Kostol svätého Martina (Martin)

Kostol pochádza asi z 13. storočia, niektorí autori stavbu dnešného kostola kladú do sedemdesiatych rokov 13. storočia. Bol postavený na už existujúcom pohrebisku a predpokladá sa, že na jeho mieste stál starší kostol, alebo kaplnka. V 16. storočí počas reformácie, kostol užívala evanjelická cirkev. Po tom, čo patróni kostola - rod Révaiovcov - rekatolizovali, kostol prešiel do rúk katolíckej cirkvi. V priebehu stavovských povstaní sa konfesionálna príslušnosť kostola viackrát zmenila. Začiatkom 18. storočia, po potlačení povstania Františka II. Rákoczyho, sa dostal definitívne do rúk katolíckej cirkvi.

Svätyňa je štvorcová, zaklenutá krížovou klenbou. Víťazný oblúk je lomený s jednoduchým profilom. Portál do sakristie je jednoduchý, hlavný vchodový portál má lomený oblúk. Vo svätyni kostola sa zachovali stredoveké fresky z prvej polovice 14. storočia. Po prevzatí kostola evanjelikmi, boli zatreté. Maľby boli objavené po požiari v roku 1871. Boli reštaurované, vo veľkej miere aj premaľovaním, v roku 1908. Zásahy nie veľmi úspešnej opravy odstránil P. Mendel pri reštaurovaní v rokoch 1951-1952. V roku 1991 boli zaradené do súboru stredovekých nástenných malieb, ktoré boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Na severnej stene presbytéria sa nachádza výjav Panny Márie vedúcej Krista ako dieťa, maľby apoštolov sv. Petra a sv. Pavla s atribútmi a ďalšie dve postavy svätcov. Na južnej stene sa nachádza maľba troch apoštolov, bez atribútov s dvomi manželskými pármi donátorov. Ďalej sú viditeľné dve postavy apoštolov, ktoré sú ale veľmi poškodené. Predpokladá sa, že maľby netvorili súvislé cykly, ale že sa jednalo o viacero samostatných obrazov.[3]

Kostol slúžil ako miesto posledného odpočinku príslušníkov viacerých miestnych šľachtických rodov (Dávid, Korbély, Kossuth, Záturecký). Najvýznamnejšie zachovalé sepulkárne pamiatky pripomínajú rod dedičných turčianskych županov - vetvu rodu Révay zo Sklabine a Blatnice. Na južnej stene sanktuária je zachovaný renesančný epitaf z červeného mramoru z druhej polovičky 16. storočia. Na náhrobnej doske je zobrazený František Révay (*1489 – †1. novembra 1553, Bratislava) v životnej veľkosti, s rukami zopätými k modlitbe. Postava je oblečená v civilnom oblečení, čo zaraďuje túto pamiatku medzi výnimočné v rámci celého územia bývalého Uhorska, lebo na podobných náhrobkoch bývajú zobrazené osoby buď v brnení, alebo v cirkevnom ornáte.
Na chóre v bočnej lodi sa nachádza smrtný štít dedičného hlavného župana Turčianskej župy Pavla I. Révaya (*1598 – †1635). Na okrúhlej tabuli je v stredovom modrom poli rodový erb, na obvode sú vojnové trofeje a alegórie cností v podobe ženských postáv.[4] [5]

Vo vnútri kostola sa nachádza 14. reliéfov krížovej cesty a socha Piety od Fraňa Štefunka. K novším umeleckým dielam patrí aj oltárny obraz Panny Márie ustavičnej pomoci od Martina Benku.

• 
  Kostol z juhozápadu
• 
  Pohľad na kostol
• 
  Zvonica
• 
  Zvonica
• 
  Portál
• 
  Pamätník Štefana Moyzesa pri kostole

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Martina (Martin)

• História kostola na webe farnosti sv. Martina