Ivan Stodola
MUDr. Ivan Stodola (* 10. marec 1888, Liptovský Mikuláš – † 26. marec 1977, Piešťany) bol slovenský lekár, dramatik a spisovateľ.
| Ivan Stodola | |||
 slovenský spisovateľ a dramatik | |||
| Narodenie | 10. marec 1888 Liptovský Mikuláš, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 26. marec 1977 (89 rokov) Piešťany, Slovensko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v rodine garbiarskeho majstra a mešťana a učiteľky. Vzdelanie získal v rodisku, Prešove, Kežmarku, neskôr medicínu na vysokej škole v Budapešti a Berlíne, titul získal v roku 1912. Pracoval ako lekár v Liptovskom Mikuláši, počas 1. svetovej vojny slúžil ako vojenský lekár, po vojne sa opäť vrátil do Liptovského Mikuláša. V roku 1933 sa stal krajinským zdravotným inšpektorom, v rokoch 1938 – 1939 pracoval na Ministerstve zdravotníctva v Prahe, od roku 1951 pracoval v Bratislave v Štátnom zdravotníckom ústave. Ako funkcionár Ligy proti tuberkulóze sa stal zakladateľom preventívneho zdravotníctva na Slovensku, v rokoch 1925 – 1944 bol redaktorom časopisu Boj o zdravie. V roku 1946 získal titul docenta sociálnej patológie. V súčasnosti je na jeho počesť pomenovaná Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši a ulica v Spišskej Novej Vsi a Piešťanoch.
Väznenie
V roku 1951 bol komunistickým režimom protiprávne zatknutý. Po viac než roku ťažkej a krutej vyšetrovacej väzby bol odsúdený na osem rokov žalára za údajnú sabotáž a na konfiškáciu celého majetku. Podmienečne ho prepustili po dvoch rokoch, ktoré strávil v mnohých väzniciach v Česku i na Slovensku. O svojich zážitkoch z väzby napísal autobiografickú knihu Smutné časy, smutný dom.
Po prepustení a vyriešení základných existenčných otázok sa presťahoval do Piešťan, kde od roku 1954 žil ako dôchodca. V roku 1967 mu bol udelený titul národný umelec.
Tvorba
Už v detstve a tiež počas štúdií vyrastal v kultúrnom prostredí, kde sa často stretával s ochotníckym divadlom a zborovým spevom, čo ovplyvnilo i jeho vzťah k literatúre a neskôr i jeho vlastnú tvorbu. Písal najmä divadelné hry: komédie, tragédie a romantické historické hry. Jeho rozsiahle memoárové knihy tvoria žánrovo ucelené autobiografické rozprávanie o živote a spoločenských udalostiach. Jeho diela sa často uvádzali aj na divadelných scénach v Prahe či v zahraničí, ale tiež boli námetmi na rozhlasové relácie a televízne filmy.