Románske jazyky

Románske jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov, tvorená jazykmi, ktoré sa vyvinuli z latinčiny (presnejšie ľudovej latinčiny).

Hovorí sa nimi najmä v juhozápadnej a južnej Európe (vrátane Rumunska) a v Latinskej Amerike. Ide o analytické jazyky. Samotná latinčina k nim nepatrí, ale patrí medzi italické jazyky.

Delenie

Delenie románskych jazykov je sčasti veľmi sporné, často ani nie je isté, čo je jazyk a čo nárečie. Niektorí bádatelia tvrdia, že možno hovoriť iba o tzv. Romania continua (reťazová príbuznosť románskych jazykov), čiže každý románsky jazyk sa viac podobá susedným ako vzdialenejším románskym jazykom.

Najbežnejšie delenie

Najbežnejšie je takéto delenie:

  • pevninové románske:
    • iberorománske (= iberská podskupina):
      • galícijsko-portugalské:
        • portugalčina (vrátane portuñol riverense v Uruguaji)
        • galícijčina
        • jazyk fala - považovaný aj za súčasť galícijčiny
        • židovská portugalčina†
        • galícijsko-portugalský jazyk†
      • španielčina (vrátane jazyka ladino, extremadurčiny a španielskej rómčiny „caló“) - pojem kastílčina spravidla označuje európsku štandardnú španielčinu
      • katalánčina (vrátane valencijčiny) – tvorí prechod ku galorománskym jazykom, často je zaraďovaná medzi ne a tvorí s okcitánčinou skupinu okcitánsko-katalánsku
      • astúrčina (vrátane leónčiny a mirandčiny, ktorú roku 1998 uznali za samostatný jazyk)
      • aragónčina
      • mozarabčina†
    • taliansko-románske (= italorománske):
      • taliančina (severné aj južné nárečia, z toho niektoré niekedy považované za samostatný jazyk, najmä emiliánčina-romaňolčina, benátčina, piemontčina, lombardčina, ligúrčina [vrátane monačtiny], sicílčina, židovská taliančina, neapolčina-kalábrijčina a predovšetkým korzičtina)
    • galsko-románske (= galorománske = galská podskupina):
      • langues d'oïl (= galsko-románske jazyky v užšom zmysle) francúzština vrátane niekedy za samostatné jazyky považovaného jazyka gallo, pikardčiny, valónčiny, normančiny [vrátane vyhynutej anglonormančiny ], mayennčiny, poitou-saintongčiny (poatu-sentonžtiny), franche-comtéčiny (franškomtčiny), champagnčiny (šampančiny), lotrinčiny, burgundčiny a jazyka cajun v USA
      • frankoprovensalčina
      • okcitánčina (= langue d’oc) pozostávajúca z niekedy za samostatné jazyky považovanej auvergnčiny, gaskončiny [vrátane arančiny], provensalčiny [vrátane niceštiny], limuzínčiny, langedočtiny a vymretej židovskej provensalčiny chouadite
    • rétorománske (niekedy považované za súčasť skupiny galsko-románskych jazykov; dolu uvedené tri jazyky sú občas považované za jeden jazyk - rétorománčinu v širšom zmysle):
    • balkánske románske (= balkanorománske):
  • sardínčina (pozostáva z niekedy za samostatné jazyky považovenej campidanskej, logudorskej, gallurskej a sassariskej sardínčiny)
  • severoafrické románske jazyky† (slabo preskúmané)

Pevninové románske jazyky sa často delia na východnú a západnú skupinu, pričom hranica medzi nimi prebieha pozdĺž čiary La Spezia-Rimini v Taliansku:

  • východná skupina (= východorománske v širšom zmysle):
    • balkánske románske
    • spisovná taliančina (spolu so strednými a južnými talianskymi nárečiami, čiže najmä toskánčinou, neapolčinou-kalábrijčinou a sicílčinou)
  • západná skupina (= západorománske) - ostatné (vrátane severných talianskych nárečí, čiže najmä emiliánčiny-romaňolčiny, lombardčiny, piemontčiny, benátčiny, ligúrčiny)

Ojedinele sa taliančina zaraďuje do západnej skupiny.

Delenie podľa Ethnologue

Na web-stránke Ethnologue, charakteristickej extrémnou snahou definovať nárečia ako jazyky, nájdeme podobné delenie s tým hlavným rozdielom, že korzičtina je úplne oddelená od taliančiny a celá taliančina ako aj dalmatínčina a istrijčina sú spolu so západnou skupinou v „taliansko-západnej skupine“:

Taliansko-západná skupina
A) Západná podskupina
A1) Galsko-iberské oddelenie
A1.1) Iberorománske pododdelenie
a) Západoiberská sekcia

  • astúrčina-leónčina
  • kastílčina
    • španielčina (SIL kód SPN, ISO 639-1 kód es, ISO 639-2 kód spa)
    • španielčina Loreto-Ucayali (SIL kód SPQ, ISO 639-2 kód roa)
    • ladino (SIL kód SPJ, ISO 639-2 kód lad)
    • extremadurčina (SIL kód EXT, ISO 639-2 kód roa)
    • caló (SIL kód RMR, ISO 639-2 kód roa)
  • portugalčina-galícijčina
    • portugalčina (SIL kód POR, ISO 639-1 kód pt, ISO 639-2 kód por)
    • galícijčina (SIL kód GLN, ISO 639-1 kód gl, ISO 639-2 kód glg)
    • fala (SIL kód FAX, ISO 639-2 kód roa)

b) Východoiberská sekcia

c) Okcitánska sekcia

  • okcitánčina (langue d’oc, SIL kód OCI, ISO 639-1 kód oc, ISO 639-2 kód oci ISO 639-3 kód oci)
    • auvergnčina
    • gaskončina
    • limuzínčina
    • langedočtina
    • provensalčina
      • chouadite (SIL kód SDT)
    • vivaro-alpinčina

A1.2) Galsko-románske pododdelenie
a) Galsko-rétorománska sekcia

  • rétorománčina
    • friulčina (SIL kód FRL, ISO 639-2 kód fur)
    • ladinčina (SIL kód LLD, ISO 639-2 kód roa)
    • romanši (SIL kód RHE, ISO 639-1 kód rm, ISO 639-2 kód roh)
  • langues d'oïl
    • francúzština (langue d'oïl)
      • štandardná francúzština (SIL kód FRA, ISO 639-1 kód fr, ISO 639-2(B) kód fre, ISO 639-2(T) kód fra)
      • cajun (SIL kód FRC ISO 639-2 kód roa)
      • pikardčina (SIL kód PCD, ISO 639-2 kód, roa)
      • židovská francúzština (SIL kód ZRP, ISO 639-2 kód roa) - vymretá
    • frankoprovensalčina (SIL kód FRA, ISO 639-2 kód roa)

b) Galsko-talianska sekcia

  • emiliánčina-romaňolčina (SIL kód EML, ISO 639-2 kód roa)
  • ligúrčina (SIL kód LIJ, ISO 639-2 kód roa)
  • lombardčina (SIL kód LMO, ISO 639-2 kód roa)
  • piemontčina (SIL kód PMS, ISO 639-2 kód roa)
  • benátčina (SIL kód VEC, ISO 639-2 kód roa)

A2) Pyrenejsko-mozarabské oddelenie

  • pyrenejčina
    • aragónčina (SIL kód AXX, ISO 639-1 kód an; ISO 639-2 kód arg)
  • mozarabčina
    • mozarabčina (SIL kód MXI, ISO 639-2 kód roa)

B) Taliansko-dalmatínska podskupina

  • taliančina (SIL kód ITN, ISO 639-1 kód it, ISO 639-2 kód ita)
    • neapolčina-kalábrijčina (SIL kód NPL, ISO 639-2 kód roa)
    • sicílčina (SIL kód SCN, ISO 639-2 kód scn)
    • židovská taliančina (SIL kód ITK, ISO 639-2 kód roa)
    • dalmatínčina (SIL kód DLM, ISO 639-2 kód roa)
    • istrijčina (SIL kód IST, ISO 639-2 kód roa)

Východná skupina

  • rumunčina (SIL kód RUM, ISO 639-1 kód ro, ISO 639-2(B) kód rum, ISO 639-2(T) kód ron) – vrátane dákorumunčiny
    známa aj ako moldavčina (ISO 639-1 kód mo, ISO 639-2 kód mol)
  • macedónska rumunčina (SIL kód RUP, ISO 639-2 kód, roa) – rodení hovoriaci ju označujú ako arumunčina
  • meglenorumunčina (SIL kód RUQ, ISO 639-2 kód roa)
  • istrorumunčina (SIL kód RUO, ISO 639-2 kód roa)

Južná skupina

  • sardínčina - uznané sú štyri verzie, všetky majú ISO 639-1 kód sc, ISO 639-2 kód srd)
    • sassariská sardínčina (SIL kód SDC)
    • gallurská sardínčina (SIL kód SDN)
    • logudorská sardínčina (SIL kód SRD)
    • campidanská sardínčina (SIL kód SRO)
  • korzičtina (SIL kód COI, ISO 639-1 kód co, ISO 639-2 kód cos)

Kreolské a umelé jazyky

Ďalej existuje veľmi veľa pidžinov a kreolských jazykov založených na románskych jazykoch. Niekedy sa považujú za ďalšie románske jazyky (tzv. Romania nova). Základné delenie:

  • lingua franca†
  • kreolské jazyky založené na francúzštine
  • kreolské jazyky založené na španielčine alebo portugalčine

Existuje aj veľa umelých jazykov založených na románskych jazykoch (interlingua, latino sine flexione, lingua franca nova...).

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.