Priekopa (Martin)
Priekopa | |||
mestská časť Martin | |||
Kostol Povýšenia sv. Kríža | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Žilinský kraj | ||
Okres | Martin | ||
Región | Turiec | ||
Prvá pís. zmienka | 1271 | ||
Wikimedia Commons: Priekopa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Priekopa je mestská časť mesta Martin.
Polohopis
Nachádza sa v dolnom Turci, v severnej časti mesta a sútoku rieky Turiec a Sklabinského potoka. V súčasnosti sa tu okrem starej zástavby, siahahúcej až do 18. storočia, nachádza panelové sídlisko, ktoré nadväzuje na zástavbu susedných Vrútok – v minulosti rovnako mestskej časti Martina. Delí sa na časti: Hôrka, Nákladné Nádražie, Nová Priekopa, Stará Priekopa. Súčasťou pôvodnej obce boli aj obce Košúty a Hladomír.
Dejiny
Pôvodne samostatná obec bola neskôr zlúčená s mestom Martin (najprv v rokoch 1949 - 55, potom nasledovalo krátke obdobie samostatnosti do r. 1971). V Priekope sa našlo sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1271. V roku 1944 tu vznikol Revolučný národný výbor, obyvatelia obce sa zapojili do SNP. V obci prebiehali 22 dní dlhé boje medzi povstaleckými jednotkami a nemeckým vojskom, pričom bolo zničených 77 domov, 66 hospodárskych budov a zomrelo 125 ľudí. Obyvatelia pomáhali pri oslobodzovacích bojoch v roku 1945. V obci bolo v roku 1951 založené JRD, ktoré skrachovalo, v roku 1957 bolo znovuzaložené. V roku 1971 bola obec opäť zlúčená s Martinom, pretože jej súčasťou bola niekdajšia obec Košúty, na ktorej území sa malo postaviť nové sídlisko pre zamestnancov ZŤS Martin.
Časti obce
Kolónia Hviezda
Severozápadná časť Priekopy sa nazýva podľa Ulice Kolónia Hviezda z ktorej sa ďalej pokračuje až na Martinské Hole. Časť Kolónia Hviezda sa ulicou Fínska rozdeľuje na vrútockú časť a na martinskú časť. Nachádza sa tu aj mestský cintorín Martin, autocamping Turiec a je to obľúbené miesto oddychu pre Martinčanov aj Vrútočanov. Premáva sem autobusová linka č.23, 33.
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1772. Centrálny priestor je preklenutý kupolou nesenou pendantívmi, svätyňa v polkruhovom priestore je preklenutá konchou. V interiéri sa nachádza kvalitná rokoková výmaľba. K vnútornému zariadeniu patrí centrálny oltár Povýšenia svätého Kríža, dva bočné oltáre sv. Jána Nepomuckého a sv. Anny a kazateľnica. Kostol predstavuje ucelené dielo vyspelej barokovej sakrálnej architektúry, vymykajúcej sa z úrovne dobovej tvorby v Turci. Fasády kostola sú strohé, členené pilastrami, hlavná fasáda je ukončená trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža s barokovou helmicou je pokrytá šindľom.[1]
- Kostol Povýšenia sv. Kríža
- Portál kostola
- Erb Révaiovcov nad portálom
- Pamätník padlých v Martine - Priekope (cintorín hrdinov SNP), so sochami a reliéfom od Fraňa Štefunka, Ladislava Snopka a Jána Svetlíka, miesto, kde sú pochovaní sovietski, francúzski a naši partizáni, čo zomreli v okolí.
Osobnosti obce
Rodáci
- Jozef Hrozienčik (* 1915 – † 1990), historik a pedagóg
- Adolf Scherer (* 1938), historik, futbalista a reprezentant Česko-Slovenska
Pôsobili tu
- Matej Zaťko (* 1908 – † 1983), rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ pre deti a mládež a prekladateľ
Zdroje
- ENCYKLOPEDICKÝ ÚSTAV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1977. Kapitola P, s. 455.
Referencie
- ILONA CÓNOVÁ, KAROL ĎURIAN, MICHAELA KALINOVÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rímskokatolícky filiálny kostol Povýšenia sv. Kríža, s. 232-238.