Bobrovec (obec)

Leží v Smrečianskej pahorkatine, geomorfologickej časti Liptovskej kotliny, v údolí Bobroveckého potoka a riečky Jalovčanka.[4] Obcou vedie cesta III/2321, ktorá sa v Liptovskej Ondrašovej pripája na cestu II/584 do Liptovského Mikuláša. Centrum okresného mesta je vzdialené 6 km južne, Ružomberok je vzdialený 30 km západne a krajské mesto 91 km rovnakým smerom.

Napriek tomu, že najstaršia písomná zmienka o obci sa zachovala až v listine Ondreja II. z roku 1231, predpokladá sa skoršie osídlenie tejto lokality. Trhové právo získal už v roku 1310 a najstaršia pečať s legendou Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392 pochádza už z roku 1392. Mestské artikuly, vychádzajúce z Magdeburského práva poukazujú na významné postavenie Bobrovca, ktorý mal viaceré znaky mesta, ako pečať, pranier a cechy. Mestský štatút uvádza aj listina kráľa Mateja z roku 1482. Typickým zamestnaním obyvateľstva v stredoveku bolo remeselníctvo, obchod a povozníctvo.

Prosperitu obce dokladá výstavba gotického kamenného kostola sv. Juraja už koncom 15. storočia, z ktorého sa zachoval zvon s letopočtom 1527. Chrám bol prestavaný na barokový v 17. storočí, kedy bol Bobrovec istý čas sídlom Liptovskej župy. Významnými stavbami bola tiež fara a škola, z neskoršieho obdobia (1875) potom aj budova mestskej sporiteľne.

Z roku 1718 pochádza zmienka o založení tesárskeho cechu, murársky vznikol v roku 1740, muzikantský sa spomína v roku 1767. V roku 1830 sa spomína prvá škola, vznik urbáru je datovaný rokom 1849. V roku 1851 obec zdecimovala epidémia moru i cholery, ktoré si vyžiadali 158 obetí. Pre chorých v tom čase zriadil správca farnosti Peter Árvay v kostole lazaret. V roku 1882 bol v obci založený hasičský zbor, no ani ten v roku 1899 neochránil obec pred požiarom, ktorý zničil polovicu obydlí. Dychová hudba mala svoju organizáciu od roku 1888, prvé divadelné predstavenie sa odohralo v roku 1895. Potravné družstvo bolo založené v roku 1895, o rok neskôr sa datuje vznik miestnej tehelne.

Rozvoj kultúry bol oživený po vzniku prvej republiky, kedy bola založená obecná knižnica (1919), spolok Občianska beseda (1920) a Kultúmo-vzdelávací spolok Orol (1921). Elektrifikácia domácností prebehla už v roku 1930, o tri roky neskôr bola založená telovýchovná jednota. Po skončení II. svetovej vojny (4. mája 1945) nastalo postupné budovanie obce - v roku 1952 bola postavená nová budova obecného úradu, budova novej školy bola dokončená v roku 1963. Turistická chata v Červenci bola dokončená v roku 1971, športový areál bol sprístupnený o tri roky neskôr a telocvičňa začala slúžiť verejnosti v roku 1979. Z významných investícii možno spomenúť výstavbu domu smútku (1986), realizáciu prístavby kultúrneho domu (1995), no tiež rekonštrukcie kostola (1999), kultúrneho domu (2006) a kostolných zvonov a organa (2009:).[5]

Bobrovec má v rámci občianskej a technickej vybavenosti prakticky všetky dôležité inštitúcie: základnú i materskú školu, knižnicu, poštu, kostol, telocvičňu, futbalové ihrisko, hotel, penzión i turistickú ubytovňu. Služby poskytuje predajňa potravinárskeho i nepotravinárskeho tovaru a ambulancia praktického lekára. Vybudovaný je verejný vodovod i kanalizácia.[10]

Najnovšie bol v obci renovovaný Kultúrny dom kde bola pristavená časť s verejnou knižnicou a internetom. V obci je niekoľko penziónov a reštaurácií, množstvo privátov. V priebehu letných prázdnin bola zrekonštruovaná školská jedáleň.

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Bobrovec

• Oficiálna stránka obce