Daniel Michaelli

Michaelli sa narodil 23. mája 1929 v Martine v rodine kominárskeho majstra Rudolfa Michaelliho, ktorý bol aj aktívnym členom Slovenského spevokolu, kde ako ochotník stvárnil vyše 60 postáv a 5 predstavení dokonca režíroval.[1] Matka Anna, rodená Olejčeková, bola takisto ochotníckou herečkou - pôsobila v martinskom Slovenskom spevokole ako herečka a zboristka a tiež sa venovala práci v spolku slovenských žien Živena.[2] Po maturite na martinskom gymnáziu vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského dejiny umenia[1] a štúdium ukončil získaním doktorátu. Po ukončení štúdia pôsobil na Vysokej škole múzických umení v Bratislave spočiatku ako pedagóg[1], v rokoch 1952 - 1957 bol vedúcim Katedry divadelných vied VŠMU. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa zaslúžil o vznik Katedry filmovej a televíznej tvorby na VŠMU a stal sa jej vedúcim (1969 - 1973).[3] Medzi jeho študentov patrili významní režiséri, scenáristi a dramaturgovia (napr. Boris Filan, Dežo Ursíny, Jozef Paštéka, Slavo Rosenberg či Milan Ležák).[1]

V roku 1958 nastúpil ako dramaturg do Československej televízie v Bratislave, neskôr sa stal vedúcim literárno-dramatickej redakcie a dramaturgicky sa zaslúžil o vznik a vysokú kvalitu tzv. „bratislavských pondelkov“ (televíznych inscenácií a dramatizácií známych literárnych diel v podaní najlepších slovenských hercov).[1]

Po otcovi zdedil aj herecký talent. Začínal v ochotníckych divadlách, neskôr vytvoril množstvo postáv v televíznych inscenáciách, seriáloch a filmoch. Od roku 1949 pravidelne vystupoval aj v rozhlase.[3] Jeho životnou hereckou úlohou sa stal Louis Pasteur v rovnomennom televíznom triptychu z roku 1977.

Bol jedným zo zakladateľom Divadla mladých v Bratislave a Zväzáckeho akademického divadla.[3]

Zomrel 7. novembra 1980 v Martine, kde je aj pochovaný na Národnom cintoríne. Od roku 2005[4] je po tomto významnom rodákovi v Martine pomenovaná ulica (Ulica Daniela Michaelliho).