Cesta I. triedy 18 (Slovensko)

V stredoveku viedli úzke chodníky údoliami riek a spájali sídla panstiev s osadami a dedinami. Cesty v dnešnom ponímaní prakticky neexistovali a len vo väčších mestách boli udržiavané vozové cesty. Šírku voza mali aj najdôležitejšie diaľkové cesty medzinárodného významu, ktoré viedli Považím do Sliezska. Rozvojom stredoslovenských banských miest vzrástol obchod a s ním doprava z Tešínska cez Strečniansku úžinu, čo viedlo k rozšíreniu úzkeho chodníka na vozovú cestu. Nestabilné podložie a divoká rieka výrazne obmedzili možnosti na trasovanie pohodlnej cesty, ktorá bola často nezjazdná. Pôvodne viedla cesta od Budatína pravým brehom až k Starhradu, kde brodom prešla na ľavý breh a pokračovala približne v súčasnej trase do Turca. V 14. storočí vzrástol význam mestečka Žilina a križovatka ciest sa presunula na ľavý breh Váhu k mestu. Východne smerujúca cesta tak viedla cez Hruštiny a Mojšovu Lúčku do Strečna, kde popri novom hrade stúpala do sedla Rakytie a prekonávala tak pohorie. Strmé a blatisté podložie však spôsobovalo častú nepriechodnosť náročnej cesty, preto sa hľadal schodnejší terén. Brehom rieky vedúca nekvalitná, úzka a blatistá cesta (popis z mapy z roku 1784) bývala navyše poškodzovaná častými povodňami a tá z roku 1813 cestu úplne zničila a na viacerých úsekoch ju úplne odplavila. Horská cesta sedlom bola zjazdná malú časť roka, počas silných mrazov sa cestovalo po zamrznutej rieke a možnosťou bolo splavovanie plťami, čo bolo však rovnako nebezpečné.[1]

V 20. a 30. rokoch 19. storočia bola cesta postupne opravená a rozšírená a v roku 1851 sa tu už mohol používať poštový voz. V čase budovania Košicko-bohumínskej železnice (1871) bola cesta udržiavaná a okolo roku 1900 ju už používali aj automobily. Po vzniku Česko-Slovenska sa cesta stala strategickou spojnicou východnej a centrálnej časti Česko-Slovenska a v roku 1937 sa začala jej prestavba. Zárezmi, opornými múrmi a premosteniami bola výrazne rozšírená, vybudované bolo premostenie ponad železničnú trať, ktorým sa odstránilo priecestie so závorou pred tunelom Strečno III. Pribudol asfaltový povrch i zvodidlá na nebezpečných úsekoch a výrazne sa tak zvýšila jej priepustnosť a bezpečnosť. V roku 1957 začala výrazná prestavba, kedy bol vybudovaný obchvat obce Strečno (od motorestu pod hrad), nasledovalo vybudovanie premostenia pri osade Zlatné a napokon aj most ponad Mojšovu Lúčku a zmena trasovania až po Šibenice.[1] Posledným premostením ponad Rosinky sa umožnilo narovnanie cesty a jej vhodnejšie napojenie na infraštruktúru Žiliny, kde sa po roku 1992 sprístupnilo štvorpruhové napojenie na mestský okruh. Pred Vrútkami bolo v roku 1988 otvorené premostenie železničnej trate Žilina – Košice v blízkosti tunela, ktorým sa cesta výrazne rozšírila a narovnala.

Nárast intenzity dopravy a dlhodobé problémy s priepustnosťou viedli v roku 2009 k dočasnému vytvoreniu tretieho jazdného pruhu. Malo ísť o dočasné riešenie do otvorenia diaľnice D1 s tunelom Višňové, ktorý prevzatím veľkej časti tranzitu výrazne odľahčí tento úsek I/18. Prerušenie jeho výstavby v roku 2019 a tým oddialenie sprejazdnenia diaľnice však naďalej spôsobuje preťažovanie, kolóny a obmedzenia dopravy na Hornom Považí. V rokoch 2016 až 2018 bola z dôvodu narušenia hradného skalného brala cesta opakovane zatvorená a uvoľnené skalné bloky odstránené.

Cesta začína v Žiline križovatkou s mestským okruhom I/60. Križuje sa s cestou III/2084, opúšťa mesto a ďalej sa križuje s cestami III/2089, III/2088 a III/2087.

Po vstupe cestnej komunikácie do okresu Martin nasleduje križovatka s III/2130. Vo Vrútkach sa nachádza križovatka s III/2137. V meste Martin sa I/18 križuje s obchvatom Martina, s III/2150 a s I/65. Nasledujú križovatky s cestami III/2137 a III/2132 a komunikácia vstupuje do Sučian, kde sa križuje s III/2138. Potom sú križovatky s III/2138, III/2131, III/2135 a III/2134.

Cestná komunikácia následne vstupuje do dolnokubínskeho okresu. Tu sa križuje s III/2134, III/2245 a s I/70.

V okrese Ružomberok sa najskôr križuje s III/2212, potom v obci Ľubochňa s III/2211 a následne vstupuje do mesta Ružomberok. Tu sa križuje s I/59, III/2219 a III/2228. Po výstupe z mesta sa križuje I/18 s III/2214 a III/2220. V Ivachnovej sa napája na D1 a následne na cesty tretej triedy III/2210 a III/2221.

Cesta potom vchádza do okresu Liptovský Mikuláš. Tu sa križuje s cestami III/2224, III/2324, III/2345, III/2325, III/2326, III/2328, III/2329, III/2346, III/2330 a s II/584. Cesta potom vstupuje do Liptovského Mikuláša a križuje sa s cestami III/2333, III/2337, III/2335 a s cestou III/2338. Cesta potom smeruje do Liptovského Hrádku, kde sa križuje s II/537, I/72 a D1. V obci Východná sa križuje s III/2343 a s D1.

Cesta I/18 teraz vstupuje do okresu Poprad. Pred Štrbou sa križuje s II/538 a III/3060. V Štrbe sa križuje s III/3063, III/III/2343 a s III/3064. V meste Svit je I/18 križovaná cestou III/3065 a za mestom II/534. Cesta vstupuje do Popradu a križuje sa s I/66 a III/3066. Po výjazde z Popradu nasleduje križovatka s III/3073, v obci Hozelec s III/3067 a v Švábovciach s III/3068 a v Hôrke s II/536.

Následne I/18 vstupuje do levočského okresu, kde sa križuje s cestami II/536 a s III/3227. Nasleduje Spišský Štvrtok a križovatka s III/3200. Medzi Spišským Štvrtkom a Levočou sa nachádzajú križovatky s III/3201 a s II/533. V Levoči sa križuje s III/3225 a III/3204. V smere do Klčova sa dvakrát križuje s III/3206 a s III/3208. Nasledujú obce Klčov (križovatka s III/3209) a Nemešany (III/3220). V Beharovciach sa nachádza križovatka s II/547, III/3215 a III/3216. Nasleduje križovatka s III/3222, s D1 a s cestami III/3261, III/3217, III/3218, III/3219.

Po vstupe cesty do okresu Prešov nasleduje križovatka s III/3420. V obci Široké sa križuje s III/3421 a s D1. Ďalej sa nachádza III/3422, obec Hendrichovce (III/3177), Bertotovce (III/3423 a III/3426) a Chminianska Nová Ves (III/3427 a III/3428) a križovatky s III/3429 a III/3430. Cesta následne vstupuje do Malého Šariša (II/546). V Prešove sa križuje s I/20 a s III/3450. Nasledujú obce Ľubotice (III/3431), Nižná Šebastová (III/3432, II/545), Kapušany (III/3433, III/3434) a Lada (III/3435, III/3436) a vyúsťuje do nej I/21.

Po vstupe do okresu Vranov nad Topľou sa cesta križuje s III/3600 a s III/3601. I/18 následne vstupuje do obce Pavlovce s križovatkami s III/3602, III/3603 a III/3604 a do Hanušoviec nad Topľou (II/556 a III/3605). Nasledujú obce Bystré (III/3607), Čierne nad Topľou (III/3608), Soľ (III/3612 a III/3614), Čaklov (III/3622) a vstupuje do Vranova nad Topľou. Vo Vranove nad Topľou sa križuje s I/79, III/3618, I/15, III/3617, III/3620, III/3636. V obci Nižný Hrabovec sa križuje s II/554.

Po vstupe do okresu Michalovce sa cesta I/18 križuje s III/3735, III/3730 a v Michalovciach ústi do cesty I/19.