Jakub starší

Jakub bol synom rybára Zebedea a Salome a teda bratom apoštola Jána. Nazýva sa aj Starší, Väčší alebo Zebedeov, kvôli odlíšeniu od svojho menovca Jakuba Alfeovho. Patril medzi trojicu najobľúbenejších Kristových apoštolov a jedného z prvých mučeníkov viery. Zo všetkých apoštolov zahynul vôbec ako prvý.

Rovnako ako sv. Peter a sv. Ondrej zaoberal sa rybolovom na Genezaretskom jazere. Bol známy svojou výbušnou povahou.

Zvláštnej úcty sa mu dostalo aj prostredníctvom evanjelií. V nich sa spomína pri dôležitých udalostiach Ježišovho pôsobenia - napr. pri vzkriesení Jairovej dcéry, k vlastnému Premeneniu či okamihoch úzkosti v Getsemanskej záhrade.

Po Ježišovom Nanebovstúpení putoval rôznymi krajinami; za najznámejšie miesta jeho pôsobenia sa považuje Jeruzalem, Samária a Španielsko.

Zo Španielska sa vrátil do Jeruzalema, kde ho zatkli a uväznili vojaci kráľa Heroda Agrippu I. Pravdepodobne v roku 44 ho tu aj popravili sťatím, čím sa stal prvým zahynuvším z Ježišových apoštolov.

Podľa legendy cestou na popravisko uzdravil chorého muža. Účinok jeho zázraku zapôsobil na jedného z katov, ktorý padol na kolená a verejne sa vyznal z kresťanstva. Na mieste Jakubovej popravy bol neskôr vybudovaný jemu zasvätený chrám.

Strastiplnú „púť“ vykonali Jakubove ostatky. Po smrti boli uložené v Jeruzaleme, odkiaľ sa podľa legendy okolo roku 70 dostali na Sinaj na miesto, na ktorom dnes stojí známy Kláštor svätej Kataríny. Keď bolo miesto pohrebu ohrozené Saracénmi, preniesli ich v 8. storočí kresťanskí pútnici do Španielska. Miestom ich prvého uloženia bolo malé mesto Padrón. O storočie neskôr bola hrobka objavená. Ostatky vybrali a uložili ich v neďaleko postavenej kaplnke, na mieste, ktoré nazvali Santiago (dnešné Santiago de Compostela). V rokoch 814 - 816 na mieste kaplnky vyrástli základy dnešnej honosnej barokovej katedrály a mesto sa stalo jedným z najznámejších pútnických miest na svete. Údajne bolo vo svojej dobe príťažlivejším než Rím či Jeruzalem. Do dnešných čias je púť do Compostely považovaná za jednu z najvýznamnejších pútnických „akcií“.

Časť ostatkov sa dostala do mesta Mérida v juhovýchodnom Španielsku.

Priečelie Katedrály svätého Jakuba v Santiagu de Compostela, miesta uloženia apoštolových ostatkov

Účinok Jakubových zásahov sa prejavoval i po jeho smrti. Podľa legiend, ktoré vznikli najmä v Španielsku, objavuje sa ako rytier v brnení s koruhvou ako sediac na koni poráža svojich nepriateľov. Španieli si časom vytvorili akýsi súbor príbehov, spojených s údajným pôsobením sv. Jakuba v ich krajine a zázrakmi, ktoré sa udiali dávno po jeho smrti.

Jedna z legiend opisuje Jakubovu záchranu mladíka odsúdeného na smrť za údajnú krádež. Našli u neho totiž podstrčený strieborný pohár, za čo ho odsúdili na smrť obesením. Chlapec visiaci na povraze na šibenici však nezahynul, pretože ho vraj pri živote udržiaval svätý Jakub. Rodičia chlapca bežali k sudcovi, ktorý nariadil popravu. Práve obedoval, keď mu oznamovali čo sa stalo. Sudca sa iba zasmial a poznamenal, že „nie je živý viac ako tieto kurčatá na mojom tanieri“. Vtedy kurčatá zázračne ožili a sudca bol nútený mladíka oslobodiť.

Iný zázrak sa viaže do obdobia bojov Španielov proti Saracénom, kedy sa v predvečer bitky pri meste Clavijo prisnil kráľovi Ramirovi I. sen, v ktorom Jakub prisľúbil kráľovi víťazstvo. Sen sa naplnil keď sa na bojisku objavil rytier na bielom koni a viedol vojsko do víťazného boja. Podľa rytierovho bojového pokriku - „Santiago“ - dnes v španielčine svätého Jakuba volajú.

Caravaggio, Večera v Emauzách, 1601, olej na plátne, Národná galéria, Londýn, detail so svätým Jakubom

Popularita svätého Jakuba Väčšieho našla odozvu aj v množstve umeleckých diel s námetom tohto svätca. Počnúc gotikou cez renesanciu až po barokové umenie sa podobizne sv. Jakuba obajvujú v početných dielach významných umelcov - napr. Fra Angelica, Hansa Memlinga, Francisca de Goyu, Albrechta Dürera, Rembrandta a ďalších. Nám najbližšie je veľmi známe rezbárske spodobnenie sv. Jakuba v nadživotnej veľkosti v skrini hlavného oltára farského Chrámu svätého Jakuba v Levoči, dielo Majstra Pavla z Levoče (na oltárnom krídle okrem toho Majster Pavol vo výjave Sťatie svätého Jakuba zvečnil okamih apoštolovej smrti).

Svätému Jakubovi je vo svete zasvätených veľké množstvo sakrálnych stavieb. Okrem spomenutej Katedrály svätého Jakuba v Santiagu de Compostela a levočského farského kostola medzi najznámejšie kostoly zasvätené sv. Jakubovi patria na Slovensku napr. Kostol svätého Jakuba v Trnave alebo Kostol svätého Jakuba v Banskej Bystrici. Veľmi známou je i Katedrála svätého Jakuba v chorvátskom meste Šibenik či Katedrála svätého Jakuba v Jeruzaleme.

Jakubovo meno nesie i kresťanská rehoľa, rytiersky Rád svätého Jakuba založený v roku 1170 na ochranu pútnikov smerujúcich do Santiaga de Compostela.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakub starší

• Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
• I. Rusina, M. Zervan, Životy svätých - ikonografia, Pallas, Bratislava 1994, ISBN 80-7095-019-6
• "Dňa 30. apríla : Svätý apoštol Jakub, syn Zebedejov." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 213-216. ISBN 80-7165-381-0
• "Jakub Zebedejov, apoštol : 30. apríl." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 222. ISBN 80-967341-1-3