Liptovský Mikuláš

Katastrálne územie mesta zaberá plochu 6 996 800 m² a je súborom jedenástich katastrálnych území: Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovská Ondrašová, Liptovský Mikuláš, Okoličné, Palúdzka, Ploštín, Ráztoky a Svätý Štefan. Medzi mestami Slovenska mu z hľadiska veľkosti katastrálneho územia patrí 28. miesto.

Katastrálne územie Benice v západnej časti mesta zaberá mestské časti Benice, Andice a tiež katastrálne územie zaniknutej osady Čemice. Katastrálne územie Ráztoky v severozápadnej časti mesta je územím zaniknutej rovnomennej obce a v súčasnosti sa tu nachádza Aquapark Tatralandia. Katastrálne územie Liptovská Ondrašová tiež v severozápadnej časti mesta zahŕňa rovnomennú mestskú časť a od katastrálneho územia južnejšie ležiacej Palúdzky ho oddeľuje rieka Váh. Katastrálne územie vlastného mesta Liptovský Mikuláš sa nachádza v centrálnej časti celého územia a zahŕňa obvody Staré mesto a Nábrežie. Južnejšie ležia tri katastrálne územia mestských častí Iľanovo (pričom katastrálne územie vytvára úzky klin smerujúci ďaleko na juh do Nízkych Tatier), susedného Ploštína a tiež Demänovej. V juhozápadnej časti územia mesta sa nachádza katastrálne územie bývalej obce Bodice. Napokon vo východnej časti mesta leží katastrálne územie Okoličné, na území ktorého ležia mestské časti Okoličné, Stošice, Vitálišovce a taktiež sídlisko Podbreziny. Súčasťou mesta je aj katastrálne územie Svätý Štefan (vzniklo oddelením z katastrálneho územia Okoličné, v minulosti označované ako Okoličné II), ktoré však územne nesúvisí so zvyškom územia a je obklopené katastrálnymi územiami obcí Smrečany, Žiar, Veterná Poruba, Liptovský Ondrej, Konská a Jamník. Okrem týchto obcí susedí mesto ešte s katastrálnym územím 9 obcí: Trstené, Bobrovec, Liptovský Trnovec, Galovany, Svätý Kríž, Pavčina Lehota, Demänovská Dolina, Závažná Poruba a Beňadiková,Liptovsky Jan.

• Územím mesta preteká rieka Váh, ktorá sa na západnom okraji intravilánu vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. V meste postupne priberá viaceré prítoky:
  • Stošianka (P) s prítokom Brôdok
  • Okoličianka (P)
  • Smrečianka (P)
  • Iľanovianka (Ľ) s prítokom Lažtek
  • Ploštínka (Ľ)
  • Demänovka (Ľ).
• Okrem toho ústia do Liptovskej Mary ďalšie prítoky:
  • Jalovčanka (P) s prítokmi Ondrašovianka a Mútnik
  • Benický jarok (Ľ)
  • Andický potok (Ľ)

Najväčšou vodnou plochou v meste je Liptovská Mara, ktorej východná časť je súčasťou katastrálneho územia mesta. Na brehu priehrady, medzi priehradou a železničnou traťou, sa nachádzajú tri štrkoviská, dve západne od Palúdzky a jedno severne od Beníc. Okrem toho tesne za východnou katastrálnou hranicou, južne od Stošíc na pravom brehu Váhu, ležia dva rybníky, ktoré sú hojne využívané obyvateľmi východnej časti mesta v lete (rybolov) i v zime (korčuľovanie).

Pešia zóna

Liptovský Mikuláš má 5 námestí, z toho sú 4 v centre mesta a 1 námestie sa nachádza v mestskej časti Palúdzka (jediná mestská časť mesta, ktorá má námestie okrem centra)

• centrum mesta: Námestie Osloboditeľov, Námestie Mieru, Námestie Žiadosti Slovenského Národa, Rachmaninovo námestie
• mestská časť Palúdzka: Námestie SNP (Slovenského Národného Povstania)

Národnostné zloženie (v %):

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Národnostné zloženie (v %):

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Národnostné zloženie (v %):

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Národnostné zloženie (v %):

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Jazykové zloženie (v %):

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Jazykové zloženie (v %):

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

• Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, trojloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia rokov 1280 – 1300. Stojí na mieste staršieho románskeho kostola. Nachádza sa v južnej časti Námestia osloboditeľov, v centre mesta. V polovici 15. storočia bol poškodený v bojoch s Bratríkmi. V druhej polovici 15. storočia bol stavebne upravený, rozšírený a zaklenutý v duchu neskoroej gotiky. Od príchodu reformácie v polovici 16. storočia až do konca 17. storočia bol kostol evanjelický. V rokoch 1632 – 1637 tu bol kazateľom český exulant, významný barokový spisovateľ Juraj Tranovský. Od roku 1685 je kostol katolícky, nasledovali barokové úpravy v 18. storočí. V roku 1883 bol postihnutý požiarom a obnovený v roku 1903. Ďalšou obnovou prešiel v rokoch 1940 – 1943 pod vedením architektov M. M. Harminca a J. Záchenského, kedy mu bol vrátený stredoveký charakter, za cenu straty neskorších slohových úprav. V tomto období došlo k asanácii obranného múru a súboru historických obchodov, s ktorými tvoril urbanistický celok. Boli pristavané bočné kaplnky, na ktorých výzdobe sa podieľali poprední umelci doby ako Janko Alexy, Fero Kráľ a Ján Želibský. Hlavný oltár sv. Mikuláša s bočnými sochami sv. Štefana a sv. Ladislava je neogotická práca s gotickými tabuľami a predelou. Staré gotické tabuľové maľby boli umiestnené do Liptovského múzea v Ružomberku. V severnej lodi je umiestnený gotický mariánsky krídlový oltár z obdobia rokov 1470 – 1480. V južnej lodi sa nachádza gotický oltár Božieho tela z obdobia okolo roku 1520. Dochovala sa aj gotická krstiteľnica z roku 1490 s medeným vekom zo 17. storočia.[6] Fasády kostola sú členené opornými pilermi a oknami s kamennými osteniami ukončenými lomeným oblúkom. Na veži sa nachádzajú združené okná so stredným stĺpikom, nárožia sú lemované kvádrovaním. Ukončená je barokovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Mikuláša
• 
• 
• 
  Portál

• Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1783 – 1785. Nachádza sa v areáli evanjelickej fary a bývalej budovy evanjelickej školy, dnes upravenej na Liptovskú galériu P. M. Bohúňa. V rokoch 1883 – 1885 prešiel neorománskou úpravou fasády a bola pristavaná veža orientovaná na os dlhšej strany lode. V interiéri sa nachádzajú dve protiľahlé empory. Oltár je neskorobarokový s obrazom Ježiša na kríži a sochami sv. Trojice a apoštolov Jána a Matúša z doby vzniku stavby. Klasicistická kazateľnica pochádza z 19. storočia. Fasáda kostola je dekorovaná podstrešným oblúčkovým vlysom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované rímsové suprafenestry. Vstup je umiestnený do podvežia, ide o ústupkový portál s polkruovým ukončením. Veža je členená lizénovým rámom, v najvyššej časti má skosené nárožia. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Pred vstupom do kostola sú umiestnené sochy M. M. Hodžu a J. Tranovského, miestnych kazateľov, diela Ladislava Polláka z roku 1950.[7]

• Židovská synagóga, halová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1842 – 1846. Stojí na mieste staršej synagógy. V roku 1906 prešla úpravami pod vedením Leopolda Baumhorna, ktorý uplatnil v interiéri secesné prvky. Nachádza sa tu oceľová konštrukcia, ktorá nesie ženskú galériu. Zachoval sa aj výtvarne spracovaný Aron hakodeš.[8] Priečeliu dominuje monumentálny trojosový portikus ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú členené vysokým pilastrovým rádom, polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi. Synagóga prešla obnovou po roku 1990 a slúži ako kultúrny priestor.

• 
  Synagóga
• 
• 
  Interiér synagógy
• 
  Detail interiéru

Bývalý župný dom

Bývalý jezuitský kláštor

Pongrácovská kúria

• Bývalý Župný dom, trojpodlažná štvortraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným nádvorím z roku 1713. Nachádza sa uprostred Námestia osloboditeľov, v samotnom jadre mesta. Rozšírený bol v druhej polovici 18. storočia a dokončený staviteľom Petrom Grossmanom z Banskej Bystrice v roku 1793. V roku 1907 bol nadstavaný o tretie podlažie, v tejto etape bol historizujúco prefasádovaný podľa projektu Imre Hégánya.[9] Priečelie domu je orientované južným smerom ku katolíckemu kostolu trojosovým rizalitom členeným pilastrami. Na ose balkóna je umiestnený reliéfny erb Liptovskej stolice. Okná vstupného schodiska zdobia vitráže od E. Šimerovej-Martinčekovej z roku 1960. Nárožia budovy sú lemovaná bosážou, okná majú šambrány s klenákmi, medziokenné priestory vypĺňajú dekoratívne kazety.

• Pongrácovská kúria, dvojpodlažná trojtraktová stredoveká stavba na pôdoryse písmena L pravdepodobne z 30. rokov 15. storočia. Nachádza sa v juhozápadnej časti Námestia osloboditeľov. Renesančne bola upravovaná v roku 1630. V 17. a začiatkom 18. storočia bola budova sídlom Liptovskej župy. V rokoch 1976 – 1980 prešla pamiatkovou obnovou.[10] Objekt má jednoduchú renesančnú fasádu. Okná majú šambrány a vstup je riešený ako oblúková brána. Pod korunnou rímsou sa nachádza renesančný meander. V súčasnoti tu sídli Galéria Kolomana Sokola.

• Bývalý jezuitský kláštor, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1764. Nachádza sa na Školskej ulici.[11] Fasáda kláštora je členená pilastrami, okná majú dekoratívne šambrány s klenákmi. Priečeliu dominuje atika ukončená trojuolníkovým štítom s tympanónom.

• Stará evanjelická fara, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1788. Ide o významné miesto slovenských dejín, stredisko slovenského kultúrneho života v 19. storočí. Farárom tu bol Michal Miloslav Hodža, za ktorého pôsobenia tu boli v roku 1848 spísané Žiadosti slovenského národa. V roku 1844 tu bol založený spolok Tatrín.[12] Stavba má neorománsku fasádu s oblúčkovým vlysom pod korunnou rímsou. Okná majú profilované šambrány s trojuholníkovými suprafenestrami.

• Čierny orol, dvojpodlažná klasicistická meštianska stavba na pôdoryse písmena L s vnútorným nádvorím z prelomu 18. a 19. storočia.[13] Nachádza sa na rohu ulíc 1. mája, Bellova a Garbiarska ulica. Na nádvorí Čierneho orla sa 1. mája 1918 uskutočnila manifestácia robotníkov, na ktorej bola po prvýkrát verejne proklamovaná požiadavka vytvorenia československého štátu. Na priečelí sa nachádza bronzová tabuľa L. Majerského z roku 1928. Budova má nárožné kvádrovanie a okná s jednoduchými šambránami. Vstup je riešený ako oblúková brána.

• 
  Meštianske domy
• 
• 
  Evanjelická fara
• 
  Čierny orol

• Súbor meštianskych domov (Námestie osloboditeľov a priľahlé ulice), ide o radové dvojpodlažné stavby so sedlovými strechami a vnútorným nádvorím. Najstaršie majú ešte stredoveké jadro (Seligovský dom, Námestie osloboditeľov č. 31) či renesančné a barokové. Úprava fasád je načastejšie historizujúca z konca 19. storočia.
• Bývalý Katolícky dom, dvojpodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse písmena L z 18. storočia.[14] Zásadne bol prestavaný pre potreby rímskokatolíckej cirkvi v roku 1929, kedy získal modernistickú podobu. Nachádza sa v severnej časti Belopotockého ulice, v blízkosti kostola sv. Mikuláša. Na jeho mieste stála stará katolícka fara ako aj rodný dom J. L. Bellu. Na priečelí budovy sú umiestnené pamätné tabule J. L. Bellu a J. Bartoša.

• Pamätník a vojenský cintorín na háji Nicovô, miesto posledného odpočinku okolo 1400 príslušníkov 1. československého armádneho zboru, ktorí sa zúčastnili na oslobodzovacích bojoch v okolí Liptovského Mikuláša na jar 1945. Pamätník predstavuje kamenný obelisk v štýle socialistického realizmu, dielo Aladára Búzika z roku 1950.

• 
  Bývalý župný dom
• 
  Pongrácovská kúria
• 
  Katolícky dom
• 
  Pamätník a vojenský cintorín

Galéria Petra Michala Bohúňa

Budova Tatrín

• Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva je jediným múzeom svojho zamerania na Slovensku. Má tri stále expozície: 1. Chránená príroda, 2. Kras a jaskyne Slovenska, 3. Minerály – výskyt, využitie a ochrana. Sídli na Školskej ulici, jedna z expozícií (Kras a jaskyne Slovenska) na ulici 1. mája.
• Múzeum Janka Kráľa plní úlohu vlastivedného múzea mesta a regiónu stredného Liptova. Svoje zbierky má rozčlenené do štyroch stálych expozícií: 1. Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš, 2. Tatrín a Žiadosti slovenského národa, 3. Rázusovie dom, 4. Židovská synagóga. Múzeum má sídlo na Námestí osloboditeľov v bývalom župnom dome (v tzv. Seligovskom dome), kde sídli aj expozícia Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš. Expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa sídli na starej evanjelickej fare na Tranovského ulici, Rázusovie dom vo Vrbici na Vrbickej ulici a synagóga stojí na Hollého ulici.
• Galéria P. M. Bohúňa je treťou najstaršou galériou na Slovensku. Sídli na Tranovského ulici a zbierky sú rozdelené do troch stálych expozícií: 1. Staré umenie (gotika, renesancia, barok), 2. Slovenské výtvarné umenie 19. storočia s dôrazom na tvorbu P. M. Bohúňa, 3. Slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Súčasťou galérie je aj vysunutá expozícia – Galéria Jana Hálu vo Važci.
• Centrum Kolomana Sokola je stálou expozíciou diel Kolomana Sokola pod správou Galérie P. M. Bohúňa. Sídli v budove Pongrácovskej kúrie. V rámci expozície sú vystavené grafiky a kresby, doplnené dokumentačným materiálom, reáliami a fotografiami.
• Dom fotografie je jediná špecializovaná inštitúcia svojho druhu na Slovensku. Podáva systematický prehľad historickej i súčasnej fotografie a usporadúva výstavy začínajúcich i uznávaných fotografov. Sídli v budove Galérie P. M. Bohúňa, pôvodne vznikla v Poprade v rámci Tatranskej galérie, od 1. marca 2006 je presunutá do Liptovského Mikuláša.
• Čierny orol je sídlom Hornoliptovského kultúrneho centra a zároveň vysunutým pracoviskom Liptovského múzea v Ružomberku. Budova na ulici 1. mája je národnou kultúrnou pamiatkou. Uskutočňujú sa tu výstavy výtvarného umenia, vlastivedné a etnografické výstavy.

• Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša – Námestie Osloboditeľov
• Evanjelický kostol – Ulica J. Tranovského
• Evanjelický kostol – Vrbica
• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Evanjelistu – Palúdzka
• Evanjelický kostol – Palúdzka
• Evanjelický kostol – Liptovská Ondrašová
• Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho – Liptovská Ondrašová
• Rímskokatolícky kostol sv. Petra z Alkantary – Okoličné
• Evanjelický kostol – Iľanovo
• Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava – Bodice

V meste absentuje centrálny mestský park na väčšej ploche. Parkmi menších rozmerov sú Park M. R. Martákovej pri svetelnej križovatke na Rachmaninovom námestí, Park Martina Rázusa pri mestskom úrade s pamätníkom Martina Rázusa a Park mládeže (Rohonciho záhrada) za Domom služieb. Ďalšími plochami parkového charakteru sú nepomenované parky pri autobusovej stanici, parky pri kaštieli Vranovo a na Parkovej ulici v Palúdzke, park pri kaštieli v Okoličnom (dnes súkromný pozemok), park v Demänovej a iné.

• Diaľnica D1: Územím mesta vedie od západu na východ, tento úsek patrí medzi najstaršie vybudované diaľnice na Slovensku. Vedie z Ivachnovej pozdĺž južných brehov Liptovskej Mary a obchádza mesto z juhu po ľavom brehu Váhu. V súčasnosti je prístup do mesta z diaľnice možný na mimoúrovňovej križovatke Liptovský Mikuláš cez diaľničný privádzač, resp. do východnej časti mesta cez križovatku Liptovský Ján. V budúcnosti sa uvažuje s vybudovaním mimoúrovňovej križovatky Závažná Poruba[15][16].
• Cesta I/18: Mestom prechádza tiež v smere západ-východ, pôvodná trasa viedla územím zaplaveným vodami Liptovskej Mary, ktorú v súčasnosti v úseku Ivachnová – Liptovský Mikuláš obchádza veľkým oblúkom z juhu. Na území Liptovského Mikuláša najprv prechádza okrajom mestských častí Andice a Benice, prechodne sa stáča na sever, križuje diaľnicu D1 a vstupuje do intravilánu mestskej časti Palúdzka, kde sa opätovne stáča na východ. Ďalej prekračuje rieku Váh, vedie okrajom centra mesta, následne okrajom miestnej priemyselnej zóny a mostom cez Smrečianku vstupuje do intravilánu mestskej časti Okoličné. Za odbočením do mestskej časti Stošice opúšťa územie mesta a ďalej smeruje do Liptovského Hrádku.
• Cesta II/584: Cez mesto prechádza zo severu na juh, od Liptovského Trnovca smeruje na juhovýchod popri Aquaparku Tatralandia do mestskej časti Liptovská Ondrašová, stáča sa smerom na juh a vedie po pravom brehu Váhu. Ďalej mostom prekračuje rieku (diaľničný privádzač), križuje diaľnicu a cez mestskú časť Demänová vstupuje do Demänovskej doliny.
• Cesty III. triedy:
  • III/2321: Odbočuje z cesty II/584 v Liptovskej Ondrašovej a ďalej smeruje do obcí Bobrovec a Jalovec.
  • III/2332: Odbočuje z cesty III/2321 v Bobrovci, prechádza cez Trstené a pokračuje po ulici Pod stráňami.
  • III/2330: Odbočuje z cesty I/18, prechádza mestskou časťou Benice a opätovne sa spája s cestou I/18.
  • III/2333: Odbočuje z cesty I/18 (ulica 1. mája), vedie cez Vrlíkovu ulicu a končí v mestskej časti Ploštín (dĺžka 3,761 km).
  • III/2334: Odbočuje z cesty III/2333 a končí v mestskej časti Iľanovo (dĺžka 2,430 km).
  • III/2335: Odbočuje z cesty I/18 v Okoličnom, prechádza cez sídlisko Podbreziny, okrajom mestskej časti Vitálišovce a ďalej pokračuje do obcí Smrečany a Žiar.
  • III/2336: Odbočuje z cesty III/2335 na sídlisku (horné) Podbreziny a končí v obci Veterná Poruba.
  • III/2337: Odbočuje z cesty I/18 v Okoličnom a pokračuje do obce Závažná Poruba.

Mesto leží na hlavnom železničnom ťahu Žilina – Košice, na železničnej trati č. 180, ktorá je dvojkoľajná a elektrifikovaná. Trať obchádza mesto zo západu a severu (severne od trate ležia mestské časti Liptovská Ondrašová, Podbreziny, Vitálišovce a Stošice). Na miestnej železničnej stanici zastavuje okrem osobných vlakov, regionálnych rýchlikov a rýchlikov taktiež vlaky kategórie REX, EC, EN, SC a RJ. Okrem štátneho dopravcu Železničnej spoločnosti Slovensko tu zastavujú tiež EC vlaky súkromného dopravcu LEO Express na trase Praha – Košice a vlaky dopravcu RegioJet na trase Bratislava – Košice a Praha – Košice. Liptovský Mikuláš má priame spojenie do Bratislavy, Košíc, Humenného, Čadce a Prahy. Na železničnej zastávke Okoličné zastavujú všetky osobné vlaky. Zastávka slúži predovšetkým obyvateľom okolitých mestských častí Okoličné a Podbreziny.

Autobusová stanica sa nachádza v tesnej blízkosti železničnej stanice na Štefánikovej ulici. Je rozdelená na dva nástupné ostrovčeky so 16 nástupnými stanovišťami a dvomi stanovišťami na vystupovanie. Súčasťou celého areálu stanice je aj parkovisko, stanovište taxi, čerpacia stanica a budova autobusového dopravcu ARRIVA Liorbus.

V meste premáva MHD so 14 linkami (k 30. 5. 2020):

• Linka č. 1 Liptovská Ondrašová – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – ul. Priemyselná – (Liptovská mliekareň)
• Linka č. 2 Andice – Benice – Palúdzka – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Stošice
• Linka č. 3 Palúdzka – autobusová stanica – centrum – Iľanovo – Ploštín
• Linka č. 4 autobusová stanica – centrum – Ploštín – Iľanovo
• Linka č. 5 autobusová stanica – Palúdzka – (Tesco) – Demänová – Bodice
• Linka č. 6 Ondrašová – centrum – ul. čsl. brigády – autobusová stanica
• Linka č. 7 Palúdzka – autobusová stanica / Palúdzka – centrum – Okoličné – Podbreziny
• Linka č. 8 autobusová stanica – centrum – Okoličné – Podbreziny
• Linka č. 9 autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Priemyselná – Okoličné – Podbreziny
• Linka č. 10 autobusová stanica – Podtatranského/ul. čsl. brigády – Okoličné – Podbreziny
• Linka č. 11 autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny
• Linka č. 12 Vojenská akadémia – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny
• Linka č. 13 Aquapark Tatralandia – Liptovská Ondrašová – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny
• Linka č. 14 autobusová stanica – Palúdzka – Tesco – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny

V rámci schváleného Generelu dopravy[17] a Územného plánu mesta[18][19] je naplánovaná preložka štátnej cesty č. 18, ktorá bude viesť súbežne s diaľnicou a mesto obíde z juhu (tzv. Južná komunikácia), podobne je schválená aj preložka železničnej trate, pričom na uvoľnenom mieste sa ráta s vybudovaním cestnej komunikácie, ktorá obíde mesto zo západu (prepojenie ciest I/18 a II/584, tzv. Západná komunikácia) a severu (prepojenie cesty II/584 so Žiarskou ulicou, tzv. Severná komunikácia), jej súčasťou bude aj nový most cez Váh. Železničná trať bude viesť južným okrajom mesta v koridore súbežne s diaľnicou, pričom nová železničná stanica (a autobusová stanica) vyrastie v predĺžení súčasnej Vrlíkovej ulice. Taktiež bude zrušená železničná zastávka Okoličné, mestská časť bude obsluhovaná novou železničnou zastávkou Závažná Poruba.

Nicolaus Shopping Center je nákupné centrum v Liptovskom Mikuláši. Bolo to prvé nákupné centrum v meste. Nachádza sa v centre mesta na Garbiarskej ulici pri hlavnom cestnom ťahu Žilina – Poprad. Pôdorys nákupného centra má tvar písmena „U“ otvoreného ku Garbiarskej ulici a obklopuje parkovisko v jeho vnútri. Jeho súčasťou je supermarket Billa, Tatrabanka, reštaurácia Onur kebab, lekáreň a viaceré značkové obchodné prevádzky (napr. predajňa s obuvou Gabor, predajňa s hračkami a iné). Okrem obchodných prevádzok sú v komplexe aj kancelárske priestory, ambulancia lekára, pizzéria a podobne.

Nákupné centrum RGB (predtým Liptov a Idea) je obchodné centrum v Liptovskom Mikuláši. Bolo otvorené v roku 2009. Je lokalizované na okraji mesta pri diaľničnom privádzači na ulici Kamenné pole, oproti obchodnému domu Kaufland. Bolo postavené pri hypermarkete Tesco, vedľa stoja obchodné domy Nay, Decodom Mekury Market, SIKO kupeľne, Mcdonalds, Intersport, Reštaurácia Veža, samoobslušná umyvárka, KIK atď. V dvojpodlažnej budove sú lokalizované viaceré značkové predajne, napr. predajňa obuvi spoločnosti Baťa a CCC, obchod s hračkami Dráčik, prevádzka odevnej značky Just play, ale tiež pobočka mBank, bankomat Slovenskej sporiteľne, detský kútik Handy-Dandy, drogéria dm, Pepco, Orión, predajňa turistických / lyžiarských oblečení North Finder, predajňa elektrospotrebičov Planeo Elektro atď. V pasáži susediaceho hypermarketu Tesco sa nachádza napr. lekáreň a pošta (PSČ 031 06). Pri obchodnom centre stojí aj čerpacia stanica Tesco. K nákupnému centru premáva linka č. 14 miestnej MHD. Od 6. decembra 2013 je súčasťou nákupného centra aj Multikino Golden Apple Cinema.

Jasná Shopping City je obchodné centrum v Liptovskom Mikuláši. Stojí na Garbiarskej ulici v centre mesta. Prvá etapa obchodného centra bola dokončená v auguste 2008, má výmeru 4 260 m², z čoho je 2 600 m² určených na prenájom. Súčasťou je 90 miest na parkovanie. V budove obchodného centra sídlia pobočky bánk Slovenská sporiteľňa a VÚB. a zopár obchodov. Prvá časť vyrástla na mieste bývalého evanjelického gymnázia, ktorého budova bola zakomponovaná do obchodného centra. Druhá časť mala byť vybudovaná na území asanovaného podniku Liptov (bývalý výrobca nábytku) a tzv. Domu zeleniny a okrem obchodnej bude mať tiež zábavnú funkciu. V súčasnosti (r. 2016) sa od tohto zámeru z dôvodu nedostatku financií nateraz upustilo.

STOP.SHOP je najnovšie obchodné centrum v meste otvorené v novembri 2010. Bolo vybudované na mieste časti schátraného areálu nábytkárskeho podniku LINAPO na ulici 1. mája na východnom okraji centra mesta. Na ploche cca 13 000 m² ponúka svoje služby vyše 40 obchodných prevádzok, vrátene supermarketu Tempo, značkových predajní s oblečením (C&A, New Yorker, GATE, Takko, KiK,), dvoch kaviarní,jednej cukrárne, reštaurácie (Pizza Bongiorno, Majo s food, Vietrice, Big kebab),športové obchody (A3 Sport, EXI sports a Sportisimo), lekárňa (Benu), Poštová banka, kníhkupectvo Panta Rhei a ostatné: Buble tea, Orange, Tedi, predajňa hračiek All Toys, fitnes centrum, 5D kino, kvetinárstvo Victoria a mnohých iných.

Prior najstaršie obchodné centrum v meste, má vyše 50 rokov. Je to jediné OC ktoré má 3 podlažia. Nachádza sa v centre mesta pri námestí Osloboditeľov a námestí Mieru. Oproti je hotel Európa a Pošta 1 a obchodné centrum Central, ktoré sa momentálne rekonštruuje. V budove je: kaviareň, zmrzlina, banka, Billa, 101 drogéria, Fann parfumérie, predajňa hračiek Dráčik, predajňa elektrospotrebičov TPD, kníhkupectvo atď.

OC Central (v staršom názve Dom služieb) je obchodné centrum na námestí Mieru vedľa Prioru. Začiatkom roka 2016 mesto predalo Dom služieb súkromnej spoločnosti, ktorá zrekonštruuje OC a na treťom podlaží postavý loftové byty. Na jar v roku 2016 sa začala rekonštruovať až do roku 2017. Súčasne je tu zopár obchodov a postupne ich bude pribúdať. Zatiaľ sú to: infocentrum Liptovský Mikuláš, SUPERMARKET COOP Jednota, drogéria Teta, lekáreň, elektotechnika mobil online, reštaurácia THAI food sushi bar.

OC Verimex je malé oc v mestskej časti Podbreziny. Vedľa Verimexu je futbalový klub MFK Tatran Liptovský Mikuláš, železničná zastávka Okoličné a zopár bytoviek. Vo Verimexe sa nachádza Billa, stávková kancelária, predajňa tabaku, predajňa krmyv pre zvieratá a ČSOB banka.

Retail Park Liptovský Mikuláš bude nové nákupné centrum ktoré bude postavené medzi Mercury Marketom a RGB Liptov. Postavené bude do konca roku 2017. Nebude to veľke poschodové nakupné centrum, ale len prízemné nákupné centrum. Bude tam okolo 30 obchov so 150 parkovacími miestami.

• Adam Kasanický (1748 – 1804), orientalista
• Jozef Božetech Klemens (1817 – 1883), maliar
• Janko Kráľ (1822 – 1876), štúrovský básnik
• Jozef Jančo (1823 – 1893), publicista, spisovateľ, prekladateľ
• Peter Makovický (1824 – 1911), národohospodár
• Ján Borbis (1832 – 1912), publicista, cirkevný historik
• Ján Nemešáni (1832 – 1899), pedagóg, verejný činiteľ
• Peter Bella-Horal (1842 – 1919), básnik
• Ján Levoslav Bella (1843 – 1936), hudobný skladateľ
• Rehor Uram Podtatranský (1846 – 1924), spisovateľ
• Aurel Stodola (1859 – 1942), vysokoškolský profesor, vynálezca
• Eduard Ballo (1859 – 1936), maliar, pedagóg
• Samuel von Fischer (1859 – 1934), nemecký vydavateľ, zakladateľ S. Fischer Verlag
• Pavol Socháň (v časti Vrbica) (1862 – 1941), fotograf, etnograf, publicista
• Peter Pavol Zgúth-Vrbický (v časti Vrbica) (1863 – 1952), pedagóg
• Juraj Martinka (1864 – 1938), lesný inžinier, muzeológ
• Ján Volko-Starohorský (1867 – 1920), richtár mesta
• Eduard Penkala (v časti Liptovská Ondrašová) (1871 – 1922), vynálezca plniaceho pera
• Ján Volko-Starohorský (1880 – 1977), geológ, speleológ
• Miloš Ruppeldt (1881 – 1943), hudobný pedagóg
• Ján Kello (1883 – 1962), senátor Národného zhromaždenia
• Lajos Steier (1885 – 1938), historik a publicista
• Ivan Stodola (1888 – 1977), dramatik, národný umelec
• Martin Rázus (v časti Vrbica) (1888 – 1937), básnik, spisovateľ, politik
• Vladimír Ján Žuffa (1893 – 1974), lekárnik, organizátor slovenského lekárnictva
• Janko Alexy (1894 – 1970), spisovateľ, maliar a publicista
• Michal Rázus (v časti Vrbica) (1894 – 1957), kníhtlačiar, vydavateľ
• Pavol Kuna (1895 – 1982), generál
• Fedor Fridrich Ruppeldt (1886 – 1979), publicista, kultúrny historik, prekladateľ, hudobník, politik a evanjelický biskup
• Mikuláš Pružinský (1886 – 1953), slovenský podnikateľ a verejný činiteľ
• Zoltán Palugyay (1898 – 1935), maliar
• Matej Rázus (v časti Vrbica) (1898 – 1963), kníhtlačiar, vydavateľ
• Július Krmešský (v časti Ploštín) (1900 – 1984), fyzik
• Koloman Sokol (1902 – 2003), maliar a grafik
• Imrich Stein (1904 – 1968), chemik, výskumník
• Vladimír Kuna (1904 – 1996), evanjelický farár
• Mária Rázusová-Martáková (v časti Vrbica) (1905 – 1964), slovenská spisovateľka, poetka
• Mikuláš Štalmach (1907 – 1990), reštaurátor
• Ladislav Hanus (1907 – 1994), katolícky kňaz, filozof
• Eugen Nevan (1914 – 1967), maliar
• Martin Dzúr (v časti Ploštín) (1919 – 1985), minister obrany ČSSR
• Ľudmila Šunová (v časti Ploštín) (1923 – 2008), maratónska bežkyňa
• Pavel Vilikovský v časti Palúdzka (* 1941), slovenský prozaik, prekladateľ a publicista
• Eugen Gindl (* 1944), spisovateľ
• Ivan Laučík (1944 – 2004), spisovateľ, pedagóg
• Július Filo (v časti Palúdzka) (* 1950), generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (1994 – 2006)
• Ľubomír Goč (* 1953) (v časti Palúdzka), maliar
• Margita Dobrovičová (1953 – 1994), poetka
• Pavel Wavrek (* 1955), výtvarník
• Milan Jurčo (* 1957), československý reprezentant v cyklistike
• Peter Veselovský (* 1964), bývalý slovenský a česko-slovenský hokejový útočník
• Jerguš Bača (* 1965), hokejista a hokejový tréner
• Michal Martikán (* 1979), vodný slalomár, olympijský víťaz
• Milan Jurčina (* 1983), slovenský hokejový obranca
• Jozef Vozár (*1967) slovenský právnik, vedec, vysokoškolský pedagóg