Peter Makovický

• manželka: Anna Pálková (* 1. január 1836, † 28. október 1869)
• deti:
  • Oľga-Ľudovika * 9. október 1853
  • Ľudmila Anna * 11. marec 1855
  • Peter Ján * 1. november 1856
  • Ján Vladimír * 19. september 1858
  • Želmíra Judita Zuzana * 5. február 1860
  • Vladimír Ondrej * 3. máj 1862
  • Cyril Metod * 27. máj 1863
  • Peter Pavel * 20. august 1864
  • Miloš Svetozár * 12. november 1865
  • Dušan Pavel * 27. december 1866
  • Svetozár Ján * 18. júl 1869

Po skončení ľudovej školy chcel ďalej študovať, ale pre nedostatok prostriedkov rodičia nemohli jeho žiadosti vyhovieť. Dal sa preto na kupeckú dráhu. Vstúpil do obchodu Ladislava Sopku v Kežmarku, u ktorého sa v rokoch 1837-1841 vyučil a zostal u neho i ako vyučený obchodný pomocník do roku 1844. Potom sa na odporúčanie svojho šéfa dostal do veľkého obchodu Filipa Scherza do Bratislavy, ktorý zamestnával asi 25 obchodných pomocníkov. Tu čoskoro vynikol svojou svedomitou prácou, vernosťou a schopnosťami. Túžil však po vlastnom samostatnom obchode v Ružomberku; 12. mája 1850 tam odcestoval a 22. júna 1850 si ho tu otvoril.

18. apríla 1852 sa oženil s Annou Pálkovou, dcérou Ondreja Pálku a Zuzany, rod. Scholzovej z Liptovského Mikuláša. Jeho manželka bola národovkyňa. Obchodu sa darilo dobre a čoskoro mu miestnosti v Ruthayovskom dome nestačili. V roku 1856 kúpil dom od suseda Šrobára i s pozemkom a v nasledujúcich dvoch rokoch si postavil vlastný dom (č. 362 na Podhore), kam preniesol svoj obchod. Pribral si za spoločníka svojho mladšieho brata Daniela, ktorý predtým robil kupca v Dolnom Kubíne a 17. mája 1856 vstúpil do firmy "Bratia Makovickí". Koncom roka 1878 brat Daniel ochorel na pľúcnu chorobu a zo zamestnania, ktoré škodilo jeho zdraviu, odišiel. Po založení peňažného ústavu pod firmou Ružomberský úverový účastinný spolok sa stal jeho správcom a pokladníkom. Obchod bol od mája 1880 uvedený zase pod pôvodnou firmou Peter Makovický.

Z Ružomberského úverového účastníckeho spolku, založeného Petrom a Danielom Makovickými, vyrástla neskôr Slovenská banka. Po smrti brata Daniela v roku 1881 sa stal správcom ústavu Peter Makovický a jeho najstaršiemu synovi Vladimírovi Makovickému odovzdal obchod so zmiešaným tovarom. Peter sa venoval už výlučne len ústavu. V roku 1880 navrhol Vladimír Makovický otcovi, aby firma začala vyrábať ovčiu bryndzu. Peter s návrhom súhlasil. S výrobou bryndze však nemali skúsenosti a prvá várka sa skazila a musela byť vyvezená za mesto. Pokus opakovali a keď sa im podarilo získať odborníka zo Starej Turej, začala sa im výroba dariť. Značka "liptovská bryndza" sa stala známou nielen v celej bývalej Rakúsko-uhorskej monarchii, ale i za jej hranicami.

V roku 1883 založil Ružomberskú účastinársku spoločnosť, teda továreň na drevovinu v Bielom Potoku. Tento podnik po prekonaní počiatočných problémov dobre prosperoval, preto skupina Ružomberčanov následne založila Ružomberskú továreň na celulózu a papier úč. spol. Petrom Makovickým založený podnik dal podnet k vybudovaniu vyspelého papierenského priemyslu v Ružomberku.

Peter ovdovel ako 45-ročný a druhýkrát sa už neoženil. Popri svojom obchode sa venoval aj výchove ôsmich nedospelých detí. Stratu manželky ťažko znášal a spomínal na ňu aj vo vysokom veku. Rodinu celkovo postihli mnohé tragické udalosti: smrť manželky, dcéry Želmíry, dvoch dospelých synov Cyrila a Miloša, dvoch zaťov a ďalšie.

Peter Makovický bol dobrým národovcom. V roku 1861 sa stal členom skupiny ľudí, ktorí odovzdali uhorskému snemu pamätné "Memorandum svätomartinské", žiadajúce pre slovenský národ vyhlásenie autonómneho "Slovenského okolia". Bol aj zakladajúcim členom Matice slovenskej a spoluzakladateľom Tatrabanky. Mal veľký podiel na založení slovenského evanjelického cirkevného zboru v Ružomberku. Bol nábožným človekom a v jeho dome sa schádzali popredné osobnosti z Liptova, Oravy, Turca.

• Rodokniha rodiny Pálkovsko-Makovickovskej (Archív literatúry a umenia - Matica Slovenská v Martine)