Alba Iulia

Mesto bolo významným politickým, ekonomickým a spoločenským centrom Dácie. Pod názvom Apulon ho spomínal už staroveký grécky geograf Klaudios Ptolemaios. Keď sa južná časť Dácie stala časťou Rímskeho impéria, stalo sa hlavným mestom Dácie Apulensis, pod názvom Apulum. Bolo jedným z najväčších centier rímskej Dácie. Svoje sídlo tu mala aj XIII. légia.

V 9. storočí je mesto známe ako Bălgrad. Maďarské pramene spomínajú vládcu menom Geula/Gyula/Jula, ktorý v 10. storočí dobyl mesto a urobil ho sídlom svojho vojvodstva. Neskôr, po rozšírení kresťanstva v 11. storočí, tu bolo zriadené katolícke biskupstvo Sedmohradska a vybudovaná prvá katedrála. Súčasná vznikla na prelome 12. a 13. storočia. V roku 1442 Ján Huňady, sedmohradský vojvoda využil citadelu na prípravu hlavnej bitky s Turkami. Katedrálu začali budovať za jeho vlády a stala sa miestom jeho odpočinku.

V roku 1541, ako Gyulafehérvár, sa Alba Iulia stala hlavným mestom Sedmohradska. Tento status si udržala do roku 1690.

V novembri roku 1599 obsadil mesto valašský vojvoda Michal Chrabrý (Mihai Viteazul), ktorý sa po víťaznej bitke pri Selimbare stal vládcom Sedmohradska. V roku 1600 Mihai ovládol Moldavsko a tým sa stal vládcom troch kniežatstiev, kde vládol až do svojej smrti v roku 1601, keď bol zavraždený agentmi, ktorých vyslal Giorgio Basta. Mihaiova vláda má historický význam pre Rumunov, pretože boli po prvýkrát v histórii zlúčené tri kniežatstvá: Valašsko, Moldavsko a Sedmohradsko do jedného celku, predchodcu dnešného Rumunska.

V roku 1651 tu bol na biskupa vysvätený Peter Parténius Petrovič, prvý mukačevský gréckokatolícky biskup po tzv. Užhorodskej únii. Svätenie prijal od pravoslávneho arcibiskupa Simiona Stefana.

Počas vlády (1613 – 1629) kniežaťa Gabriela Betlena, ktorý podporoval rozvoj vedy a umenia, zažilo mesto veľký rozmach. Betlen si v meste dal vybudovať nový palác a vydržiaval si prepychový dvor. Na akadémii, ktorú založil, vyučovali učitelia a pastori z celého Uhorska a mal veľkú zásluhu na rozvoji obchodu.

Neskoršie dôležité míľniky v rozvoji mesta sú: vznik knižnice v 18. storočí a vybudovanie železnice v 19. storočí.

1. decembra 1918 desiatky tisíc Rumunov (presný počet je predmetom sporov maďarských a rumunských historikov), predstavitelia sedmohradských Nemcov a iných národnostných menšín zišli sa v Alba Iulii, aby si vypočuli proklamáciu ku vzniku Rumunského kráľovstva. Dnes je 1. december oslavovaný ako deň samostatnosti.

V roku 1922 bol v meste symbolicky korunovaný Ferdinand I. za kráľa Rumunska.

• Rumuni – 94,45 %
• Maďari – 2,76 %
• Rómovia – 2,22 %
• Nemci – 0,32 %
• Taliani – 0,06 % a iní

• pravoslávni – 88,02 %
• gréckokatolíci – 2,62 %
• rímskokatolíci – 2,50 %
• pentekostalisti – 2,17 %
• baptisti – 2,17 %
• reformovaní – 1,28 % a iní

• Katedrála svätého Michala – rímskokatolícka katedrála
• Korunovačná katedrála – katedrálny chrám Rumunskej pravoslávnej cirkvi

• Aigio, Grécko
• Alcalá de Henares, Španielsko
• Arnsberg, Nemecko
• Biograd na Moru, Chorvátsko
• Düzce, Turecko
• Nazareth Illit, Izrael
• San Benedetto del Tronto, Taliansko
• Sliven, Bulharsko
• Stoličný Belehrad, Maďarsko
• Varese, Taliansko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alba Iulia

• Oficiálna stránka