Janko Jesenský

JUDr. Janko Jesenský (* 30. december 1874, Martin  –  † 27. december 1945, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ. Pseudonym: Janko Martinský, J.S.Enský, Lenský, Baltazár, Nechtík, Panpero, Pauper, Pikulík, Stokráskin, Tenistý, Tudhatod, Záhorák

Janko Jesenský

slovenský básnik, prozaik, prekladateľ a advokát
Narodenie30. december 1874
Martin, Slovensko
Úmrtie27. december 1945 (70 rokov)
Bratislava, Slovensko
Odkazy
Commons Janko Jesenský
 Biografický portál
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Rodina

Životopis

Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine ako potomok šľachtického rodu Jesenský s predikátom z Horného Jasena. Jeho otec, Ján Jesenský-Gašparé, bol advokátom a významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum národa slovenského, Matica slovenská a pod.). Vzdelanie získaval v rodisku, neskôr na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a v roku 1893 zmaturoval v Kežmarku. Dvojročnú právnickú akadémiu absolvoval v Prešove (1893-1896), doktorát práv získal v Kluži. (Rumunsko, 1896-1900). V Budapešti zložil advokátsku skúšku (1905). Potom pracoval ako advokátsky koncipient v Lučenci, Bytči, Liptovskom Mikuláši, Martine a v Novom Meste nad Váhom. Tu si vytvoril vážnejší ľúbostný vzťah k mladej klaviristke a speváčke Oľge Kraftovej.

V roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Po ôsmich rokoch sa oženil s Annou, dcérou významného štúrovského historika Júliusa Bottu. V 1914 narukoval k trenčianskemu pluku. Bol obvinený z vlastizrady, roku 1915 odvelený na ruský front, prešiel do ruského zajatia a po čase sa zapojil do československého odboja v Rusku. Redigoval viacero časopisov: voronežský Čechoslovan (tu sa stretol so spisovateľskými kolegami Jozefom Gregorom-Tajovským a J.Haškom), kyjevské Slovenské hlasy. Bol zvolený za podpredsedu ruskej odbočky Československej národnej rady a po zložitých politických kolíziách s boľševikmi sa dostal domov. V roku 1919 sa pustil do povojnového budovania vo viacerých úradoch dožívajúcej republiky. V roku 1922 bol županom v Rimavskej Sobote, potom veľkožupanom v Nitre, v roku 1929 prešiel do Bratislavy, kde sa stal vládnym radcom, neskôr viceprezidentom Krajinského úradu. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. V rokoch 1930 – 1939 bol podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, v roku 1933 sa stal šéfredaktorom v časopise Slovenské smery umelecké a kritické. Prívrženec i politický predstaviteľ čechoslovakizmu. V roku 1939 sa utiahol do súkromia, no i napriek tomu podporoval protifašistické hnutie.

27. novembra 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca, no o mesiac neskôr zomiera. V roku 1950 boli jeho telesné pozostatky odvezené a uložené do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba

Jesenský sa svojou tvorbou stal významným predstaviteľom slovenskej modernej prózy. Je jedným zo skutočne prvých tvorcov modernej slovenskej literatúry a reprezentant jej prvej vlny predovšetkým v poézii. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal, najmä poéziu A. S. Puškina, S. Jesenina, či A. Bloka. Literárnej tvorbe sa začal venovať v roku 1889 na kežmarskom gymnáziu. Po priebežnej príprave a časopiseckom publikovaní množstva besedníc, čŕt, humoresiek, noviel a poviedok, uzrel v Ružomberku svetlo sveta jeho prozaický debut. Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú psychologické novely. Ako prvý v slovenskej poézii tiež sproblematizúva vlastné city, čím do značnej miery porušuje tradičný charakter lyrického hrdinu, a svoje diela umiestňuje tak do dedinského, ako i malomestského prostredia a majú humoristické ladenie, ktoré postupne prerastá do satirickej kresby.

Preklady jeho diel vyšli vo viacerých jazykov, niektoré sa stali námetom filmového i televízneho spracovania. Venoval sa i prekladateľskej činnosti z ruštiny, zaoberal sa aj literárnou a kultúrnou publicistikou.

Dielo

Poézia
  • 1897 – Vyznanie, báseň (vyšla v časopise Slovenské pohľady)
  • 1905 – Verše J. Jesenského, básnická zbierka
  • 1918 – Z veršov Janka Jesenského, zbierka básní (v roku 1919 vyšla pod názvom Zo zajatia v Amerike)
  • 1923 – Verše J. Jesenského 2, zbierka básní
  • 1932 – Po búrkach, básnická zbierka
  • 1944 – Náš hrdina, lyricko-epická skladba
  • 1945 – Čierne dni, básnická zbierka
  • 1945 – Proti noci, zobrané spisy
  • 1945 – Na zlobu dňa, zv. 1 a 2, básnická zbierka
  • 1948 – Jesenný kvet, posmrtne zostavená a vydaná zbierka

Dráma
  • 1895 – Bozky súboja alebo Poručík, divadelná fraška (len rukopis, knižne vyšlo až v roku 1961 v časopise Slovenské divadlo)
  • 1895 – Medicína účinkuje, divadelná fraška (len rukopis)

Próza
  • 1913 – Malomestské rozprávky, zbierka krátkych próz
  • 1933 – Cestou k slobode, dokumentárna próza (podnadpis Úryvky z denníka 1914 – 1918)
  • 1935 – Zo starých časov, zbierka noveletiek
  • 1934 a 1938 – Demokrati, zv. 1 a 2, román a najrozsiahlejšie prozaické dielo (v roku 1980 bol na jeho námety nakrútený celovečerný film, ktorý režíroval Jozef Zachar)
  • 1940 – Dva medvede
  • 1941 – Kvôli klasifikácii
  • 1942 – Prefíkaná sláva
  • 1943 – Železničné nešťastie
  • 1944 – Novely, zobrané spisy
  • 1945 – Reflexie, zobrané spisy
  • 1946 – Strach

Výbery
  • 1921 – Zobrané práce Janka Jesenského 1 – 3
  • 1932 – Výbor z básní Janka Jesenského
  • 1934 – Výber z malomestských rozprávok, výber z prózy
  • 1944 / 1948 – Zobrané spisy Janka Jesenského 1 – 21
  • 1950 – Pani Rafiková a iní, výber z prózy
  • 1953 – Ženích a iné rozprávky, výber z prózy
  • 1953 – Výber z diela, výber z prózy
  • 1955 – Láska a život, výber z poézie
  • 1956 – Na zlobu dňa, výber z poézie
  • 1957 / 1968 – Spisy 1 – 9
  • 1960 – Slnečný kúpeľ, výber z prózy
  • 1975 – Maškarný ples a iné poviedky, výber z prózy
  • 1977 – Jesenský 1 – 2 (edícia Zlatý fond slovenskej literatúry)

Preklady

Ostatné diela
  • 1918 – Počiatky slovenského pravopisu
  • 1918 – Nástin dejín slovenskej literatúry
  • 1970 – Listy slečne Oľge, výber vyše 70 listov Oľge Kraftovej

Iné projekty

Literatúra

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.