Barbora Bobuľová

Narodila sa v Martine. Je absolventkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V roku 1986 debutovala na televíznej obrazovke vo filmovej inscenácii Poľovačka na otca režiséra Romana Poláka. O dva roky neskôr sa predstavila vo filme Vlakári, ktorý režíroval Juraj Lihosit. V roku 1993 účinkovala v psychologickej dráme Tanec lásky a smrti v réžii Martina Kákoša. V nasledujúcom roku hrala v televíznej adaptácii poviedky Čierny mních spisovateľa Antona Pavloviča Čechova.

V roku 1995 sa presťahovala do Talianska. O rok neskôr sa objavila v prvom talianskom filme Infiltrato, ktorý režíroval Claudio Sestieri. V roku 1997 účinkovala v talianskej filmovej dráme Il principe di Homburg. Film bol uvedený v súťažnej sekcii filmového festivalu v Cannes.[1] V roku 2001 hrala vo filme Láska a vojna na motívy knižnej predlohy britského spisovateľa Erica Newbyho.

V roku 2005 sa predstavila v hlavnej úlohe filmu Cuore sacro, za ktorú dostala cenu Davida di Donatella a ocenenie Zlatá stuha od Národného zväzu talianskych filmových novinárov. Nasledovala dráma Anche libero va bene. V roku 2008 sa objavila v životopisnom filme Coco Chanel. O dva roky neskôr účinkovala v komédii La bellezza del somaro. V roku 2011 si zahrala v dvoch častiach drámy Come un delfino.

Na filmovom festivale Art Film Fest, ktorý sa uskutočnil od 21. do 26. júna 2013 v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne, dostala ocenenie Hercova misia[2] a cenu Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon vo filme Diváčka.[3]

Hercova misia, mosadzná plaketa na Moste slávy, Trenčianske Teplice

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Barbora Bobuľová

• Barbora Bobuľová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Barbora Bobuľová v Internet Movie Database (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Barbora Bobuľová na talianskej Wikipédii.