Arumunčina

Existujú dve teórie (presnešie: tézy) o pôvode arumunčiny: Podľa autochtónnej teórie (pochádzajúcej pôvodne z Grécka z roku 1909) sú Arumuni potomkovia (vplyvu) rímskych strážnikov a úradníkov činných najmä pri Via Egnatia. Je nepravdepodobné, že je táto teória správna, pretože 1. neexistujú doklady o väčšej či trvalejšej prítomnosti spomínaných Rimanov v spomínanej oblasti, 2- v danej oblasti by v danom čase museli prevládnuť grécke jazykové vplyvy na vplyvmi rímskymi, 3. pre všetky miestne názvy sídiel platí, že ich pôvodne slovanské názvy boli neskôr zmenené na arumunské, z čoho vyplýva, že sa sem Arumuni prisťahovali najskôr v 6. storočí (t.j. až po príchode Slovanov).[3]

Podľa neautochtónnej teórie Arumuni prišli do Grécka niekde zo severu niekedy medzi 6. a 10. storočím a išlo o odnož starých Rumunov. Nie je isté, odkiaľ presne prišli (čo súvisí aj so spornosťou pôvodu Rumunov), ale asi prišli z južného Srbska (dokladajú to miestne historické geografické názvy) a zrejme sa presídlili pod tlakom prichádzajúcich Slovanov a/alebo (v 10. storočí) pod tlakom expandujúcich starých Maďarov.[3][2]

Existuje aj teória, podľa ktorej južnejšia časť Arumunov je autochtónna (ide o miestne romanizované obyvateľstvo, aj keď sa počas sťahovania národov mierne presunulo, a to z nížin do susedných hôr), kým iná časť vznikla ústupom romanizovaného obyvateľstva počas sťahovania národov z územia medzi Rodopami a Dunajom smerom na juh a západ.[4] V Albánsku Arumunov vnímajú ako romanizovanú skupinu rovnakého, t.j. thráckeho, etnického pôvodu ako Albánci.[5]

Podľa jednej časti bádateľov je arumunčina samostatný románsky jazyk (spravidla zaraďovaný do podskupiny tzv. rumunských jazykov, nazývaných aj východorománske jazyky v užšom zmysle či dákorománske jazyky), podľa inej časti bádateľov ide o dialekt (nárečie) rumunčiny[2][6][7][8]. Ani samotní Arumuni sa nevedia rozhodnúť.[9]

Hoci rumunskí vedci Arumunov pokladajú len za podskupinu Rumunov, rozdiely medzi arumunčinou a rumunčinou sú také veľké, že Rumuni Arumunom nerozumejú (pokiaľ hovoria nárečím a nie jazykom vzdelancov, ovplyvneným rumunčinou).[2] Rozdiely medzi rumunčinou a arumunčinou sú najmä v slovnej zásobe. Arumunčina má oveľa menej slovanských a oveľa viac gréckych slov.[10] V oblasti gramatiky (morfológie a syntaxe) však zhody medzi rumunčinou a arumunčinou prevažujú na rozdielmi.[11]

Základná slovná zásoba arumunčiny je latinská (románska), asi 30 % slovnej zásoby sú grécke slová, menej je výpožičiek z turečtiny (čiastočne sprostredkovane cez gréčtinu) a albánčiny. Časť tvorí tzv. spoločná karpatská slovná zásoba všetkých juhobalkánskych pastierov.[12]

Gramaticky je arumunčina, okrem vplyvov latinčiny, typický zástupca balkánskeho jazykového zväzu. Preto napríklad má postponovaný určitý člen (konkrétne: -lu , -le, -a, -ea), nemá neurčitok slovesa, nadmerne používa konjunktív a podobne. Okrem toho arumunčina vykazuje mnohé gramatické prvky gréčtiny, napr. v koncovkách množného čísla.[13]

V Grécku je Arumunov najviac (asi 150 000, možno ale oveľa viac). Rýchlo sa asimilujú. Jazyk sa nepoužíva ani v školách, ani v kostoloch, ani na úradoch.[14] Jedinú výnimku pokiaľ ide o školy tvorí jeden kurz arumunčiny na Solúnskej univerzite.[15]

V Albánsku žije druhá najpočetnejšia komunita Arumunov (asi 100 000 osôb, národné povedomie má ale už len možno 10 000 z nich). Arumunčina sa vyučuje na prvom stupni škôl[16], v jednej škôlke a existuje cirkev a arumunskou liturgiou.[5]

V Macedónsku si na niektorých školách (v mestách, ako Skopje, Bitola, Štip a Kruševo) možno zvoliť arumunčinu ako vyučovací predmet a na súdoch môžu svedkovia vypovedať v arumunčine. V meste Kruševo je arumunčina druhým oficiálnym úradným jazykom po macedónčine, napriek tomu, že tu Arumunov žije asi len 10 %.[10]

V Bulharsku sa arumunčina vyučuje na Rumunskom gymnáziu v Sofii.[16]

V závislosti od používaného písma sa Arumuni delia na tzv. Panhelénov (t.j. grécki Arumuni), ktorí používajú grécke písmo, a Superrománov (t.j. všetci ostatní Arumuni), ktorí používajú latinku.[2]

Rozoznávame tieto nárečia/dialekty[17]:

• južný dialekt (Grécko):
  • pindoské nárečie
  • tesálske nárečie
  • epiroské nárečie
• severný dialekt
  • gramosténske nárečie (v pohorí Gram(m)os)
  • faršerocké nárečie (Albánsko)
  • moskopolenské nárečie (Albánsko)
  • gábruvské nárečie (Albánsko)
  • musekiarske nárečie (Albánsko)
  • ochridské nárečie (Severné Macedónsko)
  • bitolské nárečie (Severné Macedónsko)
  • makedónske nárečie (Grécko)
  • pirinské nárečie (Bulharsko)

Existuje veľa iných spôsob rozdelenie arumunských dialektov.[18]

Gramosténske nárečie (Otčenáš):

Tatã a nostru, tsi eshci tu tserl,

s'ayiseascã numa a Ta,

s'yinã amirãriľa a Ta,

si facã vreare a Ta,

cum tu tserl, ashi sh'pisti locl.

Pãnea a nostrã atsea di cathi dzuã dã-nã-u sh'azã

shi ľartã-nã amãrtiile a noastre

ashi cum ľi ľirtãm sh'noi a amãrtoshlor a noshci.

Shi nu nã du la pirazmo,

ala aveagľi-nã di atsel arãul.

Cã a Ta easte Amirãriľa shi putearea

a Tatãlui shi Hillui shi a Ayului Spirit,

tora, totãna sh'tu eta a etilor.

Amen.

Faršerocké nárečie (Otčenáš):

Tatã a nostu tsi eshti tu tser,

si ayisiascã numa a Ta,

s’yinã amirãria a Ta,

si facã vrearea a Ta,

cum tu tser, ashe sh’pisti loc.

Penia a noste, atsa di cathi dzue, de-ni-u sh’aze,

sh’ľartã-ni amartiili a nosti,

ashe cum li ľãrtem sh’noi a amãrtoľor a noci,

sh’nu ni du la pirazmo,

ma viagľã-ni di atsel rãu.

C a Ta esti amirãria ľ’puteria,

a Tatãlui shi Hiľalui shi a Ayiului Spirit,

tora,totãna sh’tu eta a etillor.

Amin.

• Arumuni

• GRAMELOVÁ, Lucie, at al. Arumunština. Praha : Jaroslav Gramel, 2012. 138 s. Dostupné online. ISBN 978-80-904744-4-4.
• http://wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/Aromunisch.pdf