná pokladňa a Turčianska úverová banka. Od roku 1869 v Martine pôsobil Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, ďalšia tlačiareň vznikla v roku 1898. Pre rozvoj literatúry, jej vydávanie a šírenie bol významný vznik Kníhkupecko-nakladateľského spolku v roku 1886. V roku 1893 tu z iniciatívy Andreja Kmeťa vznikla Muzeálna slovenská spoločnosť, propagáciu slovenského folklóru, ľudových umeleckých a remeselníckych výrobkov vykonávalo od roku 1910 družstvo Lipa. V prvých rokoch 20. storočia tu vznikol priemyselný podnik Tatra nábytok, pivovar, rafinéria minerálnych olejov a celulózka.

30. októbra roku 1918 sa práve Martinskou deklaráciou pripojilo Slovensko k Česku a vznikla Československá republika. Po vzniku nového štátu nastal rozvoj politického, kultúrneho a spoločenského života. Svoju činnosť obnovila a rozšírila Matica slovenská, Muzeálna slovenská spoločnosť i Slovenské národné múzeum. Na tradíciu slovenského gymnázia nadviazalo Štátne reformné reálne gymnázium, založené v roku 1919. V prvej polovici 20. storočia tu pôsobil aj Slovenský spevokol, Spevácky zbor organizovaného robotníctva, Slovenská národná galéria a Turčianska filharmónia, v roku 1938 tu dočasne pôsobila Slovenská vysoká škola technická. V roku 1941 v meste vznikla Slovenská národná knižnica, o rok neskôr tlačiareň Neografia, v januári 1944 tu vzniklo Slovenské komorné divadlo. V období Slovenského štátu bol Martin spolu s Bratislavou kultúrnym centrom krajiny.

Dôležitú úlohu zohral Martin a jeho okolie aj počas Slovenského národného povstania, kedy sa tu vytvorilo jadro ilegálneho Revolučného okresného národného výboru a tunajšia posádka prešla na stranu povstalcov. Koncom 2. svetovej vojny, 11. apríla 1945 včasne ráno, bol Martin oslobodený vojskami 1. československého armádneho zboru spolu s rumunskou armádou. Vojská oboch armád prišli z dvoch strán takmer súčasne. Dodnes sa tak vedú spory, ktorá jednotka oslobodila Martin ako prvá. Samotnému oslobodeniu mesta predchádzala rozsiahlejšia akcia jednotiek rumunskej a sovietskej armády v oblasti Turca. Po obnovení ČSR bola v roku 1948 začatá výstavba Závodov ťažkého strojárstva, už o rok neskôr začala výroba oceľových konštrukcií a žeriavov. Vybudovaná bola tepláreň, podnik Biotika, Divadelná technika, viaceré stavebné závody, rozšírená a zmodernizovaná výroba bola v tlačiarni Neografia, Turčianskych celulózkach, pekárni, mliekárni a Fatre. Budovali sa nové štvrte (Podháj, Sever, Ľadoveň, Košúty a Záturčie) a sídliská, kultúrne i športové zariadenia. Rozšírené bolo Múzeum A. Kmeťa, Múzeum Martina Benku, vybudované bolo Múzeum slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch. Otvorené bolo Slovenské národné literárne múzeum a Turčianska galéria.

V roku 1962 bolo v Martine vytvorené pracovisko Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, v súčasnosti samostatná Jesseniova lekárska fakulta. Po zmene režimu a ukončení strojárskej výroby nastala v meste zložitá ekonomická situácia a zvýšila sa nezamestnanosť. Postupne sa však vybudovali a otvorili nové prevádzky, podstatne sa znížila aj nezamestnanosť.

24. augusta 1994 bolo mesto Martin zákonom vyhlásené za národné kultúrne centrum Slovákov.

Časti mesta

Podľa Štatútu mesta Martin[9] je územie mesta tvorené štyrmi katastrálnymi územiami (Martin, Priekopa, Záturčie, Tomčany) a administratívne pozostáva mesto zo siedmich mestských častí.

Obyvateľstvo

Martin ma v súčasnosti okolo 54 000 obyvateľov (rok 2018). Od roku 1996, kedy malo mesto 60 917 obyvateľov, zaznamenáva kontinuálny pokles z dôvodu migrácie ľudí za prácou a sťahovania do okolitých dedín. V roku 2016 klesol Martin z 8. na 9. pozíciu najväčšieho mesta na Slovensku. Nezamestnanosť sa pohybuje kolo 3 %.[10]

Symboly mesta

Erb

V modrom štíte na striebornom koni sediaci striebornoodetý zlatovlasý rytier (sv. Martin). Ľavicou si pridržiava červený plášť, v pravici drží zlatý meč. Pred koňom kľačí strieborný zlatovlasý žobrák. Symbol mesta Martina, ktorý ako sídlisko nesporne existoval už v 11. storočí, bol po prvý raz doložený na pečati pripojenej k písomnosti z 20. marca 1375.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky
  • Rímskokatolícky Kostol svätého Martina, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z druhej polovice 13. storočia. Stojí na mieste rotundy z prelomu 12. a 13. storočia. Ku kostolu patria dve kaplnky, severná (Priekopská kaplnka) a južná (Jahodnícka kaplnka), z 15. storočia. V období 1544 až 1710 bol s prestávkami evanjelický. V interiéri sa nachádza množstvo gotických detailov, ako je krížová klenba, sedílie, ranogotický portál do sakristie a nástenné maľby vo svätyni. Z renesančného obdobia sa dochovali sepulkrálne pamiatky, náhrobok Františka I. Révaia z roku 1533 a mortuárium Pavla Révaia z roku 1637. Z barokového obdobia sa dochoval súbor oltárov, bočné oltáre sv. Jakuba, Panny Márie, sv. Petra a Pavla z rokov 1739 – 1767. Kostol bol obnovený po požiari v roku 1882. Ďalšie zariadenie kostola je novodobé, z obdobia poslednej úpravy zo 70. rokov 20. storočia.[11] Stavba má hladké fasády členené opornými piliermi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. V areáli kostola sa nachádza baroková murovaná zvonica na pôdoryse štvorca z obdobia pred rokom 1821. Fasáda zvonice je členená horizontálnym pásovaním a ukončená ihlancovou helmicou.
  • Kostol sv. Martina
  • Gotický portál
  • Zvonica pri kostole
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1784. Nachádza sa v areáli ev. fary a školy, bývalého slovenského evanjelického patronátneho gymnázia. V roku 1895 bola pôvodná stavba neorománsky prestavaná staviteľom Samuelom Petrikovichom z Radvane. V interiéri kostola sa nachádza trojramenná empora nesená toskánskymi stĺpmi. Loď je zaklenutá korýtkovou klenbou s lunetovými výsečami. Oltár, kazateľnica a krstiteľnica sú neoklasicistické z roku 1903.[12] Veža na pôdoryse štvorca je v najvyššej úrovni osemhranná, ukončená ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol
  • Detail portálu

Ostatné pamiatky

V marci 2021 sa po takmer 50 rokov podarilo nájsť a odkúpiť stĺpy z bývalej martinskej synagógy. Stĺby sa stanú súčasťou pamätníka martinským obetiam Holokaustu.[13]

Turizmus

Poloha mesta v blízkosti Malej i Veľkej Fatry ho predurčuje byť atraktívnym východiskom túr. Predovšetkým oblasť Martinských holí, dostupná cestou i chodníkmi z miestnej časti Stráne, je celoročným obľúbeným cieľom turistov. Mimo siete turistických trás je atraktívna ferrata v údolí Pivovarského potoka pod Martinskými hoľami. Známe je lyžiarske stredisko Winter Park Martinky, relatívne ľahko dostupné sú i strediská v Jasenskej i Valčianskej doline. Veľká Fatra s dlhými dolinami ponúka vhodné podmienky na cykloturistiku i náročné celodenné túry. Podhorím Veľkej Fatry vedie Turčianska cyklomagistrála.

Pre milovníkov histórie je dostupné historické centrum mesta, ako aj neďaleké hrady Sklabiňa, Blatnica a Zniev. V regióne je tiež viacero archeologických lokalít a stredovekých kultúrnych pamiatok.

Školstvo

Vysoké školy

Stredné školy

Základné školy

V meste bolo v roku 2017 9 základných škôl a základná umelecká škola, ktorých zriaďovateľom bolo mesto Martin. Štyri z týchto škôl boli zlúčené s materskými školami. Okrem toho na území mesta pôsobili 2 súkromné základné školy, 4 súkromné základné umelecké školy, 2 cirkevné základné školy a špeciálna základná škola.

Materské školy

V meste Martin v roku 2013 pôsobilo 6 materských škôl a 7 súkromných materských škôl.

Hospodárstvo

Martin bol v dobe ČSSR významným strediskom ťažkého a zbrojárskeho strojárstva. Príchod nových zahraničných investorov umožnil nadviazať hlavne na strojársku tradíciu v meste. Ide o firmy ako Viena International, Volkswagen Slovakia, MAR SK a podobne. Významní zamestnávatelia sú aj v oblasti papierenského priemyslu (DS Smith), obuvníctva (ECCO) alebo polygrafie (Neografia). Významnú martinskú stavebnú firmu STAMART kúpila v roku 2006 medzinárodná spoločnosť Skanska. V okolí pôsobia firmy ako PREFA Sučany, HBM Pharma alebo ŽOS Vrútky. V oblasti turistického ruchu sú populárne strediská Martinské hole, Jasenská dolina a Valčianska dolina.

Doprava

Cestná doprava

V Martine sa stretávajú dve cesty prvej triedy – cesta I/65 a I/18. Cesta I/65 tvorí obchvat Martina v smere sever-juh. Vďaka obchvatu sa dopravné zápchy v meste tvoria iba výnimočne, obsahuje ale veľa svetelných križovatiek. Semafory sú našťastie nastavené na zelenú vlnu, mesto sa tak dá prejsť zhruba s jedným zastavením. Diaľničný obchvat mesta v smere západ-východ tvorí diaľnica D1 (otvorenie úseku Dubná skala – Turany 10. júla 2015[14]). Po dokončení úseku Dubná skala s tunelom Višňové bude plynulé spojenie so Žilinou, ktoré bude obchádzať problematický úsek Strečnianskou úžinou.

Železničná doprava

Martinom prechádza železničná trať 170, vedúca zo Zvolena do Vrútok. V meste sa nachádza železničná stanica, v mestskej časti Priekopa sa nachádza rovnomenná železničná zastávka. V minulosti sa uvažovalo o zriadení ďalšej zastávky v blízkosti sídliska Sever, ktorá mala niesť názov Martin-Fatra podľa neďalekej sódovkárne. Napriek tomu, že zastávka bola uvedená aj v cestovnom poriadku (napr. pre GVD 1995/1996), nikdy nebola zrealizovaná.

Od roku 1982[15] je trať po stanicu Martin elektrifikovaná jednosmerným napätím 3 kV. V súčasnosti sem hnacie vozidlá elektrickej trakcie pravidelne nezachádzajú. V minulosti mal Martin priame spojenie s Bratislavou jedným párom rýchlikov v elektrickej trakcii, epizódne sem s jedným párom diaľkových vlakov jazdil súkromný železničný dopravca. Cez mesto premávajú rýchliky z Banskej Bystrice do Žiliny. Vybrané spoje majú predĺženú trasu do Česka.

Mestskou hromadnou dopravou je dosiahnuteľné susedné mesto Vrútky s jeho železničnou stanicou na hlavnej trase Bratislava – Košice. Vrútocká stanica je okrem zastávkových osobných vlakov obsluhovaná rýchlikmi, vlakmi vyššej kvality a aj medzinárodnými vlakmi z Česka.

Autobusová doprava

Autobusová stanica je v blízkosti železničnej stanice. Premávajú z nej len prímestské autobusové linky, diaľková doprava premáva zo zastávky na ulici Jesenského. MHD prevádzkuje spoločnosť SAD Žilina a zabezpečuje 26 liniek. Väčšina začína / končí v centre Martina (zastávky MHD Nemocnica, Biotika, SAD, Ľadoveň, Hotel Turiec). Cestovný lístok je možné zakúpiť u vodiča v hotovosti, z dopravnej karty alebo z mestskej karty.

V Martine je 101 zastávok. Premáva tu 45 autobusov, z toho 24 je typu Irisbus Iveco Crossway LE, 15 typu Irisbus Citelis 12M, 5 typu Karosa B 952E a 1 minibus typu Mercedes-Benz Vario.[16] Mestskej hromadnej doprave v Martine konkurujú takzvané Martinské strely – minibusy, ktoré sú u ľudí obľúbené vďaka rýchlejším presunom z jednej časti mesta do druhej (oproti klasickej MHD).[17]

Letecká doprava

V Tomčanoch, mestskej časti Martina, sa nachádza športové letisko. Najbližšie medzinárodné letisko je Letisko Žilina.

Osobnosti mesta

Rodáci

Čestní občania mesta

Čestné občianstvo mesta Martin môže byť udelené osobnosti, ktorá sa mimoriadne zaslúžila o dobré meno mesta Martin na Slovensku alebo v zahraničí, a svojou činnosťou najmä v oblasti hudby, literatúry, výtvarného umenia, architektúry, divadla, múzejníctva, tak prispela k jeho zviditeľneniu, obohatila ľudské poznanie v oblasti vedy, techniky alebo sa zaslúžila o hospodársky rozvoj mesta, alebo ktorá svojim športovým výkonom zvíťazila na športovom podujatí celosvetového alebo európskeho významu.[18]

Držitelia ocenenia:

Partnerské mestá

V súčasnosti má Martin 8 partnerských miest[19]:

Galéria
  • Budova Millenia v centre mesta
  • Historické centrum
  • Prvé sídlo Matice Slovenskej
  • Budova Roľníckej vzájomnej pokladnice
  • Múzeum Andreja Kmeťa
  • Turčianska galéria, bývalý župný dom
  • Slovenský národný cintorín, vstup

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Mapový portál Hiking.sk [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-02-13]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-02-13]. Dostupné online.
  6. História mesta Martin [online]. obnova.sk, [cit. 2018-02-13]. Dostupné online.
  7. Mesto Martin – Oficiálne internetové stránky [online]. martin.sk, [cit. 2018-02-13]. Dostupné online.
  8. Prvé zmienky [online]. www.martin.sk, [cit. 2006-06-02]. Dostupné online.
  9. Štatút mesta Martin [online]. Mesto Martin, [cit. 2017-08-19]. Dostupné online.
  10. sme.sk. Dostupné online.
  11. KAROL ĎURIAN, MICHAELA KALINOVÁ, DESANA LACKOVÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Kostol s areálom, s. 114 – 130.
  12. KAROL ĎURIAN, MICHAELA KALINOVÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Evanjelický a. v. kostol, s. 130 – 132.
  13. Po takmer 50 rokoch sa podarilo nájsť a. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2021-03-12]. ISSN 1339-844X.
  14. VDiaľnica pri Martine ušetrí čas, nehody a zápchy ubudnú [online]. 12.07.2015. Dostupné online.
  15. http://rail.sk/skhist/elektr.htm
  16. http://www.mhdmartin.sk/
  17. http://www.martinskastrela.sk/
  18. Všeobecne záväzné nariadenie č. 71 o udeľovaní verejných uznaní a ocenení mesta Martin [online]. Martin : mesto Martin, 28.02.2008, rev. 2011-11-16, [cit. 2015-07-27]. Dostupné online.
  19. Partnerské mestá [online]. Martin : [cit. 2015-07-20]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin

Externé odkazy

Zdroj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.