Bitola
Bitola (mac. Битола, gr. Μοναστήρι-Monastiri, arumunsky Bitule), je mesto v Severnom Macedónsku, pri gréckych hraniciach. Je to druhé najväčšie mesto v krajine.
| Bitola (Битола) | |||
| mesto | |||
 Centrum mesta | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Pelagónia | ||
| Súradnice | 41°01′55″S 21°20′05″V | ||
| Rozloha | 422,39 km² (42 239 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 74 550 (2002) | ||
| Hustota | 176,5 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
 Poloha mesta v Macedónsku.  Poloha mesta v Macedónsku.
| |||
| Webová stránka: http://www.bitola.gov.mk/ | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Kraj okolo Bitoly dobyl v 4. stor. pred Kr. macedónsky kráľ Filip II. a založil tu mesto Herakleia Lynkestis. Mesto ostalo helenizované a prosperovalo aj počas rímskej doby a do 6. stor. bolo sídlom biskupa. Následne bolo zničené Slovanmi, ktorí sa na antických ruinách usadili a slovanizovali miestne obyvateľstvo. Následne sa slovanské obyvateľstvo pod vplyvom Byzancie christianizuje a začlenilo sa do Bulharskej ríše. Začalo sa používať meno Bitola, čo znamená kláštor, z čoho vzniklo aj nové grécke meno tohto mesta, Monastiri (kláštor). V 11. stor. Byzancia Bitolu znova ovládla a nazývala ju práve Monastiri, k spätnej helenizácií obyvateľstva však už nedošlo. Počas tureckej nadvlády sa z Bitoli stalo významné obchodnícke mesto, centrum bohatstva. Bolo to zapríčinené príchodom gréckocítiaceho arumunského obyvateľstva, vyhnaného z neďalekého mesta Moschopoli (dnes Albánsko). Išlo o podnikateľov s kontaktami na celú Európu. V roku 1864 vznikol osmanský sandžak (správna jednotka) s názvom Monastir, ktorý zahrňoval veľké územie, aj s dnešným Gréckom. Väčšina obyvateľstva mesta bola tvorená Grékmi (najmä arumunského pôvodu), žili tu však aj Turci, Bulhari, Židia a Albánci. Mesto vtedy zažívalo rozmach a stavali sa tu mnohé neoklasicistické stavby. Sídlili tu tiež zahraničné konzuláty, preto mala Bitola prezývku Mesto ambasád. Z mesta pochádzali aj Bratia Manakisovci (Miltiadis a Jannakis), prví balkánski filmári. Grécku sa Bitolu nepodarilo oslobodiť a tak v roku 1918 pripadla Juhoslávií a takmer celé mestské grécke obyvateľstvo ušlo do Grécka. Bitola zažila rapídny ekonomický aj kultúrny úpadok a stala sa najchudobnejšou oblasťou Juhoslávie. Od roku 1991 je súčasťou novovzniknutého Macedónska.
Dnes je Bitola významným centrom južného Severného Macedónska, správne centrum Pelagónskej oblasti. Mesto žije hlavne z turistického ruchu, turisti sem chodia hlavne kvôli starému mestu a vkusným domom z 19. stor. Bitola je tiež známa svojou tradičnou kuchyňou. Je to centrum malej arumunskej menšiny Severného Macedónska.
