Evanjelický kostol v Martine

Reformácia sa v Turci udomácnila veľmi rýchlo, aj vďaka turčianskemu županovi Františkovi Révaiovi (ktorý si dopisoval s Martinom Lutherom), podporovateľovi reformačných myšlienok. Duchovenstvo Turca si tieto myšlienky osvojilo, už v roku 1536 sa martinský farár Laurentius vyjadruje v zápisničnej knihy mesta Turč. Sv. Martina v reformačnom duchu. Evanjelický cirkevný zbor v Martine vznikol v rokoch 1544 - 1545. V tom čase evanjelici využívali starý kostol sv. Martina. V období silného protireformačného tlaku bol miestny ev. farár Michal Paulovič odvlečený na galeje, zomiera ako galejný otrok v Nealole. Samostatný evanjelický cirkevný zbor bol v Martine zrušený v roku 1709, po porážke protihabsurských povstaní a príchode cisárskych vojsk. V období rokov 1709 až 1781 (Tolerančný patent) boli evanjelici prenasledovaní, bohoslužby sa mohli konať iba v domácnostiach. Situácia sa zmenila po vydaní Tolerančného patentu, martinskí evanjelici pokladajú základný kameň nového kostola 1. mája 1784. Jednalo sa o skromnú stavbu bez veže. Drevená veža bola ku kostolu pristavaná po zmene zákona, ktorý im ich stavbu umožnil v roku 1789. V súvislosti s výstavbou kostola došlo aj ku stavbe školy v jeho blízkosti. Ako farári tu pôsobili mnohé významné osobnosti slovenského národného obrodenia a kultúry, okrem iných Karol Kuzmány. V roku 1885 sa vybudovala nová murovaná veža kostola, staviteľom bol E. Erben. Úpravy pokračovali v roku 1895 kedy došlo k razantnej prestavbe kostola. Staviteľ Samuel Petrikovich nadstaval loď kostola, došlo k novému zaklenutiu lode a stavbe sakristie. V tejto etape došlo aj ku prestavbe lode, ktorá získala svoj súčasný polygonálny tvar. Pre úpravu fasád bol zvolený novorománsky štýl. Interiér sa dočkal modernizácie v roku 1903, kedy sa osadil nový novoklasicistický oltár a kazateľnica. Neskôr v roku 1915 bolo do kostola zavedené elektrické osvetlenie. Počas druhej svetovej vojny viacero predstaviteľov miestneho cirkevného zboru zúčastnilo odboja. Farár Jozef Bučko bol ako odporca autoritárskeho režimu väznený a odvlečený do koncentračného tábora, kde zahynul. Podobne zahynul aj Ján Bakoš, martinský kaplán a účastník SNP. K plnému rozvoju cirkevného života a obnove miestneho kultúrneho dedičstva mohlo dôjsť až po páde komunistického režimu, v roku 1998 prešiel kostol obnovou.[3]

Evanjelický kostol sa nachádzal pôvodne mimo zástavby, na severnom okraji mestečka. Spolu s budovou ev. fary a ev. školy tvorí uzavretý urbanisický celok, dnešné Memorandové námestie. Kostol sám je sieňovým jednolodím s polygonálne ukončeným presbytériom orientovaným na západ. Štvorpodlažná veža kostola, východne orientovaná, je súčasťou hmoty kostola. Fasády kostola sú dekorované neorománskym tvaroslovím. Východná fasáda je trojosová, s mierne vystupujúcim rizalitom, troma portáli a kruhovým oknom v rizalite. Do kostola sa vstupuje z východu cez portikus do priestoru podvežia s krížovou klenbou. Loď kostola je od prestavby v roku 1895 zaklenutá korýtkovou klenbou s lunetovými výsečami. Za presbytériom, na osi kostola sa nachádza prízemná polygonálna sakristia. Interiéru kostola dominuje trojramenná empora nesená toskánskymi stĺpmi. Oltár je novoklasicistický z roku 1903, podobne kazateľnica a krstiteľnica, riešené v bielej farebnosti so zlátením.[4]

• 
  Loď kostola
• 
  Portál
• 

• Evanjelický CZ - stránka cirkevného zboru
• Martin.sk - ev. kostol na oficiálnych stránkach mesta
• Vypadni.sk - profil kostola