Satu Mare (mesto)
Satu Mare (historický slovenský názov: Satmár; nem. Sathmar, maď. Szatmárnémeti) je mesto v severozápadnom Rumunsku v blízkosti hraníc s Maďarskom. Je to administratívne, kultúrne a hospodárske centrum rovnomennej župy.
Satu Mare | |||
maď. Szatmárnémeti nem. Sathmar hebr. סאטמאר | |||
mesto (oraș) | |||
Hotel Dacia (kedysi Pannonia), Požiarna veža, Vécseyský palác (Mestská galéria), Kostol reformovanej cirkvi, Rímskokatolícky kostol | |||
|
|||
Pôvod názvu: rumunské satu(l) mare, doslova „veľká dedina“ | |||
Štát | Rumunsko | ||
---|---|---|---|
Župa | Satumarská župa | ||
Časti | Sătmărel | ||
Nadmorská výška | 125 m n. m. | ||
Súradnice | 47°47′28″S 22°52′28″V | ||
Rozloha | 150,30 km² (15 030 ha) | ||
Obyvateľstvo | 102 411 (2011) | ||
Hustota | 681,38 obyv./km² | ||
Primátor | Kereskényi Gábor (RMDSZ) | ||
Časové pásmo | VEČ | ||
- letný čas | VELČ | ||
PSČ | 136483 | ||
Poloha mesta v rámci Satumarskej župy
| |||
Poloha mesta v rámci Rumunska
| |||
Wikimedia Commons: Satu Mare | |||
Webová stránka: www.satu-mare.ro_ | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
História
Mesto sa v dokumentoch po prvýkrát spomína v roku 1006. V 13. storočí bolo uhorským kráľom povýšené na slobodné kráľovské mesto a prišli sem nemeckí imigranti. V roku 1703 mesto kompletne vyhorelo. V roku 1711 tu bol uzavretý tzv. Satmársky mier medzi Habsburgovcami a maďarskou šľachtou, v roku 1804 tu vzniklo aj biskupstvo. Od roku 1918 je súčasťou Rumunska. V rokoch 1940 – 1944 patrilo Maďarsku, ktoré ho získalo Viedenskou arbitrážou; v tomto období bolo z mesta deportovaných temer 18 000 Židov. Počas komunistického režimu v Rumunsku pod vedením Nicolae Ceauşesca sa v meste začala masívna výstavba. Po páde tohto režimu boli v 90. rokoch 20. storočia zatvorené mnohé miestne priemyselné podniky a z mesta odišlo takmer 20 000 ľudí.
Demografia
Národnostné zloženie (2011) | ||||
---|---|---|---|---|
Rumuni | 54,2 % | |||
Maďari | 34,6 % | |||
Rómovia | 1,24 % | |||
Nemci | 1,01 % | |||
Nezistené | ||||
Ostatné | 0,3 % | |||
z celkového počtu 102 411 obyvateľov |
Náboženské vyznanie (2011) | ||||
---|---|---|---|---|
Rumunská pravoslávna cirkev | 44,56 % | |||
Rímskokatolícka cirkev | 18,04 % | |||
Reformovaná kresťanská cirkev | 17,53 % | |||
Letničné hnutie | 1,38 % | |||
Grékokatolícka cirkev | 7,29 % | |||
Nezistené (bez vyznania) | 8,92 % | |||
Ostatné | 2,24 % | |||
z celkového počtu 102 411 obyvateľov |