Galanta
Galanta (nem. Gallandau, maď. Galánta) je okresné mesto ležiace na západe Slovenska v Trnavskom kraji. Miestnymi časťami Galanty sú pripojené obce Nebojsa, Hody a Javorinka. Bývalou miestnou časťou je dnes samostatná obec Matúškovo.
| Galanta | |||
| mesto | |||
 Galanta, Hlavná ulica | |||
|
|||
| Pôvod názvu: slovenský | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj | ||
| Okres | Galanta | ||
| Región | Dolné Považie | ||
| Časti | Nebojsa, Javorinka, Hody | ||
| Vodné toky | Váh, Šárd | ||
| Nadmorská výška | 118 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°11′20″S 17°43′35″V | ||
| Rozloha | 33,91 km² (3 391 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 14 990 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 442,05 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1237 | ||
| Primátor | Peter Paška[3] (nezávislý) | ||
| PSČ | 924 01 | ||
| ŠÚJ | 503665 | ||
| EČV | GA | ||
| Tel. predvoľba | +421-31 | ||
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Galanta Mierové námestie 940/1 924 18 Galanta | ||
| E-mailová adresa | [email protected] | ||
| Telefón | +421 (0) 31 788 43 01 | ||
| Fax | +421 (0) 31 780 35 92 | ||
 Poloha mesta na Slovensku  Poloha mesta na Slovensku
| |||
 Poloha mesta v rámci Trnavského kraja Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Galanta | |||
| Webová stránka: Galanta.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Demonym: Galanťan[4] | |||
Geografia
Polohopis
Galanta leží v strednej časti juhozápadného Slovenska v strede Podunajskej nížiny. Východne od mesta preteká rieka Váh a Derňa, západne Dudváh. V danej oblasti sú veľmi dobré klimatické podmienky, charakteristické vysokou priemernou teplotou vzduchu.
Mesto je dôležitou križovatkou železničných tratí Galanta – Leopoldov a Bratislava – Štúrovo. Južným okrajom vedie cesta I/75, od Serede vedie cesta I/35 a II/507 a cesta II/561 pokračuje do Veľkého Medera. Galanta leží 12 km južne od Serede, 6 km východne od Sládkovičova, 29 km severne od Dunajskej Stredy a 13 km západne od Šale.
Vodné plochy
Po okrajoch mesta pretekajú potoky Šárd a Derňa. Rieka Váh je vzdialená 7 km od Galanty.
Najbližšou vodnou plochou je Vincovo jazero vzdialené asi 7 km od mesta Galanta a asi 1 km od mesta Sládkovičovo. Jeho zvláštnosťou je, že takmer nezamŕza, nakoľko je vyhrievané geotermálnym vrtom, z ktorého je zásobované aj blízko stojace kúpalisko. Ďalšia vodná plocha, Vodné dielo Kráľová, ktoré je známe aj pod menom Kaskády, sa nachádza na rieke Váh. Je lákadlom pre milovníkov vodných športov a rybolovu.
Dejiny
Osídlenie lokality súčasného mesta je doložená archeologickými nálezmi už od neolitu. Najstaršia zachovaná písomná zmienka pochádza z listiny kráľa Belu IV. z roku 1237 a obsahuje súpis majetku Pannonhalmského opátstva. V roku 1421 prešlo mesto do majetku šľachtického rodu Esterházyovcov, ktorí časť Galanty vlastnili nasledujúce stáročia a postavili tu viaceré významné stavby. Rozvoj šľachtického mestečka, ktoré ležalo priamo na trase z Budína do Bratislavy, zastavili turecké nájazdy. Od roku 1635 malo mesto výsady od kráľa Ferdinanda II., ktoré povoľovali konanie štyroch výročných jarmokov a týždenných trhov. V 18. storočí nastal rozvoj remesiel a cechov, čo ešte viac urýchlilo zrušenie poddanstva a voľný pohyb obyvateľstva. Rozvoj obchodu do Galanty priniesol v roku 1864 zmenáreň a v roku 1873 aj sporiteľňu. Význam mesta stúpol po vybudovaní železnice Bratislava – Budapešť a napojení na Považskú železnicu cez Leopoldov.
V 19. storočí bolo mesto sídlom slúžnovského úradu, okresného súdu a daňového úradu. Galanta bola sídlom okresu a výraznejšia zmena nastala až výstavbou nových domov v centre mesta v medzivojnovom období. Historické budovy sa v meste zachovali len v menšom rozsahu a súčasná podoba pochádza z 2. polovice 20. storočia.
Mestská časť Hody sa spomína v roku 1291 a nachádza sa tu klasicistický kaštieľ s kaplnkou z roku 1780. Časť Nebojsa sa spomína v roku 1405, no nálezy potvrdili sídlisko z doby laténskej. V minulosti bola výlučne šlachtickou obcou a aj tu sa zachoval kaštieľ, ktorý je však dnes ruinou. Najmladšia Javorinka vznikla až v roku 1921 ako kolónia osadníkov na základe zákona, ktorý prideľoval pôdu roľníkom. Pôvodný „Štefánikov“ bol v roku 1960 pričlenený pod názvom Javorinka ku Galante.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie obyvateľstva (2011):
- Slováci: 58,3%
- Maďari: 30,5%
- Rómovia: 0,2%
- Česi: 0,5%
Konfesionálne zloženie obyvateľstva (2001):
- rímskokatolíci: 67,1%
- ateisti: 20,1%
- evanjelici: 6,3%
- nezistené vierovyznanie: 3,5%
.jpg.webp)
.JPG.webp)
.JPG.webp)
Známe osobnosti
Cirkevní predstavitelia
Umenie
- Bene, raper
- Eduard Csepiga, trubkár
- Michal Dočolomanský, herec
- Karol Duchoň, spevák
- Etien, spevák
- Peter Fahn, spevák
- Emil Hasala, huslista
- Tomáš Juhás, operný spevák
- Petra Jurinová, speváčka
- Zoltán Kodály, skladateľ
- Karol Koža, hudobník
- Miroslav Koža, hudobník
- Eva Máziková, speváčka
- Ivan Pavle, maliar
- Vladislav Pavlovič, režisér
- János Pirk, maliar
- Dagmar Rostandt, speváčka
- Ladislav Sabo, sochár
- Gyula Szarka, hudobník
- Tamás Szarka, hudobník
- Masa mäsa, rocková skupina
- S.B.A., punková skupina
- Slovenská klobása, punková skupina
Veda
- Eduard Chmelár, politológ
- Július Jakab, antropológ
- Miroslav Klobučník, historik
- Alexandra Novotná, lekárka
Šport
- Ladislav Fekete, cestovateľ
- Richard Gaulieder, golfista
- Martina Godályová, basketbalistka
- Norbert Gombos, tenista
- Tomáš Kovács, boxer
- Ondrej Pochylý, horolezec
- Pavel Pochylý, horolezec
- Ladislav Tomaček, futbalista
- Daniel Vanek, atlét
Politika
- Ján Drgonec, sudca Ústavného súdu SR
- František Gaulieder, poslanec NR SR
- Zoltán Horváth, poslanec NR SR
- Július Humaj, veliteľ Armády SR
- Ivan Knotek, predseda vlády SSR
- Ernő Rózsa, poslanec NR SR
Pamiatky
- Galanta-mesto
- Kostol svätého Štefana kráľa
- Kaplnka Bolestnej Panny Márie (zaniknutá)
- Kaplnka svätého Jána Nepomuckého
- Kaplnka Svätej rodiny
- Pohrebná kaplnka Esterháziovcov
- Stará synagóga (zaniknutá)
- Nová synagóga (zaniknutá)
- Renesančný kaštieľ
- Novogotický kaštieľ
- Budova Obecného domu (zaniknutá)
- Budova Úverového ústavu (zaniknutá)
- Budova Sporiteľne Galanty a okolia (zaniknutá)
- Budova Galantskej sporiteľne – dnes Vlastivedné múzeum
- Budova Slúžnovského úradu – dnes Ľudová banka
- Budova Okresného súdu – dnes súkromný objekt
- Budova mestského chudobinca (zaniknutá)
- Budova železničnej stanice
- Budova rímskokatolíckej fary
- Súbor meštianskych domov (zaniknutý)
- Kalvária
- Trojica morových stĺpov
- Socha Panny Márie
- Kamenný kríž s Kristom
- Pamätník padlých občanov v SNP
- Pamätník obetí rasového prenasledovania
- Pamätník návratu krajanov do vlasti
- Pamätník novej synagógy
- Pamätník Milana Rastislava Štefánika
- Pamätník Zoltána Kodálya
- Pamätník Karola Duchoňa
- Pamätník Vladimira Iľjiča Lenina – dnes v areáli reštaurácie Taverna
- Pamätná tabuľa Zoltána Kodálya
- Pamätná tabuľa Gejzu Dusíka
- Pamätná tabuľa Michela Bourela de la Ronciera
- Archeologická lokalita Papdomb – kostol s cintorínom
- Priekopové opevnenie mesta (zaniknuté)
- Maloplošné chránené územie Park v Galante
- Galanta-Nebojsa
- Nebojský kaštieľ (prevažne zaniknutý)
- Kaplnka Panny Márie
- Socha Panny Márie
- Socha Piety
- Socha svätého Jána Nepomuckého
- Galanta-Hody
- Hodský kaštieľ
- Pohrebná kaplnka
- Súsošie Panny Márie a svätcov
- Socha svätého Jána Nepomuckého
- Galanta-Javorinka
- Pamätník založenia obce
Turizmus
V meste sa nachádza uzatvorené termálne kúpalisko Galandia s vodnými atrakciami a občerstvením. Nachádza sa na okraji mesta smerom na Kaskády.
Partnerské mestá
Neformálne partnerské mestá:
Bývalé partnerské mestá:
Zdroje
- Galanta. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1981. 30 s., 1 pr.
- Galanta. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1987. 176 s.
- Galanta a Eszterházyovci. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1995. 67 s.
- Galanta. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1997. 26 s.
- Galanta 1899 – 1999. 1. vyd. Dunajská Streda: Lilium Aurum 1999. 180 s.
- Galanta 1237 – 2007. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 270 s.
- Mesto Galanta: Minulosť a súčasnosť slovom i obrazom. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 136 s.
- 200 rokov Kostola svätého Štefana kráľa v Galante. 1. vyd. Galanta: Pro renovatione 2005. 22 s.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Korpus.sk: Galanta
- KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. s. 284 - 285.
