Demänovská dolina
Demänovská dolina je najznámejšia dolina Nízkych Tatier, 15 km dlhá. V strednej časti doliny bola v roku 1929 vyhlásená národná prírodná rezervácia[1], ktorej územie je dnes súčasťou NAPANTu.
| Demänovská dolina | |||
| národná prírodná rezervácia | |||
 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Žilinský | ||
| Okres | Liptovský Mikuláš | ||
| Obec | Demänovská Dolina | ||
| Súradnice | 48°59′47″S 19°34′57″V | ||
| Rozloha | 8,3688 km² (837 ha) | ||
| Vznik | 1973 | ||
| Správa | NAPANT | ||
| Kód | 239 | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Žilinského kraja Poloha v rámci Žilinského kraja
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Prírodné podmienky
Na konci sa dolina rozdeľuje na dve ľadovcové doliny: Repiskú a Širokú, ktoré obopínajú vo svojom strede bočný hrebeň Ostredku. V závere doliny sa nachádza Vrbické pleso. V doline sa nachádza prepojený komplex Demänovských jaskýň, ktoré vznikli krasovatením triasových vápencov. Medzi najvýznamnejšie jaskyne patrí Okno, Demänovská jaskyňa Mieru, Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa Slobody, ľadová Dračia jaskyňa, Beníková jaskyňa a Dvere ale i ďalšie.
Referencie
- Demänovská dolina. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.