Čadca
Čadca (do roku 1927 slov. Čaca), je okresné mesto v Žilinskom kraji.
O rovnomennom okrese pozri Čadca (okres).| Čadca | |||
| mesto | |||
 Pohľad na centrum mesta z Jurošovského vrchu | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | ||
| Okres | Čadca | ||
| Región | Kysuce | ||
| Vodné toky | Kysuca, Čierňanka | ||
| Nadmorská výška | 420 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°26′09″S 18°47′32″V | ||
| Najvyšší bod | Chotárny kopec | ||
| - výška | 906 m n. m. | ||
| Najnižší bod | centrum mesta | ||
| - výška | 415 m n. m. | ||
| Rozloha | 56,79 km² (5 679 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 23 941 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 421,57 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1534 | ||
| Primátor | Milan Gura[3] (nezávislý) | ||
| PSČ | 022 01 | ||
| ŠÚJ | 509132 | ||
| EČV | CA | ||
| Tel. predvoľba | +421-41 | ||
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie Slobody 30 022 01 Čadca | ||
| E-mailová adresa | poslať email | ||
| Telefón | 041 / 433 23 01 | ||
| Fax | 041 / 430 22 18 | ||
 Poloha mesta na Slovensku  Poloha mesta na Slovensku
| |||
 Poloha mesta v rámci Žilinského kraja Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Čadca | |||
| Webová stránka: mestocadca.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Demonym: Čadčan[4] | |||
Polohopis
Čadca leží pri severozápadných hraniciach s Českom a Poľskom, na sútoku rieky Kysuca a jej prítoku Čierňanky. Väčšina územia mesta na rozhraní medzi Západnými a Strednými Beskydami je rozdelená medzi Turzovskú vrchovinu (podcelky Hornokysucké podolie – centrálna časť mesta, Predné vrchy a Kornická brázda – časti Podzávoz a Milošová) na západe a Kysucké Beskydy (podcelok Javorský Beskyd – časti Drahošanka a Čadečka) na východe. Južný okraj územia v časti Vojty patrí do celku Javorníky (časť Rakovská hornatina). Do časti Horelica okrajovo zasahuje Kysucká vrchovina (podcelok Krásňanská kotlina).
Mesto je vzdialené približne 30 km na sever od Žiliny, 30 km južne od Třinca a 50 km juhozápadne od poľského Żywca. Čadcou vedú významné dopravné komunikácie na Moravu, do Sliezska a Poľska. Cestu I/11 tu križuje II/487 na Turzovku a železničnú trať Žilina – Ostrava tu križuje trať do Makova a za mestom aj trať do Poľska.
Dejiny[5]
Mesto vznikalo z malých osád valašského osídľovania v 16. storočí, ktoré bolo vyvolané nedostatkom ornej pôdy, no bohatstvom okolitých lesov a množstvom pasienkov. Dobré podmienky na chov dobytka a oviec, no aj množstvo kvalitného dreva na stavbu obydlí i obchod podnietil rýchle osídľovanie dovtedy riedko obývaných horských oblastí. Okolie Čadce patrilo do chotára Krásna nad Kysucou, ktoré podliehalo Strečianskemu panstvu, ktoré však viedlo o túto oblasť časté spory s Budatínskym panstvom.
V 16. storočí ešte nebola ustálená hranica medzi Uhorskom a Sliezskom a preto dochádzalo k sporom i medzi tamojšími osadníkmi, ktorým sa nepáčilo prenikanie Valachov na sever. Jedna z najstarších písomných zmienok o osade dorf Tzaczka pochádza z roku 1565 a spomína práve územný spor. Názov zrejme pochádza od činnosti miestnych osadníkov, ktorí vypaľovaním získavali pasienky a ornú pôdu, pri čom sa „čadilo“. Tento názor potvrdzuje i existencia názvov okolitých osád Žarec, Čadečka a Horelica. Rokmi sa používali názvy Chatcha, Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca, Czača a od roku 1918 už dnešná podoba Čadca.
Počet obyvateľov Čadce rýchlo rástol a už v roku 1676 tu vznikla rímskokatolícka farnosť a bol postavený drevený kostol. Obec sa stala centrom oblasti. Od 17. storočia vzniká mnoho kopaničiarskych usadlostí, dodnes typických pre celé Kysuce, no rozvíjali sa i obce a mestečká, centrá obchodu a remesiel. V mestečku začiatkom 18. storočia vznikla pobočka žilinskej poštovej stanice, bol vybudovaný nový kostol sv. Bartolomeja (1734 – 35) a v roku 1751 sa už spomína miestna škola. Vzostup významu Čadce nastal po roku 1773, kedy sa stanovila hranica a vtedy ešte obec sa stala centrom kysuckého dištriktu Strečianskeho panstva. Zmena výsad nastala 9. januára 1778, kedy kráľovná Mária Terézia udelila obci "Csatza" mestské výsady s jarmočným právom.
Počas nepokojných revolučných rokov obsadili mesto 4. decembra 1848 cisárske vojská a slovenskí dobrovoľníci a zdržiavali sa tu Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a vojenskí velitelia povstalcov F. Zach a B. Bloudek. Práve v Čadci vydala Slovenská národná rada 6. decembra 1848 výzvu s cieľmi a požiadavkami, namierenými proti maďarskému útlaku. Kysucké mesto sa týmto stalo na pár dní fakticky hlavným mestom Slovenska. Tejto udalosti je dnes venovaný pamätník na námestí Slobody. Neskôr tu v rokoch 1854 – 58 ako súdny úradník pôsobil aj významný štúrovský básnik Janko Kráľ.
Dôležitou udalosťou v dejinách mesta bola výstavba košicko-bohumínskej železnice, ktorá v roku 1871 dopravne spojila Čadcu s priemyselným Sliezskom i Považím. V roku 1884 bola vybudovaná trať Skalité – Zwardoň, spájajúca Kysuce s Poľskom. Zlepšenie dopravy podnietilo hospodársky rozvoj a v meste a okolí vzniklo niekoľko parných píl a v roku 1903 aj Hornouhorská textilná továreň. Od roku 1912 boli ulice osvetlené elektrickým osvetlením a 9. júla 1914 bola otvorená aj železničná trať Čadca – Makov.
V ťažkých medzivojnových časoch bol zásluhou miestneho odboru Matice slovenskej v rokoch 1926 – 28 vybudovaný zo zbierky obyvateľov Palárikov dom, ktorý sa stal miestom kultúrno-výchovnej činnosti. Výrazne sa realizovalo aj miestne ochotnícke divadlo, ktoré v meste vzniklo už v roku 1898. V rokoch 1932 – 35 v centre mesta pribudli aj budovy dnešného mestského a okresného úradu.
Zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie obyvateľov nastal až po oslobodení 1. mája 1945 a konci druhej svetovej vojny. V roku 1946 bola obnovená výroba v miestnej textilke, ktorá sa stala závodom podniku Slovena. V 40. rokoch sa rozbehla i výroba hasiacich zariadení, ktorá sa neskôr zmenila a vo vniknutom závode Tatra boli vyrábané komponenty pre túto automobilku. Špecifickým a svetoznámym podnikom sa stalo družstvo Okrasa, ktoré desaťročia vyrába sklenené vianočné ozdoby.
Mestské časti
- Mesto má 9 mestských častí: Čadečka, Drahošanka, Horelica, Milošová, Podzávoz, Rieka, U Hluška, U Sihelníka, Vojty.
- Sídliská: Kýčerka, Sídlisko III, Žarec.
- Osady: Bargarovci, Bazgerka, Belajka, Belešovci, Brehy, Bryndzárovci, Bukov, Burdovci, Butovci, Capkov, Črchľa, Dejovka, Drlákovci, Dytkovci, Ďadíkovci, Gáborovci, Griečovci, Hapčákovci, Harvanovci, Hlubinovci, Hľúzovci, Huľanovci, Husárikovci, Chylkovci, Jamky, Jankovci, Janščovci, Jurošovci, Kadlubovci, Kešňakovci, Kliešťovci, Klimkovci, Kotyrovci, Kráľovci, Krkoškovci, Kultánovci, Kýčera, Kýčerka, Kykula, Kyzkovci, Liškovci, Mančovci Matluchovci, Megonky, Michalinovci, Muchovci, Muňákovci, Murčovci, Na Brehu, Najdkovci, Nemčákovci, Polákovci, Prívarovci, Ramšovci, Sedliakovci, Sventkovci, Ščúrovci, Ševcovci, Šimčiskovci, Škrabákovci, Škradné, Špindlovci, Tomalovci, U Mravca, Úskulovci, Veščarovci, Vilčovci, Vlčákovci.
Vodné toky
Politika
Obyvateľstvo
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
V meste je rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja apoštola z roku 1734 a na sídlisku Kýčerka je kostol sv. Jozefa Robotníka dokončený v roku 2002, taktiež rímskokatolíckej cirkvi. Pred bránami kostola je Pamätník Slovenskej národnej rady 1848 (sochár Vojtech Ihriský), ktorý je postavený na mieste bývalej fary. Vo fare začiatkom decembra 1848 sídlili predstavitelia SNR (Ľ. Štúr, J. M. Hurban a vojenskí velitelia povstania) počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu slovenského národa. Vodcovia povstania tu vydali „Výzvu k národu slovenskému“.
Šport
- Kysucký maratón – druhý najstarší maratón na Slovensku.
- FK Čadca – futbalový klub.
- HBK Čadca Lions – hokejbalový klub[7]
- MHK Čadca – hádzaná ženy
- MSK Čadca – stolnotenisový klub
- Volejbalový klub TJ Lokomotíva Čadca
Školstvo
Zoznam stredných škôl[8]
- Gymnázium Jozefa Miloslava Hurbana
- Obchodná akadémia Dušana Metoda Janotu
- Pedagogická a Sociálna akadémia sv. Márie Goretti
- Stredná zdravotnícka škola sv. Františka z Assisi
- Stredná odborná škola technická
- Stredná odborná škola obchodu a služieb
Osobnosti
Významní rodáci
- Jaroslav Anderle (* 1916 – † 1982) – slovenský bábkoherec – marionetár
- Sarah Avni (* 1985) – slovenská výtvarníčka
- Eva Babitzová (* 1966) – slovenská redaktorka a moderátorka
- Miroslav Barčík (* 1978) – bývalý slovenský futbalista
- Peter Fedor (* 1976) – slovenský ekológ, zoológ a vysokoškolský pedagóg
- Miroslav Gardlo (* 1967) – dôstojník Ozbrojených síl SR
- Jozef Grapa (* 1958) – predseda strany HZDS, primátor Krásna nad Kysucou
- Martina Grochálová (* 1976) – slovenská novinárka a prekladateľka
- Marián Grupač (* 1973) – slovenský básnik, prozaik a publicista
- Emil Helienek (* 1955) – slovenský vysokoškolský pedagóg a ekonóm
- Marek Hrivík (* 1991) – slovenský profesionálny hokejový útočník
- Jaroslav Ivor (* 1952) – slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg
- Miloš Jesenský (* 1971) – slovenský spisovateľ a publicista
- František Jurga (* 1909 – † 1963) – slovenský matematik
- Karol Kállay (* 1926 – † 2012) – slovenský fotograf a dokumentarista
- Jaroslav Klemeš (* 1922 – † 2017) – veterán československého zahraničného odboja za II. svetovej vojny
- Ľubomír Králik (* 1961) – slovenský architekt
- Vladimír Labant (* 1974) – bývalý slovenský futbalový reprezentant
- Karol Lipka (* 1974) – dôstojník Ozbrojených síl SR
- Ľubomír Michalík (* 13. augusta 1983, Čadca) – slovenský futbalový reprezentant
- Jozef Ninis (* 1981) – slovenský sánkar
- Milan Polák (* 1897 – † 1951) – slovenský dôstojník, politik a pedagóg
- Michal Truban (* 1983) – slovenský politik, podnikateľ a spisovateľ
- Albín Vrteľ (* 1917 – † 2000) – slovenský hudobník a pedagóg
- Marián Zemaník (* 1993) – slovenský sánkar
- Teodor Zvara (* 1907 – † 1986) – slovenský bábkar a futbalový tréner
Čestné občianstvo
- Eugene Andrew Cernan – americký kozmonaut, veliteľ posádky Apollo 17, starí rodičia sa narodili vo Vysokej nad Kysucou
- Carlo Vender – taliansky občan, čestné občianstvo mu bolo udelené trvalú podporu Miešaného speváckeho zboru Kysuca a Folklórneho súboru Kelčovan a za šírenie kysuckej a slovenskej kultúry v zahraničí.
- Ján Chryzostom Korec – nitriansky diecézny biskup.
- Doc. PaedDr. Mgr. Art. Vojtech Didi – hudobný skladateľ, dirigent
- JUDr. Anton Blaha, CSc. – advokát, správca Kysuckej kultúrnej nadácie, čadčiansky rodák.
- Michał Zaleski – prezident mesta Toruň.[9]
Galéria
Kysucké múzeum Čadca
Čadca – Námestie slobody a mestský úrad
Mestský úrad
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- JÚĽŠ. Čadčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- História mesta na mestocadca.sk
- http://www.mestocadca.sk/novinky-z-mesta/cadcianske-kino-je-zdigitalizovane.html
- http://www.hbkcadca.sk/
- http://www.stredneskoly.sk/zoznam-skol/zilinsky-kraj/cadca/
- UJHÁZI, František. Čadca privíta prezidenta mesta Toruń Michała Zaleského. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-10-03. Dostupné online [cit. 2016-10-18]. ISSN 1335-4418.
