Ležiachov

Prvá písomná zmienka je z roku 1252, obec sa spomína ako majetok turčianskeho kláštora (ako: terra quinque villaru). Koncom 18. storočia patrila obec Uhorskej kráľovskej komore, v 19. sa stala súčasťou uhorského Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti).

Obec bola najskôr osada obohnaná prútenou ohradou (lesou), odtiaľ pravdepodobne pochádza aj jej pomenovanie.

V roku 1715 je doložené, že obec mala 26 domácností, v roku 1785 v Ležiachove stálo 37 domov a žilo 311 obyvateľov. V roku 1828 už len 32 domov a 259 obyvateľov. Úpadok pokračoval do takej miery, že v rokoch 1970 až 1989 bola obec zaradená do plánovaných zánikových obcí a nemala obecný úrad.

V minulosti sa časť obyvateľov zaoberala pestovaním ľanu, konope, výrobou ľanového oleja, a šafraníctvom. Doložené je, že v obci bolo až 43 olejkárskych rodín. Neskôr najčastejšie pracovali v poľnohospodárstve.

Počas SNP občania podporovali a zapojili sa do povstania.

Vývin názvu obce

• 1534 – Lesako
• 1773 – Lezsjacho, Lezjacho
• 1786 – Lezsjacho
• 1808 – Lezsáchó, Lesachó, Ležjáchow, Ležáchow
• 1863 – Lezsiachó
• 1873 – 1877, 1892 – 1907 – Lezsjachó
• 1882 – 1888 – Lezsjahó
• 1913 – Lézsa
• 1920 – Ležiachovo
• 1927 – Ležiachov

• Jozef Országh (* 1836 – † 1925), podnikateľ, obchodník, statkár, účastník zahraničného československého odboja v Rusku, spolupracovník Národnej rady československej
• Adriána Ferenčíková (* 1940), vedecká pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, lektorka slovenského jazyka v Orientálnom inštitúte (Istituto Universitario Orientale) v Neapole a na univerzite v Ríme