Železničná trať Žilina – Košice

Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.

Otváranie jednotlivých úsekov:

• 1. 9. 1870: Košice – Kysak (– Prešov)
• 8. 12. 1871: Žilina – Poprad
• 12. 12. 1871: Poprad – Spišská Nová Ves
• 12. 3. 1872: Spišská Nová Ves – Kysak

Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.

Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.

Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.

Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.

Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.

Tunel za Nezbudskou Lúčkou prekonáva Domašínsky meander

V roku 2011 bola ukončená výstavba novej zriaďovacej stanice Žilina - Teplička.[1]

Modernizácia trate pod Tatrami sa má uskutočniť po roku 2015. Zrekonštruovaná má pri nej byť nielen trať, ale aj stanica Štrba. Kvôli novým parametrom trate (medzi inými aj maximálna prevádzková rýchlosť do 200 km/h, plánovaná minimálna 160 km/h[2]) bude takmer trojkilometrový úsek medzi Štrbou a Svitom vedený po novom telese. V rámci modernizácie sa preloží 22% súčasnej trate. Dĺžka trate v úseku sa tak zníži z 12,868 km na 12,700 km.[3] Štúdia zrealizovateľnosti trate Žilina - Košice - Čierna nad Tisou bola schválená Ministerstvom dopravy 1. februára 2016. Z pôvodného počtu viac než 30 variantov konečná správa porovnala 4. Schválená bola alternatíva 3.1, ktorá ráta s prevádzkovými rýchlosťami 120, 140 a 160 km/h a kompromisom medzi zefektívnením trate a vynaloženými prostriedkami. Realizácia má byť prevedená tak, aby sa stihol Operačný program na roky 2016-2020. V roku 2020 sa počíta so zahájením výstavby v úseku Lučivná - Poprad.[4]

V júli 2017 Železnice Slovenskej republiky vypísali verejnú súťaž na modernizáciu traťového úseku Poprad – Lučivná. Súčasťou projektu je aj modernizácia stanice Svit. Ide o prvú etapu úseku Poprad – Lučivná, ktorá by mala stáť 114,6 mil eur vrátane DPH. [5] 18. septembra 2020 začala modernizácia úseku firmami TSS Grade a Doprastav za 97 miliónov eur.[6]

• Zoznam železničných tratí na Slovensku
• Dejiny železníc na Slovensku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Žilina – Košice

• Tabuľka traťových pomerov trate Košice - Kraľovany
• Tabuľka traťových pomerov trate Žilina - Kraľovany
• ŽSR cestovné poriadky podľa trate

• www.vlaky.net
• História trate