Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Prvá lekárska fakulta na Slovenskom území vznikla v roku 1769 na Trnavskej univerzite. I keď pedagogickú a vedeckú činnosť vyvíjala iba sedem rokov, prispela k rozvoju vzdelanosti vo vtedajšom Uhorsku. Výsledkom snáh o obnovenie bratislavskej univerzity koncom 19. storočia bolo vytvorenie Bratislavskej kráľovskej Alžbetinskej univerzity v roku 1912. Jej lekárska fakulta bola založená v apríli 1918. Výučba pre študentov 3. – 5. ročníka začala v zimnom semestri akademického roka 1918/1919 v maďarskom jazyku, ktorý bol v tom čase úradným jazykom krajiny. Prvé posluchárne boli v priestoroch Krajinskej štátnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici č. 13 (dnešná Fakultná nemocnica). Dekanát sídlil v Aspremontovom paláci pri Schifbeckovej záhrade (dnešná Medická záhrada). V novovzniknutej Česko-Slovenskej republike (1918) bola Alžbetinská univerzita vládnym nariadením postupne zrušená. Po jej presťahovaní do maďarského Pécsu začali z iniciatívy najmä vysokoškolských učiteľov Karlovej univerzity v Prahe a viacerých slovenských politikov prípravy na založenie slovenskej vysokej školy v Bratislave.

Poslanci Národného zhromaždenia Česko-Slovenskej republiky (ČSR) schválili dňa 27. 6. 1919 zákon č. 375/1919 Zb. z. a n., ktorým sa zriadila Česko-slovenská štátna univerzita v Bratislave. Vyučovacím jazykom bola slovenčina a čeština. V novembri 1919 bola univerzita pomenovaná po významnom pedagógovi svetového mena na Univerzitu Komenského.

Prvý profesorský zbor Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK), ktorý súčasne predstavoval aj vedenie Univerzity Komenského, tvorili profesori pôvodne pôsobiaci na pražskej Karlovej univerzite. Za prvého rektora UK zvolili profesora internej medicíny MUDr. Kristiána Hynka a za prvého dekana fakulty profesora gynekológie MUDr. Gustáva Müllera.

Lekárska fakulta Univerzity Komenského bola od 21. septembra 1919 prvou a niekoľko rokov jedinou fakultou novej bratislavskej univerzity. Pozostávala zo siedmich kliník. Podľa pôvodných názvov to boli nasledovné pracoviská: chirurgická klinika (prednosta prof. MUDr. Stanislav Kostlivý), interní klinika (prednosta prof. MUDr. Kristián Hynek), klinika porodnictví a nemocí ženských (prednosta prof. MUDr. Gustáv Müller), klinika oční (prednosta prof. MUDr. Roman Kadlický), klinika dětského lékařství (prednosta prof. MUDr. Jiří Brdlík), klinika pre choroby nervové a duševné (prednosta prof. MUDr. Zdeněk Mysliveček) a klinika zubná (prednosta doc. MUDr. Adolf Mach). Ako prvé teoretické pracoviská vznikli ústavy: ústav pre hygienu (prednosta prof. MUDr. Stanislav Růžička), ústav pre súdne lekárstvo (prednosta prof. MUDr. František Prokop), ústav pre farmakológiu a farmakognóziu (prednosta prof. MUDr. Bohuslav Polák), patologicko-anatomický ústav (prednosta prof. MUDr. Antonín Spilka), ústav pre sociálne lekárstvo (od roku 1919 existoval iba de iure), ústav pre všeobecnú a experimentálnu patológiu (prednosta prof. MUDr. Miloš Netoušek). K prvým klinikám a ústavom postupne pribudli ďalšie.

Teoretické ústavy sa konštituovali až od akademického roka 1922/1923, čím sa vytvorili podmienky pre výučbu vo všetkých ročníkoch štúdia medicíny na fakulte. Provizórne, nevyhovujúce priestorové vybavenie fakulty sa čiastočne zlepšilo v roku 1927, odovzdaním do užívania prvej novostavby budovy teoretických ústavov na Sasinkovej ulici č. 2. Napriek všetkým vtedajším snahám sa podarilo postaviť druhú z plánovaných budov až začiatkom 60. rokov 20. storočia (Sasinkova ulica č. 4).

Výučba klinických predmetov pre 144 študentov začala v prvom školskom roku 1919/1920 už v decembri 1919 a vo februári 1920 sa uskutočnila prvá slávnostná promócia prvého absolventa Pavla Halaša. Popri pregraduálnej príprave sa lekárska fakulta stala aj bázou postgraduálnej výchovy, vtedy formou doškoľovacích kurzov pre praktických lekárov. O štúdium na bratislavskej lekárskej fakulte prejavovali záujem nielen študenti zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Na začiatku 30. rokov tvorili takmer polovicu študentov.

Pracovníci kliník a ústavov udržiavali od prvých rokov existencie fakulty intenzívne pracovné kontakty nielen s pražskými a brnianskymi kolegami, ale aj s viacerými renomovanými zahraničnými lekárskymi fakultami, resp. vedeckými medicínskymi inštitúciami v Paríži, Londýne, Berlíne, Budapešti a vo Viedni.

Koncom 30. rokov, predovšetkým v dôsledku zmeny politických pomerov a po nútenom odchode českých profesorov, sa do pedagogického procesu a rozvoja medicínskych odborov zapojili príslušníci prvej generácie slovenských lekárov – absolventov Lekárskej fakulty UK. Mnohí z nich sa úspešne podieľali na rozvoji medicínskych, biologických a pedagogických vied na Slovensku. Výsledky ich vedecko-výskumnej práce sa stretli s priaznivým ohlasom aj v zahraničí. Spomedzi množstva možno uviesť aspoň niektorých: prof. MUDr. J. Ledényi-Ladziansky z anatomického ústavu sa stal kodifikátorom slovenskej anatomickej terminológie; prof. MUDr. A. J. Chura z kliniky detského lekárstva položil základy sociálnej pediatrie na Slovensku; prof. MUDr. Ľ. Valach sa významne zaslúžil o rozvoj rádioterapie, prof. MUDr. J. Fridrichovský sa stal prvým slovenským profesorom zubného lekárstva, prof. MUDr. E. Filo a prof. MUDr. L. Dérer patria medzi prvých slovenských profesorov internej medicíny. Ďalšími významnymi osobnosťami LF UK, ktoré sa zaslúžili o rozvoj fakulty a medicínskej vedy, patria profesor patológie MUDr. F. Šubík, profesor urológie MUDr. J. Jakšy, prednosta ústavu lekárskej chémie prof. Ing. Dr. tech. F. Valentín, profesor farmakológie MUDr. F. Švec a mnohí ďalší.

Profesori Lekárskej fakulty UK sa významne zaslúžili v roku o vznik Spolku čs. lekárov, Spolku čs. medikov v Bratislave a prvého slovenského vedeckého časopisu – Bratislavských lekárskych listov (1921).

Udalosti druhej svetovej vojny negatívne zasiahli aj do života fakulty, ktorá utrpela nielen personálne, ale najmä veľké materiálne škody. Zmena politického systému po roku 1948 znamenala pre Lekárskej fakulty odklon od pôvodného smerovania do európskych a svetových vedecko-pedagogických i spoločenských štruktúr. Nástup centralistického riadenia vysokých škôl podmienený vysokoškolským zákonom z roku 1950 znamenal zánik ústavov a vytvorenie katedier. Od školského roku 1952/1953 sa otvorilo popri štúdiu všeobecného lekárstva aj štúdium stomatológie a pediatrie. Od roku 1991 pripravuje fakulta budúcich pediatrov v rámci štúdia všeobecného lekárstva.

Vedecký výskum fakulty sa od roku 1957 zameral na problematiku regenerácie a transplantácie orgánov a kardiorespiračnej dynamiky, metabolizmu a onkológie. Od konca 60. rokov sa výskumné projekty ústavov a kliník začlenili do štátneho a rezortného plánu výskumu. Významnú úlohu najmä pri zverejňovaní výsledkov vedecko-výskumných projektov pracovníkov fakulty plnil fakultný zborník Folia Facultatis Medicae Universitatis Comenianae Bratislavensis (1963 – 1992). V spolupráci s univerzitami bývalého socialistického spoločenstva sa úspešne rozvíjal výskum diagnostických a terapeutických postupov pri kardiovaskulárnych ochoreniach a imunitných procesoch v súvislosti s transplantáciou orgánov.

Po novembri 1989 sa na pôde fakulty ako jednej z prvých v rámci vysokých škôl bývalej ČSFR začala formovať akademická rada, neskôr premenovaná na Akademický senát Lekárskej fakulty UK (prvé zasadnutie sa uskutočnilo 11. januára 1990). V roku 1990 sa fakulta vrátila k svojej pôvodnej organizačnej štruktúre, ktorú v súčasnosti tvorí 73 ústavov a kliník.

Na čele fakulty stojí dekan – prof. MUDr. Juraj Šteňo, CSc.

Prodekani

• doc. MUDr. Eliška Kubíková, PhD., prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť pre 1. až 3. ročník v študijnom programe všeobecné lekárstvo v slovenskom jazyku a pre kvalitu a modernizáciu výučby
• prof. MUDr. Viera Štvrtinová, PhD.., prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť pre 4. až 6. ročník v študijnom programe všeobecné lekárstvo v slovenskom jazyku
• doc. MUDr. Ingrid Brucknerová, PhD., prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť pre 4. až 6. ročník v študijnom programe všeobecné lekárstvo v anglickom jazyku
• Prof. MUDr. Boris Mravec, PhD., prodekan pre výchovno-vzdelávaciu činnosť pre 1.až 3. ročník v študijnom programe všeobecné lekárstvo v anglickom jazyku
• MUDr. Bohuslav Novák, PhD., prodekan pre výchovno-vzdelávaciu činnosť pre 1. až 6. ročník v študijnom programe zubné lekárstvo v slovenskom a anglickom jazyku a pre IIKS
• doc. MUDr. Peter Valkovič, PhD.., prodekan pre vedu a výskum, grantovú problematiku, doktorandské štúdium a ŠVOČ
• prof. MUDr. Juraj  Payer, PhD., FRCP., prodekan pre spoluprácu fakulty so zdravotníckymi zariadeniami, zdravotnú starostlivosť, špecializačné štúdium a pre zastupovanie dekana

Tajomníčka

• Ing. Adela Kubíniová

• Oficiálna stránka fakulty

• Univerzita Komenského v Bratislave: 90 rokov vysokoškolského vzdelávania a vedy na Slovensku. Vydavateľstvo UK, 2009, ISBN 978-80-223-2658-2.
• Univerzita Komenského v Bratislave: História a súčasnosť Univerzity Komenského v Bratislave 1919 - 2000. Vydavateľstvo E&J, Bratislava, 2000, ISBN 80-968419-0-4.

Bratislavský portál