Valča

Cez obec preteká potoky Sloviansky potok a Valčiansky potok (Valčianka). Sloviansky potok sa v hornej časti obce vlieva do Valčianky a vytvárajú menšiu rieku. Potom sa Valčianka v susednej obci Príbovce vlieva do rieky Turiec.

V obci sa uskutočnila regulácia potoka (1975), ktorá zlepšila vzhľad okolia potoka. Chotár obce patrí do povodia rieky Turiec, ktorá sa vlieva do Váhu. Celkovo patrí chotár obce Valča do úmoria Čierneho mora. V Slovianskej doline vyviera sírový prameň, nazvaný podľa zápachu vychádzajúceho z vody, prameň sa nazýva ,,Smradľavá voda".

49°00′09″S 18°48′55″V

Nachádza sa na južnom svahu vrchu Pivnica (831 m n. m.).[4] Je doložená z roku 1784 ako osada Brecsna[5], no spomína sa už v roku 1667, kedy ho od svojho svokra odkúpil Juraj Hilko. O necelých 50 rokov sa o majer vtedajší majitelia tak pohádali, že istý Ján Ladik zaťal Mikulášovi Rendekovi valašku do hlavy.[6][7]

V chotári obce sa nachádza viacero drevených krížov, murovaný kríž sa nachádza na začiatku ulice Priehrada (príjazdová cesta ku kostolu, od hlavnej cesty). V obci sa okrem kaplnky Panny Márie Lurdskej nachádza kaplnka Jána Nepomuckého, ktorý stojí v parku, v tesnej blízkosti pamätníka SNP. Na križovatke v susednej obci Benice sa nachádza kaplnka. Park a pamätník SNP bol vybudovaný v roku 1975, v strede obce, na pamiatku padlým obyvateľom Valče v druhej svetovej vojne. Na jeho otvorenie prišli aj bývalí velitelia 2. partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika z Ruska, ktorí počas druhej svetovej vojny pôsobili taktiež vo Valčianskej doline.

• Rímskokatolícky kostol Nájdenia sv. Kríža, trojloďová pôvodne gotická stavba so segmentovo ukončenouým presbytériom a predstavanou vežou pravdepodobne zo začiatku 15. storočia. Stavba sa nachádza vo svahovitom teréne v severovýchodnej časti obce. Z prvej etapy sa v kostole dochovali fragmenty freskovej výmaľby v hlavnej lodi. Výraznou úpravou kostol prešiel v 16. storočí a v roku 1793, kedy dostal dnešnú podobu. Interiér je zaklenutý valenými a plackovými klenbami. Jeho súčasťou bola socha Madony s dieťaťom z 15. storočia, ktorá je od roku 1935 súčasťou SNM v Martine. V interiéri sa nachádza kamenná krstiteľnica z prelomu 17. a 18. storočia s motívom kvetného puku. Mobiliár kostola je historizujúci, z obdobia okolo roku 1904.[8] V roku 2001 bola postavená a vysvätená Kaplnka Panny Márie Lurdskej v parku pred kostolom.
• Remeselnícky dom, dvojpodlažná murovaná stavba so sedlovou strechou z polovice 18. storočia. Dom číslo 33 sa nachádza uprostred obce v radovej zástavbe. V tretej tretine 19. storočia bol klasicisticky upravený. Obsahuje prvky kúrie, meštianskeho aj gazdovského domu. Ako pôvodní majitelia sa uvádzajú Vladárovci. Sedemosá fasáda je riešená v duchu klasicistického tvaroslovia. Je členená kordónovou a korunnou rímsou, vertikálne rizalitom a pilastrami.[9]
• Olejkársky dom, dvojpodlažná murovaná stavba so sedlovou strechou z roku 1809. Objekt číslo 297 stojí na ľavej strane od spomínaného remeselníckeho domu, v polohe kolmo ku komunikácii. Vybudovala ho olejkárska rodina Kováčovcov. Fasáda predstavuje príklad zľudovelého klasicizmu. Fasáda je dvojosová s výrazným štítom, lizénami predelená na štyri polia. Šambrány okien sú hladké na prízemí, na poschodí s dekorovanou suprafenestrou. V štíte sa nachádza nika, vetrací otvor, dve dekoratívne puklice a štítok s datáciou.[10]

• 
  Kostol Nájdenia sv. Kríža
• 
• 
• 
• 
  Detail veže

Z obce Valča pochádzajú aj olejkári a šafraníci. V obci sa dochovalo viacero pôvodných olejkárskych domov. Valčianski olejkári a šafraníci sa preslávili vo vtedajšom cárskom Rusku, Perzii, Španielsku a v Istanbule (na celom území Európy). Obyvatelia sa taktiež zaoberali roľníctvom a drevorubačstvom, počas totalitného režimu obyvatelia pracovali v JRD (Jednotné roľnícke družstvo) Valča, ktoré dnes ešte stále funguje, avšak s menším počtom zamestnancov a modernejšou technikou.

Neďaleko obce sa nachádza záhradkárska a chatová osada Pod Bobotom, ktorá leží za potokom Slovianka smerom do Slovianskej doliny, učupená pod kopcom, na ktorom sa nachádza Športový areál Dielec a evanjelický cintorín. Vyššie na kopci, v lokalite ,,Hrabová medza" sa nachádza vodojem obce. Hlbšie v Slovianskej doline sa rozprestiera záhradkárska a chatová osada Brčná. V obci sa nachádza už spomínané lyžiarske stredisko, tzv. „Brčnianske rybníky“ a okolitá príroda oboch dolín vytvára výborné podmienky pre zimné športy, v lete možnosť turistiky. Pre cyklistov je v dolinách i v okolí obce vytvorených mnoho cyklotrás. Možnosť letných športov je i v lyžiarskom stredisku (tenisové kurty).

Divadelný krúžok fungoval vo Valči veľmi dlho, dohromady 85 rokov. Zahŕňal nielen predstavenia detí a mládeže, ale aj predstavenia dospelých ľudí. V začiatočnom období a aj neskôr tento krúžok účinkoval pod menom Vajanský. Neskôr ho členovia premenovali na Valčan. Mal obrovské úspechy, často sa o ňom písalo v novinách. V tomto krúžku pôsobil aj bývalý starosta Valče, p. Ján Škvarka. Dlhodobým vedúcim, režisérom a taktiež hercom v tomto divadelnom krúžku bol pán Ján Padúch, dnes najstarší člen Miestneho odboru Matice slovenskej vo Valči.

Valčania sa venovali ochotníckemu divadlu veľmi veľa, čoho dôkazom sú mnohé články v regionálnych i celoštátnych časopisoch. Pán Padúch vydal knižku ,,Z činnosti divadelného ochotníctva vo Valči za roky 1890 – 1975", v ktorej je zdokumentované každé predstavenie, vystupujúci, udalosti v každom roku pôsobenia krúžku, úspechy i fotografie.

Dobrovoľný hasičský zbor vo Valči bol založený v roku 1867 a je v obci aktívny nielen v rámci hasičských povinností, ale aj organizáciou podujatí. V obci sa počas leta koná hasičská súťaž, na ktorej sa každoročne zúčastňujú i družstvá z iných regiónov Slovenska. S hasičskou súťažou je spojená neskoršia hasičská zábava. Súťaž aj zábavu organizuje Dobrovoľný hasičský zbor Valča. Ako každá obec, aj Valča má svoju hasičskú zbrojnicu. Starú podobu tejto budovy máte možnosť uvidieť už len na starých fotkách. V rokoch 1965 – 1971 pristavali k pôvodnej budove nové schodisko, vďaka prístavbe bolo možné rozšíriť miestnosti na poschodí, aj garáž pre hasičský voz.

Pôvodne bola prifarená k farnosti Sv. Peter 1327 (Turčiansky Peter). V závetnej listine z r. 1405 sa uvádza: „plebanus ad ecclesiam Sancte Crucis in Valcz“. Neskoršie, nevedno v ktorom čase ju prifarili ku kláštorskej farnosti (Kláštor pod Znievom). Pre veľkú vzdialenosť od matkocirkvi tu už začiatkom 18. st. chceli zriadiť farnosť. R. 1787 zriadili tu miestnu kapl. stanicu a r. 1806 systematizovali na faru. Pridelili k nej ako filiálky Benice a Príbovce, ktoré dovtedy patrili ku svätomarskej fare (dnes farnosť Socovce). Pre veľkú vzdialenosť od matkocirkvi tu už začiatkom 18. st. chceli zriadiť farnosť. Bol už menovaný aj farár Matej Kračún od roku 1705. Bol tu asi len krátko, lebo o jeho účinkovaní niet správ.[11]

• Karol Cengel (* 1915 – † 1987), prírodovedec -zoológ, entomológ, lesník, ochranár a preparátor
• Ján Andel (* 1919 – † 2003), spisovateľ
• Stanislav Zachar (* 1869 – † 1937), staviteľ, rytier rádu sv. Silvestra

• Stanislav Kianička (* 1873 – † 1940) rímskokatolícky kňaz, dekan