Turany

Nachádzajú sa na dolnom Turci, asi 8 km severovýchodne od Martina. Po vybudovaní Krpelianskeho kanála severne od mesta sa Turany ocitli na ostrove Váhu, ktorého prírodné koryto tečie južným okrajom intravilánu. Stredom preteká potok Studenec. Severným okrajom zástavby mesta vedie hranica ochranného pásma Národného parku Malá Fatra.

Dopravne je mesto napojené na cestu I/18, ktorá obchádza centrum severným obchvatom. Južne od Turian vedie diaľnica D1. Priemyselnú zónu od mesta oddeľuje železničná trať Žilina – Košice.

Turany patria k najstarším mestám regiónu. Dochované miestne názvy (Mohýlka, Hradiská) napovedajú veľmi staré osídlenie na dôležitej ceste, no tiež možný pôvod názvu z keltského slova Tur, znamenajúci veža. Zmienka o „starobylom kostolíku“ v starej farskej kronike pochádza už z roku 1300 (čiže kostolík musel byť oveľa starší), no prvá doložená písomná zmienka pochádza z roku 1319. Územie patrilo do Zvolenskej župy, z ktorej sa v roku 1339 vyčlenila Turčianska župa. Turany boli majetkom sklabinského panstva, hoci za Váhom, južne nad obcou, sa vypínal hrad Sučany. V roku 1397 udelil kráľ Žigmund Luxemburský mestské práva, medzi ktoré patrilo právo postaviť mlyn, voľne užívať rieky aj lesy. Práva potvrdil v roku 1461 kráľ Matej Korvín, v roku 1563 Ferdinand I., ktorý povolil tri jarmoky (na 3 Kráľov, Sv. Ducha, Sv. Imricha) a týždenné trhy a v roku 1574 aj Maximilián II..

Začiatkom 17. storočia boli Turany so 70 domami a 350 obyvateľmi druhým najväčším sídlom po Mošovciach. Napriek morovej epidémii v roku 1679, kedy vymrela polovica obyvateľov, sa ich počet v roku 1715 zvýšil už na 540 v 108 domoch, čo bolo najviac v Turci. Medzi časté pohromy patrili povodne a požiare, ktorých kroniky spomínajú niekoľko. Požiare len v 18. storočí Turany pustošili v rokoch 1715, 1719, 1724, 1796 (vyhorela takmer celá obec) a 1798, povodne ničili chotár v rokoch 1725, 1728, 1789 a 1795.

Drevené stavby začali pomaly nahrádzať murované a medzi prvé patrila v roku 1785 evanjelická fara a o rok neskôr aj kostol. Obe budovy i školu zničil požiar v marci 1796 a katastrofálne následky mala povodeň z 25. augusta 1813, kedy voda siahala po strechy a úplne zrovnala so zemou väčšinu domov, no aj poškodenú faru a kostol. Húževnatí obyvatelia si však čoskoro všetky dôležité stavby opäť vybudovali a napríklad škola bola otvorená už 30. júna 1814. V roku 1831 zasiahla mestečko cholera, na ktorej následky zomrelo 218 ľudí. V roku 1845 bola otvorená pošta.

Počas revolučných rokov mestečko navštívil Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Výrazný podnet na rozvoj mala výstavba Košicko-bohumínskej železnice, ktorá 7. decembra 1871 napojila mestečko na železničnú sieť. Nakoľko stanice v Sučanoch, Vrútkach i Martine sa len plánovali, Turany boli dôležitým dopravným uzlom pre celý dolný Turiec. V roku 1874 sa začala v lokalite Matušky budovať píla, ktorá však v roku 1914 vyhorela. Ružomberská celulózka tu v roku 1919 postavila drevársky závod, ktorý bol (neskôr ako Drevina) hlavným zamestnávateľom na dlhé desaťročia. V roku 1910 stálo v mestečku už 392 domov, ktoré obývalo až 1 974 obyvateľov. V predposlednom roku prvej svetovej vojny prišli evanjelický kostol o veľký a katolícky o svoj menší zvon, ktoré boli roztavené pre zbrojársku výrobu.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 boli Turany z neznámych dôvodov zbavené štatútu mesta a stali sa opäť obcou.[5]

Významným medzníkom pre Turany bolo vybudovanie elektrickej siete a pouličného osvetlenia v rokoch 1929 až 1932 a nový evanjelický kostol sa budoval v rokoch 1932 až 1934. Druhá svetová vojna znamenala útrapy aj pre Turany; v bojoch zahynulo 16 bojovníkov a ďalších 8 civilistov.

Rozvoj Turian v 50. rokoch 20. storočia prinieslo budovateľské nadšenie, ktoré prinieslo vybudovanie miestneho rozhlasu, sprevádzkovanie kina či výstavbu materskej školy. V čase veľkej povodne 29. júna 1958 sa dokončoval 4 roky budovaný vážsky kanál, ktorý po spustení výraznou mierou obmedzuje frekvenciu a rozsah ďalších katastrof. V roku 1961 bolo otvorené zdravotné stredisko a začala výstavba bytov na Obchodnej ulici. Veľký požiar v roku 1964 zničil 3 výrobné haly Dreviny, vrátane strojového vybavenia. V roku 1966 bola dokončená evanjelická fara, budova Jednoty (dnes Kriváň) a v nasledujúcom roku aj štadión a telefónna ústredňa. Drevárske SOU bolo zriadené v roku 1969, o rok pribudol obchod v závodnej reštaurácii a o ďalší začala výstavba rekreačného strediska v lokalite Trusalová. Následne bola dobudovaná vodovodná sieť, čerpacia stanica, areál športového štadióna, rozšírený autokemping a otvorený motorest a dokončená budova učilišťa.

V roku 1980 vzniklo Miestne kultúrne stredisko, o dva roky neskôr bola dokončená školská telocvičňa a v roku 1983 bol sprevádzkovaný Dom služieb. O dva roky neskôr bola dokončená budova MNV a rok pred zmenou režimu aj nová budova materskej školy a o pár mesiacov aj budova poštového úradu. Dom smútku bol dokončený už v roku 1990, o dva roky obnovil svoju činnosť Urbariát a začala rozsiahla plynofikácia obce. V rámci privatizácie obec získava byty, zdravotnícke zariadenia, kino, ale aj 61 ha lesa. V roku 1998 bolo ukončená revitalizácia centra obce a ukončená plynofikácia.

1. januára 2016 získali Turany opätovne štatút mesta.[6]

• Studénka, Česko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turany

• Oficiálna stránka mesta