Sklabiňa (hrad)
Sklabiňa(-normovaný názov[1]) alebo Sklabinský hrad je zrúcanina na nevysokom návrší (626 m n. m.) tesne nad obcou Sklabinský Podzámok v dolnej časti Kantorskej doliny v severozápadnej časti Veľkej Fatry, 9 km na východ od Martina.
| Sklabiňa | |||
| Sklabinský hrad | |||
| zrúcanina | |||
 | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Žilinský | ||
| Okres | Martin | ||
| Obec | Sklabinský Podzámok | ||
| Nadmorská výška | 626 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°03′17″S 19°01′9″V | ||
| Vznik | 13. storočie | ||
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný | ||
| Najľahší výstup | obec Sklabinský Podzámok | ||
 Poloha Sklabinského hradu na Slovensku  Poloha Sklabinského hradu na Slovensku  Poloha Sklabinského hradu na Slovensku
| |||
 Poloha Sklabinského hradu v Žilinskom kraji  Poloha Sklabinského hradu v Žilinskom kraji Poloha Sklabinského hradu v Žilinskom kraji
| |||
| Wikimedia Commons: Sklabiňa Castle | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia sa stal strediskom hradného panstva. Od roku 1328 bol sídlom stolice. V roku 1436 hrad vyhorel, po čom ho postupne nákladne upravili. V súčasnej dobe sa hrad opravuje znovu.
Hrad dostal v roku 1527 nového majiteľa, Františka Révaia, ktorý sa stal veľmi skoro dedičným županom Turca. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje dnešného Slovenska.
Opis hradu
Najstaršou časťou je horný hrad nepravidelného pôdorysu s vnútorným nádvorím, ktoré postupne zastavali obytnými a hospodárskymi budovami. Dominujúcou bola mohutná hranolová veža, situovaná na najvyššom bode brala. V rokoch 1460 – 1480 hrad prestavali a rozšírili o predhradie na severnej strane, ktoré opevnili dvoma polygonálnymi baštami. V roku 1468 na mieste, kde stála kedysi východná veža, postavili kaplnku. V roku 1554 hrad opravili a dostavali druhé predhradie chránené baštou.
Súčasný stav
Z hradu sa zachovala značná časť murív kaplnky, v ktorej sa zachovali gotické nábehy rebier klenby, časti veže, palácov, hospodárskych budov, opevnenia, bášt i kaštieľa. Miestami stoja múry do výšky niekoľkých metrov, inde sú viditeľné len v teréne. Napriek tomu je pôdorys hradu veľmi dobre čitateľný. Na kaplnke sa zachovali aj ostenia gotických, pôvodne lomených okien, zvyšky omietky a na zrúcanine kaštieľa viaceré renesančné architektonické detaily (okná, portál, nábehy rebier).
Hrad Sklabiňa prevzalo občianske združenie DONJON, ktoré pripravuje záchranné práce. Dobrovoľníci postupne odstraňujú náletovú vegetáciu. Je prístupný, no prehliadka vrátane malej expozície vo vstupnej bašte je spoplatnená. Aktuálne (2020) má hrad dve budovy so strechami.
Kaštieľ
V rokoch 1610 – 1612 si Révaiovci postavili v treťom predhradí pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili. Kaštieľ bol sídlom Turčianskej stolice až do polovice 18. storočia, keď postavili nový župný dom v Martine. Kaštieľ bol obývateľný až do roku 1944, keď ho v rámci partizánskych bojov hitlerovské vojská podpálili. Odvtedy je v ruinách. V roku 1970 sa uskutočnili opravné práce pri vstupe do areálu, aj v priestore pred ním.
Referencie
- Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
