Bukovina (krajina)
Bukovina (po rumunsky: Bucovina, po ukrajinsky: Буковина [Bukovyna], po nemecky: Buchenland alebo Bukowina, po poľsky: Bukowina, po maďarsky: Bukovina) bola historická krajina, v rokoch 1775-1918 súčasť Rakúskej monarchie, v súčasnosti rozdelená medzi Rumunsko a Ukrajinu.
Pôvod názvu
Pomenovanie Bukovina sa začalo používať roku 1775 po anexii príslušného územia Rakúskou monarchiou. Pomenovanie má slovanský pôvod a je odvodené od slova buk, keďže územie bolo zarastené prevažne bukmi.
Dejiny
Starovek
Od starovekých rímskych čias obývali územie Bukoviny Dákovia, od ktorých Rumuni odvodzujú svoj pôvod.
Stredovek
V 5. storočí územie získali Avari a po nich sa v regióne usadili Slovania. V 10.-11. storočí územie patrilo ku Kyjevskej Rusi. Od 14. storočia bolo územie súčasťou Moldavského kniežatstva s centrom v meste Suceava (od roku 1388). V 15. storočí sa o niektoré časti tohto územia sporili Moldavské kniežatstvo a Poľsko. V tomto období, počas vlády Ştefan cel Mare a jeho nástupcov vznikli maľované kláštory v mestách Moldoviţa, Putna, Suceviţa a Voroneţ. Spolu s ich slávnymi freskami patria k najväčšiemu kultúrnemu dedičstvu súčasného Rumunska.
Osmanské obdobie
Od roku 1514 sa Bukovina ako súčasť Moldavského kniežatstva dostala do závislosti od Osmanskej ríše. V roku 1769 po postupných porážkach a ústupe Turkov z Balkánu Bukovinu obsadili vojská Ruska a v roku 1774 Rakúska.
Habsburské obdobie
Roku 1775 Bukovina podľa Konštantínopolskej dohody pripadla Rakúsku. Najprv bola spravovaná ako časť Haliče, potom v rokoch 1849-1918 to bola korunná krajina habsburskej monarchie. Od čias cisára Jozefa II. na Bukovine existovalo ukrajinské, rumunské, nemecké, poľské, maďarské a židovské školstvo. V roku 1857 na území s rozlohou 10440 km² žilo 455 800 obyvateľov. Z toho tvorili Rumuni 44,6% (hlavne na juhu, v rôznych spoločenských triedach), Ukrajinci 38,2% (vrátane Rusínov, prevažne roľníci a pastieri), Nemci 6,4% (prevažne úradníci, remeselníci, inžinieri), Židia 6,4% (žijúci prevažne v mestách, obchodníci, remeselníci, lekári, advokáti), Poliaci 3% (žijúci prevažne v mestách - v Černovci tvorili v roku 1910 po Židoch druhú najväčšiu etnickú skupinu s počtom 15 412 ľudí), Maďari 1,6% a iní. Bukovina bola prevažne poľnohospodárskou krajinou (v roku 1880 až 3/4 obyvateľstva sa živilo poľnohospodárstvom). V Černovci bývali veľké trhy s dobytkom. V roku 1902 ešte 60% roľníckych hospodárstiev malo menej ako 2 ha pôdy, keďže 40% pôdy zaberali veľkostatky. Pastierstvo prevažovalo najmä v horských oblastiach krajiny.
Zánik Rakúsko-uhorskej monarchie
Počas 1. svetovej vojny sa v Bukovine odohralo niekoľko bitiek medzi ústrednými veľmocami a Ruskom. Územie po vojne pripadlo Rumunsku, čo bolo potvrdené saintgermainskou zmluvou. 28. júna 1940 podľa paktu o neútočení severnú časť anektoval ZSSR, väčšina nemeckého obyvateľstva územie Bukoviny opustila. V roku 1941 ju Rumuni dobili späť. Väčšina židovskej menšiny bola deportovaná do koncentračných táborov. V roku 1944 bola Bukovina Moskovskou zmluvou opäť rozdelená: sever sa stal súčasťou ZSSR (Ukrajinskej SSR, dnešnej Ukrajiny) a juh zostal Rumunsku.
Väčšina historického územia Bukoviny je dnes súčasťou župy Suceava v Rumunsku a Černovickej oblasti na Ukrajine.
Národnosti
Ukrajinská Bukovina
Podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 1995 bola národnostná skladba v Černovickej oblasti nasledovná:
- 70 % Ukrajinci
- 10 % Rumuni
- 9 % Moldavci
- viac ako 6 % Rusov
- 1.7 % Židia
- 0,5 % Poliaci
Rumunská menšina obýva prevažne južnú časť Černovickej oblasti, väčšinu tvoria v týchto okresoch:
- Herţa – 95 %
- Novoselitza (Noua Suliţă) – 61 %
- Hylboka (Adâncata) – 50 %
- Storozhinetz (Storojineţ) – 30 %
Rumunská Bukovina
V rumunskej časti v župe Suceviţa bola národnostná skladba v roku 1992 nasledovná:
- 96,6 % Rumuni
- 1,4 % Ukrajinci
- 0,7 % Rómovia
- 0,3 % Nemci
- 0,4 % Poliaci
- 0,1 % Maďari
