Epiróti

Epirótske kmene sa do Grécka dostali pravdepodobne spolu s Dórmi a Macedóncami, teda medzi 14. a 12. storočím pred Kr. Podľa niektorých názorov Epiróti a Macedónci sú tiež dórskeho pôvodu. Keď sa Epiróti usadili v Epire je možné, že sa pomiešali s pôvodným, pravdepodobne Illýrskym obyvateľstvom a helenizovali ho. Epiróti boli na kraji gréckeho sveta a preto sa k nim nedostala tak vyspelá kultúra ako bola na juhu Grécka. Gréci z juhu ich považovali za polobarbarov. Epiróti nežili v mestských štátoch, no vo väčších kráľovstvách, najsilnejšie bolo kráľovstvo Molossov. Neskôr v Epire dórske mestské štáty založili svoje kolónie, ako Ambrakia (dnes Arta, Grécko) či Buthróton (dnes Butrinti, Albánsko). Prostredníctvom týchto miest sa Epiróti dostali do kontaktu s gréckou antickou kultúrou. Polovičný Epirót, po matke, bol aj Alexander Veľký. Ich definitívne helenizovanie a začlenenie do gréckej kultúry nastáva v helénistickej dobe. Počas tohto obdobia vládli Epiru Molossi a ich najznámejší kráľ bol Pyrrhos, ktorého si grécke štáty v Itálií zavolali na pomoc proti Rimanom. Počas tejto vojny bol Pyrrhos nakoniec porazený. Keď Rimania ovládli Grécko, Epirótom sa pomstili tak, že 150 000 z nich predali do otroctva. Počas Rímskej doby sa rozdieli medzi Grékmi vytratili a tak zaniká aj národné povedomie Epirótov.

Epiróti rozprávali severozápadným dialektom starogréckeho jazyka. Podľa lingvistického výskumu epirótčina obsahovala veľa spoločných prvkov s dórskou gréčtinou, čo môže potvrdzovať hypotézu že Epiróti boli pôvodne Dóri. Jazyk sa prestal používať medzi 3. a 1. storočím pred Kr., kedy grécke dialekty ustúpili v prospech zjednocujúceho jazyka koiné, attického iónskeho pôvodu. Prvky staroepirského dialektu dnes existujú v nárečí moderných Grékov zo severného (Albánskeho) Epiru.

• Ιστορία του Ελληνικού έθνους, Τόμοι Α και Β, Εκδοτική Αθηνών Α.Ε.
• ZAMAROVSKÝ, Vojtech: Grécky zázrak