Železničná stanica Žilina

Železničná stanica Žilina (starší maď. názov Zsolna pályaudvar) je hlavná železničná stanica v Žiline a dôležitý železničný uzol v rámci Slovenska. Nachádza sa severovýchodne od historického centra mesta. Je konečnou stanicou elektrifikovaných tratí č. 120 z Bratislavy, 180 z Košíc a 127 z Čadce a neelektrifikovanej trate č. 126 z Rajca, vďaka ktorým má priame spojenie s Českom a Poľskom.[1] Leží na vetve paneurópskeho dopravného koridoru V z Bratislavy do Užhorodu a končí v nej paneurópsky dopravný koridor VI z Gdansku.[2]

Žilina

priestory stanice
Všeobecné informácie
Štát Slovensko
MestoŽilina
PrevádzkovateľŽSR
Dátum otvorenia1871
Bývalý názovZsolna pályaudvar
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť7
Počet nástupných hrán11
Prístup k nástupištiampodchod, úrovňový prístup
Predaj cestovných lístkovvnútroštátne, medzinárodné
Železničné trate
120, 126, 127, 180
Poloha
49°13′37″S 18°44′46″V
Poloha stanice v rámci Slovenska
Poloha stanice v rámci Slovenska
Vstup do podchodu vedúceho k nástupištiam z Národnej ulice, v pozadí budova stanice

História

História pôvodnej budovy železničnej stanice v Žiline úzko súvisí s výstavbou Košicko-bohumínskej železnice, ktorú v rokoch 1867 - 1872 postavila Anglicko - rakúska banka. Samotné práce v okolí mesta začali až koncom jari 1870, no už o pol roka – 20. decembra 1870 o jedenástej hodine - dorazil po dokončenej trati do Žiliny prvý vlak.[3] Železnica bola budovaná od Českého Těšína a odtiaľ začali aj 8. januára 1871 do Žiliny premávať pravidelné spoje. Stanica bola dobudovaná a otvorená v tomto roku a jej význam rástol otváraním nových úsekov východným smerom. Celá Košicko-bohumínska železnica bola dokončená 18. marca 1872, no v tom čase bolo dokončené už aj severo-južné prepojenie trate s Budapešťou cez Zvolen a Vrútky.

V tom období bola Žilina malým mestom s približne 3 000 obyvateľmi a zanedbateľným hospodárskym významom. To sa však zmenilo v roku 1883 po dokončení Považskej železnice, ktorá však spočiatku končila v stanici Nová Žilina. Po prepojení oboch tratí sa zo žilinskej stanice stala uzlová stanica s veľkým strategickým významom a jej dopravná vyťaženosť rýchlo rástla. V roku 1899 otvorením lokálnej Rajeckej železnice ešte viac stúpol dopravný význam stanice, ktorá mala napojenia na trate zo všetkých dopravne významných smerov. [4]

V rokoch 1939 – 1942 bola na mieste starej výpravnej budovy postavená nová administratívna a výpravná budova podľa návrhu architektov Františka Eduarda Bednárika a Ferdinanda Čapku. Typickým príkladom ich architektúry je prekrytie hlavného vstupu markízou podopretou piliermi.[5]

Stanica

Nástupištia

V stanici je sedem nástupíšť: nástupište 1 je prístupné z výpravnej budovy a podchodu, nástupištia 2 a 3 sú ostrovné a prístupné podchodom z 1. nástupišťa a z Národnej ulice. Nástupištia 4 – 7 sú vybudované pri slepých koľajach a prístup k nim je z 1. nástupišťa okolo administratívnej budovy.

Pamätné tabule

Vľavo od hlavného vstupu je umiestnená pamätná tabuľa, ktorá pripomína odchod železničných transportov výrobno-priemyselného družstva Interhelpo do Sovietskeho zväzu, kde pomáhali budovať priemysel v strednej Ázii. Vo vestibule je tabuľa venovaná obetiam druhej svetovej vojny z radov železničiarov. [5]

Umelecké diela

Stanica je bohatá na umelecké diela. Najviditeľnejším prvkom stanice je pätica farebných vitráží, ktoré tvoria okná stanice smerom do Hviezdoslavovej ulice. Znázorňujú erb mesta a krojové motívy z rázovitých oblastí Žilinského kraja - z Liptova a Oravy (akad. maliar Róbert Dúbravec, 1955) a z Čičmian a Kysúc (akad. maliar Fero Kráľ). Poslednú vitráž s názvom Kraj Žilina vytvorili obaja umelci spoločne v roku 1956. Na stenách vestibulu sa nachádzajú štyri kovové reliéfy od autorov Vladimíra Kompánka, Andreja Rudavského a Rudolfa Uhera, ktoré boli inštalované v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.[5]

Služby

V staničnej hale je zabezpečovaný predaj cestovných lístkov na domácu aj medzinárodnú vlakovú dopravu. Svoje zákaznícke centrum tu má aj súkromný dopravca RegioJet. Nachádza sa tu aj reštaurácia, viacero predajných stánkov, úschovňa batožín a čakáreň.[1]

Spojenie

Vnútroštátna doprava

Na žilinskej stanici zastavujú vlaky všetkých vnútroštátnych kategórií (Os, RR, REX, R, Ex, IC), ktoré spájajú mesto s väčšinou ostatných veľkých miest na Slovensku. Priame spojenia existujú do Bratislavy, Košíc, Prešova, Banskej Bystrice, Trenčína, Trnavy či Martina. Stanicu na vnútroštátnu dopravu používa výlučne ZSSK, okrem spojenia do Prešova, ktoré je súčasťou linky Praha - Žilina - Prešov - Košice súkromného dopravcu LeoExpress.

Prímestská doprava

Žilina je koncovou aj východzou stanicou pre motorové vlaky (ľudovo nazývané Rajecká Anča) jazdiace na trati Žilina – Rajec. Táto trasa je od roku 2003 tarifne pridružená k systému MHD v Žiline v rámci tzv. Žilinského regionálneho integrovaného dopravného systému, čiže sa na tejto trati dá cestovať s lístkami na MHD.

Medzinárodná doprava

Na stanici zastavuje niekoľko medzinárodných liniek do Česka (17-krát denne cez pracovné dni), Poľska (5-krát denne) a Rakúska (raz denne). Zabezpečujú ich okrem štátneho dopravcu ZSSK (nočná linka Humenné - Košice - Žilina - Praha, denné linky Žilina - Praha, osobné vlaky do Zwardońa, TLK do Gdyni a IC vlaky do Viedne) aj súkromní dopravcovia LeoExpress (linka Košice - Prešov - Žilina - Praha) a RegioJet (linka Košice - Žilina - Praha). Toto je aktuálny stav v roku 2019:

MHD

Priamo pred stanicou sa nachádza autobusová a trolejbusová zastávka žilinskej MHD s názvom Železničná stanica. Zastavujú tu trolejbusové linky 1, 3, 4, 6, 14 a 16, autobusové linky č. 22, 24, 26, 29, 30 a 31 a nočná linka č. 50.

Galéria
  • Vitráž s názvom Kraj Žilina
  • Vitráž s názvom Čičmany
  • Vitráž s názvom Liptov

Pozri aj

Iné projekty

Referencie
  1. Železničná stanica Žilina [online]. VLAKY.NET, [cit. 2018-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Modernizácia železničného uzla Žilina [online]. ASB.sk, 2018-04-20, [cit. 2018-12-14]. Dostupné online.
  3. História stanice
  4. Železničná stanica Žilina - Žilina Gallery Wiki [online]. zilina-gallery.sk, [cit. 2018-09-03]. Dostupné online.
  5. Železničná stanica - tikzilina.eu [online]. www.tikzilina.eu, [cit. 2018-12-14]. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj
Žilinský portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.