Albánčina
Albánčina (po albánsky gjuha shqipe - vyslov ďuha šťipe) je jazyk z indoeurópskej jazykovej rodiny, v ktorej vytvára samostatnú jazykovú vetvu. Hovorí ním viac ako 6 miliónov ľudí v Albánsku, Kosove, Grécku, Srbsku, Čiernej Hore a v iných častiach Balkánskeho polostrova.
| Albánčina (Shqip) | |||
| Štáty | Albánsko, Kosovo, Srbsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Grécko, Taliansko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Južná Európa, Balkánsky polostrov | ||
| Počet hovoriacich | okolo 6 miliónov | ||
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
| ||
| Písmo | latinka | ||
| Postavenie | |||
| Úradný jazyk |   | ||
| Jazykové kódy | |||
| ISO 639-1 | sq | ||
| ISO 639-2 | alb (B) sqi (T) | ||
| ISO 639-3 | sqi | ||
| Wikipédia | |||
| Adresa | sq.wikipedia.org | ||
| Pomenovanie | Wikipedia, enciklopedia e lirë | ||
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
| |||
Pôvod albánčiny
V roku 1854 Franz Bopp dokázal, že albánčina patrí medzi indoeurópske jazyky. Najstaršia písomná pamiatka však pochádza až z 15. storočia, je preto ťažké presne určiť pôvod tohto jazyka. Slovná zásoba je silne romanizovaná s množstvom gréckych a slovanských prvkov. Podľa niektorých jazykovedcov je albánčina pokračovaním ilýrčiny, niektoré lexikálne zvláštnosti zasa poukazujú na súvislosť s tráčtinou a dáčtinou. Táto otázka má aj svoj politický podtext, z lingvistického hľadiska je však problém stále otvorený. Rumunský jazykovedec Sorin Paliga dokonca vyjadril názor, že ilýrčina a tráčtina si boli také blízke ako čeština a slovenčina.
