Vrbica (Liptovský Mikuláš)
Vrbica je časť Liptovského Mikuláša, oficiálne súčasť mestskej časti Nábrežie-Vrbica. Je to pôvodne garbiarske a pltnícke mestečko v tesnej blízkosti Liptovského Mikuláša, priamo na pravom brehu Váhu, juhozápadne od centra mesta. Od roku 1923 je jeho súčasťou.
Dejiny
Podľa najstaršej písomnej zmienky z roku 1267, existovala už pred rokom 1235. Disponovala mestským právom starším ako susedný Liptovský Mikuláš (z roku 1412, podľa vzoru mestského práva mesta Krupina). Mestečko aj napriek tomu bolo poddanským mestom panstva Liptovský Hrádok. Ešte v roku 1600 bola Vrbica ľudnatejšia ako Liptovský Mikuláš (60 domov, hostinec a mlyn). V období 19. storočí sa tu rozvinul kožiarsky a drevospracujúci priemysel. V druhej polovici 20. storočia (60. a 70. roky) bolo mestečko v súvislosti s novou výstavbou takmer úplne asanované.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1785. Kostol bol nazývaný Zbierka, vznikol zo zbierky miestnych obyvateľov a okrem bohoslužobných účelov slúžil aj ako obecný priestor. Zásadnou prestavbou a rozšírením v duchu klasicizmu s prvkami baroka prešiel v rokoch 1839-1841. V interiéri sa nachádza kazateľnica a oltár z roku 1806 s obrazom Juraja Martinku Ukrižovanie Spasiteľa. V druhej svetovej vojne bol kostol poškodený, následne prešiel v rokoch 1947-1951 opravami vedenými architektom M. M. Harmincom.[1] Fasáde kostola dominuje priečelie s vysokým rádom polostĺpov, termálnym oknom nad vstupom a trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády kostola sú členené pilastrami. Veža má korunnú rímsu s terčíkom a hodinami, ukončená je barokovou helmicou s laternou.
- Evanjelický kostol
Urbanizmus
Z pôvodného centra mestečka sa ako jeho dominanta zachoval evanjelický kostol. Niekoľko pôvodných obytných domov dodnes stojí na Vrbickej ulici, v priestore ohraničenom z východu ulicou J. Janošku a z východu Kollárovou ulicou. V radovej zástavbe stál aj rodný dom súrodencov Rázusovcov, ktorý sa však nedochoval. Pamätná izba Martina Rázusa a jeho súrodencov (tzv. Rázusovie dom) je umiestnená v inom dome z druhej polovice 19. storočia. Pôvodná zástavba je až na niekoľko domov na Vrbickej ulici úplne zlikvidovaná, na jej mieste vyrástli rodinné domy (severne od Borbisovej ulice) a obytné bloky sídliska Nábrežie (južne od Borbisovej a Vrbickej ulice). Medzi Vrbickou a Kollárovou ulicou vyrástlo menšie sídlisko Vrbica-sever. Pôvodné obytné domy sú postupne asanované a ustupujú novšej výstavbe.
Osobnosti obce
Rodisko
- Jozef Jančo (* 1823 - † 1893), publicista, spisovateľ, prekladateľ
- Ján Borbis (* 1832 - † 1912), publicista, cirkevný historik
- Ján Nemešáni (* 1832 - † 1899), pedagóg, verejný činiteľ
- Pavol Socháň (* 1862 - † 1941), fotograf, etnograf, publicista
- Peter Pavol Zgúth (* 1863 - † 1952), pedagóg
- Juraj Martinka (* 1864 - † 1938), lesný inžinier, muzeológ
- Ján Volko-Starohorský (* 1867 - † 1920), richtár mesta Liptovský Svätý Mikuláš
- Ján Kello (* 1883 - † 1962), robotník, senátor Národného zhromaždenia
- Martin Rázus (* 1888 - † 1937), básnik, spisovateľ, politik, evanjelický farár
- Michal Rázus (* 1894 - † 1957), kníhtlačiar, vydavateľ
- Pavol Kuna (* 1895 - † 1982), generál
- Matej Rázus (* 1898 - † 1963), kníhtlačiar, vydavateľ
- Imrich Stein (* 1904 - † 1968), chemik, výskumník
- Mária Rázusová-Martáková (* 1905 - † 1964), spisovateľka, poetka, redaktorka
- Peter Poruben (* 1921 - † 1975), verejný činiteľ, predseda SZVD, poslanec SNR, protifašistický bojovník
Referencie
- Vrbica (Liptovský Mikuláš) - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.