Kláštor pod Znievom

Pôvodne samostatná obec Lazany bola pripojená ku Kláštoru v roku 1971.[4]

48°57′22″S 18°51′00″V
Osada pri Stanici vznikla okolo železničnej stanice Kláštor pod Znievom, ktorá je od stredu obce vzdialená asi 4 km. Leží na železničnej trati č. 170 Zvolen – Vrútky.[5]

• Znievsky hrad, zrúcanina stredovekého hradu, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska na prelome 13. a 14. storočia ako kamenná stavba, skladajúca sa z dvoch častí, horného a dolného hradu. Horný hrad sa skladal z obytnej veže obohnanej múrom, dolný hrad, dodnes lepšie dochovaný, obsahuje taktiež vežový palác s obranným múrom. Pôvodne kráľovský hrad sa stal v 14. storočí majetkom premonštrátov, neskôr jezuitov. Opustený bol v druhej polovici 18. storočia.[6]
• Kláštor a kostol bývalej premonštrátskej prepozitúry, stavebný súbor trojkrídlového objektu kláštora a kostola z 13. až 16. storočia. Kláštorný kostol Narodenia Panny Márie je ranogotická jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z polovice 13. storočia. V období okolo roku 1520 bol pôvodne plochý strop kostola nahradený súčasnou sieťovou klenbou. Klasicistická veža pochádza z roku 1826. Interiéru kostola dominuje hlavný oltár Blahoslavenej Panny Márie, barokový ambitový oltár z prelomu 17. a 18. storočia. Oltárny obraz Blahoslavenej Panny Márie pochádza ešte zo 17. storočia. Kazateľnica je baroková, taktiež z prelomu 17. a 18. storočia. Empora je murovaná s dreveným renesančným parapetom z polovice 16. storočia. V polkruhovo ukončených arkádach sa nachádza pätnásť malieb, Kristus a apoštoli. V kostole sa dochovalo niekoľko stredovekých detailov, ako sanktuárium z druhej polovice 13. storočia, ranogotická svätenička, sedílie, lavabo či epitaf rodu Ratold.[7]
• Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1260. Kostol po krátkom období, kedy bol evanjelický, prevzali jezuiti v roku 1586. Zo 16. storočia pochádza veža kostola. Kostol bol výrazne barokovo upravený v rokoch 1728-1733 po tom, čo ho zasiahol ničivý požiar. Hlavný oltár sv. Mikuláša biskupa, edikulový barokový oltár s centrálnym reliéfom svätca z druhej polovice 18. storočia, doplnený začiatkom 20. storočia. Z gotických detailov sa dochovala ranogotická kamenná krstiteľnica z druhej polovice 13. storočia, oblúkový portál do sakristie a gotické dvere medzi svätyňou a sakristiou, drevené s celoplošným oplechovaním z druhej polovice 13. storočia.[8]
• Kláštorská kalvária, barokový komplex kostola sv. Kríža umiestneného do oktogonálnej murovanej ohrady s troma bránami a šiestimi (pôvodne siedmimi) kaplnkami krížovej cesty z rokov 1728-1729. Kalváriu vybudovali miestni Jezuiti. Rímskokatolícky kostol sv. Kríža je jednoloďová baroková stavba s presbytériom ukončeným dvoma stranami šesťuholníka a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Kostol je zaklenutý valenou klenbou s lunetovými výsečami, svätyňa konchou. Pod kostolom sa nachádza krypta. V interiéri sa nachádza oltár Kalvárie, sekundárne zostavený z oltárneho stola z 18. storočia a sochárskych doplnkov, bez retabula. Nachádza sa tu aj súbor piatich obrazov Krížovej cesty od J. B. Klemensa z roku 1877, polkruhovo ukončené olejomaľby na plechu.[9]
• Bývalé slovenské katolícke patronátne gymnázium, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L s valbovou strechou z 18. storočia. Dva staršie barokové objekty boli prepojené novostavbou v roku 1822 pre zemiansku rodinu Točekovcov. V rokoch 1873-1874 tu sídlilo gymnázium. Desaťosová fasáda je horizontálne členená pásovou rustikou a korunnou rímsou. Prvé poschodie je vertikálne členené lizénami so schematickým náznakom hlavíc a pätiek. Okná majú profilované šambrány.[10]
• Budova bývalej papierne z konca 18. storočia.[11]

• 
  Hrad Zniev
• 
  Zastavenia krížovej cesty

• Peter Krištof Akai (* 1706 – † 1766/67), filozof a astronóm
• Ján Országh (* 1816 – † 1888), rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár a národnokultúrny dejateľ
• Ignác Országh (* 1844 – † 1900), podnikateľ a statkár
• Ernest Polóny (* 1844 – † 1928), pedagóg, filológ
• Ján Capko (* 1846 – † 1867), básnik
• Juraj Országh (* 1849 – † 1926), obchodník a statkár
• Ján Kluch (* 1852 – † 1918), historik a knihovník
• Juraj Maro (* 1853 – † 1918), prekladateľ, národno-kultúrny pracovník a obchodník
• Albert Mamatey (* 1870 – † 1923), exilový politik, jeden zo signatárov Pittsburskej dohody
• Gabriel Volko (* 1873 – † 1960), verejný činiteľ
• Oľga Paulinyová (* 1876 – † 1960), spisovateľka
• Alexander Moyzes (* 1906 – † 1984), hudobný skladateľ, pedagóg a organizátor hudobného života
• Štefan Atila Brezány (* 1909 – † 1992), básnik, publicista, zakladateľ literárnej družiny Postup
• Ján Revallo (* 1925 – † 2005), letecký konštruktér a športový letec

• Benedikt Szőllősi (* 1609 – † 1656), básnik a zostavovateľ
• Ján Valentini (* 1756 – † 1812), rímskokatolícky kňaz - deken, básnik, historik, prírodovedec
• Ferdinand Gregorovič (* 1845 – † 1912), rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ
• Karol Krčméry (* 1859 – † 1949), jazykovedec, pedagóg, verejný činiteľ
• Mikuláš Moyzes (* 1872 – † 1944), hudobný skladateľ, organista, pedagóg
• Ladislav Šteffko (* 1909 – † 1981), matematik a pedagóg
• Karol Cengel (* 1915 – † 1987), prírodovedec - zoológ, entomológ, lesník, ochranár a preparátor