Zora Jesenská

• otec Fedor Jesenský
• matka Milina rod. Zvarová
• brat Fedor Jesenský
• manžel Ján Rozner

Pochádzala z národne uvedomelej zemianskej rodiny s prídomkom Jeszenszky-Gasparovje. Vzdelanie získala na školách v Martine (ľudová škola a gymnázium) a neskôr, v rokoch 1925 - 1935, na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.[1] Po skončení štúdií sa vrátila do Martina, kde spočiatku (v rokoch 1935 - 1939) pracovala ako súkromná učiteľka klavíra[2] a súčasne pôsobila v ženskom spolku Živena. Od roku 1939 bola redaktorkou časopisu Živena a v rokoch 1949 - 1952 pracovníčkou Matice slovenskej.[2] Od roku 1949 pôsobila aj v Bratislave - na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity prednášala rusistiku (1949 – 1950) a vo vydavateľstve Tatran pracovala ako redaktorka (1952 - 1956).[2] Neskôr sa profesionálne venovala prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková.[3] Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. Vo verejnom živote bola známa aj svojou prácou ako podpredsedníčka Živeny.[2] V roku 1968 sa výrazne angažovala v demokratizačných procesoch a vystupovala proti okupácii Československa, kvôli čomu bola politicky prenasledovaná[1], mala zakázanú publikačnú a prekladateľskú činnosť. Zomrela v Bratislave, no pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine.

Jesenská vynikla v umeleckom preklade predovšetkým ruských autorov (Anton Pavlovič Čechov, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Ivan Alexandrovič Gončarov, Maxim Gorkij, Michail Jurievič Lermontov, Alexandr Sergejevič Puškin, Lev Nikolajevič Tolstoj, Ivan Sergejevič Turgenev, Michail Šolochov a iní), ale aj diel z anglickej (William Shakespeare), bulharskej, českej, francúzskej a nemeckej literatúry.[2] Patrí medzi zakladateľov modernej slovenskej prekladateľskej školy.[2] Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don.[3] Zaoberala sa aj teóriou a kritikou prekladu. Okrem toho je autorkou reportážnych kníh, množstva publicistických článkov a esejí.

• 1967 - titul zaslúžilá umelkyňa[1]
• 2017 - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti[4]

• 1937 Timrava
• 1949 Bola som v Sovietskom sväze
• 1952 Cesta do Moskvy
• 1956 Zvýšit majstrovstvo prekladu umeleckej literatúry
• 1963 Vyznania a šarvátky, knižné vydanie jej článkov a úvah