Bosniaci (Moslimovia)
Bosniaci alebo moslimovia[pozn 1] alebo bosnianski moslimovia (bosniansky latinkou Bošnjaci, Bošnjaci-muslimani, Muslimani alebo cyrilikou Бошњаци, Бошњаци-муслимани, Муслимани) sú prevažne južní Slovania, ktorí počas nadvlády Osmanskej ríše na Balkáne konvertovali na islam. Ich etnogenéza je príčinou mnohých sporov, najmä medzi národne orientovanými historikmi.
Bošnjaci / Бошњаци | |
---|---|
Celková populácia: | asi 3 miliónov |
Populácia: |
Bosna a Hercegovina: 2 185 055 |
Jazyk: | Bosniančina |
Viera: | Prevažne sunnitský islam |
Etnická skupina: |
Bosniaci svoje pomenovanie odvodzujú od Bosny a Hercegoviny, najzápadnejšej balkánskej krajiny, ktorú dobyli Turci počas Osmanskej ríše. Pre pochopenie národotvorných procesov v juhovýchodnej Európe je nutné vedieť, že nie všetci slovanskí moslimovia na Balkáne sú Bosniaci. (Ide napríklad o islamizované obyvateľstvo Srbska, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Bulharska, ktoré neprijalo národnú identitu väčšinovej populácie a naďalej si uchováva svoje špecifické etnonáboženske vedomie.)
Bosniaci považujú za svoju materskú zem Bosnu a Hercegovinu. Sú úzko spojené s historickými oblasťami Bosnianskej krajiny (mestá Bihać, Cazin, Velika Kladuša, Sarajevo, Zenica, Tuzla, Goražde, Zvornik, Višegrad , Mostar, Konjic, Stolac) a Sandžaku (mestá Novi Pazar, Pljevlja), hraničného územia medzi Srbskom a Čiernou Horou.
Kultúra
Bosniacky folklór má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do 15. storočia. Možno ju charakterizovať ako zmes slovanskej a orientálnej kultúry.
Poznámky
- Kodifikované množné číslo znie moslimovia, ale vyskytuje sa často aj tvar moslimi.