Opava (Česko)

Mesto leží v Opavskej pahorkatine na rieke Opave v Sliezsku, ale jej 3 štvrte (Suché Lazce, Vlaštovičky a Jaktař) patrili k tzv. Moravským enklávam v Sliezsku. Od Ostravy je vzdialená 30 km západne, od Olomouca 60 km severovýchodne. Mesto križujú cesty I. triedy číslo 11, 46, 56 a 57, ako aj železničná trať z Ostravy do Olomouca.

Prvé dôkazy osídlenia pochádzajú už zo staršej doby kamennej, odkedy archeologické nálezy potvrdili takmer nepretržitú prítomnosť osídlenia tunajšieho územia. Významné bolo slovanské hradisko v Kylešoviciach, ktoré patrilo s najväčšou pravdepodobnosťou Holasickému kmeňu, podľa ktorého sa nazýva aj neďaleká obec Holasovice. Stredoveké osídlenie Opavy sa konštituovalo zrejme v 12. storočí v podobe kupeckej osady, situovanej blízko brodu cez rieku Opavu, na obchodnej ceste z Moravy do Poľska. Táto cesta bola súčasťou "Jantárovej cesty" spájajúcej Jadran s Baltom. Prvá písomná zmienka pochádza z listiny z 26. decembra 1195, v ktorej olomoucké knieža Vladimír daroval premonštrátskemu kláštoru na Hradisku pri Olomouci dedinu Bojanovice. Nie je však jasné, či je autentická alebo ide o neskoršie falzum spomínaného kláštora. Prvá spoľahlivá písomná zmienka tak pochádza z roku 1201 v privilégiu českého kráľa Přemysla Otakara I.[2] Význam a postavenie kupeckej osady potvrdil mestský štatút, ktorý získala niekedy okolo roku 1215 a tak kráľovský dekrét z roku 1224 už hovorí o Opave ako o meste.

Jadro osídlenia sa koncentrovalo na križovatke obchodných ciest v areáli Horného námestia a rozširovalo sa pozdĺž týchto komunikácií. Pôvodné opevnenie mesta bolo tvorené zrejme iba priekopou a zemnými valmi, doplnenými drevenou palisádou, neskôr boli vystavané kamenné hradby, doplnené 3 mestskými bránami - Jaktařskou, Ratibořskou a Hradeckou. Čoskoro malo mesto dve námestia a dobytčí trh v miestach dnešnej Masarykovej ulice, od roku 1327 aj Kupecký dom, ktoré bolo obchodným centrom mesta. V Opave bola od konca 13. storočia mincovňa. Opavských Přemyslovcov na opavskom kniežacom tróne vystriedal syn kráľa Jiřího z Poděbrad, Viktorín, ktorý bol následne donútený ustúpiť nárokom syna uhorského kráľa Mateja, Jána Korvína. Čoskoro však bolo Opavské kniežatstvo opäť podriadené priamo českým kráľom.

V 16. storočí bola Opava silne zasiahnutá reformáciou a väčšina obyvateľov patrila v predbielohorskom období k protestantom. Obyvatelia sa dostávali do ostrých konfliktov najmä s olomouckými biskupmi a na odpor narazilo aj udelenie opavského kniežatstva Karlovi z Lichtenštejna v roku 1613. V roku 1625 bol do Opavy povolaný jezuitský rád a o päť rokov neskôr tu bolo založené jezuitské gymnázium. Počas tridsaťročnej vojny bola Opava v roku 1626 bez boja vydaná žoldnierom dánskeho kráľa, niekoľkokrát bola obsadená i Švédmi. Veľkou pohromu znamenal pre mesto požiar v roku 1689. Pri gymnáziu bolo v roku 1814 založené múzeum, dnes Slezské zemské muzeum. Od roku 1853 budova slúžila sliezskemu zemskému snemu, v súčasnosti je sídlom Zemského archívu.

Opava zostávala centrom kniežatstva, hoci rozsah právomocí a tým aj význam ústredného mesta s postupnými centralizačnými tendenciami habsburskej monarchie klesali. Národnostné zloženie mesta sa postupne menilo v prospech nemeckého obyvateľstva a v 20. rokoch 18. storočia predstavovali Česi len asi sedminu obyvateľov Opavy. Porážka Márie Terézie a rozdelenie Sliezska medzi Prusko a Rakúsko vynieslo Opavu do pozície centra rakúskeho Sliezska. Svoje sídla si tu vedľa úradov postavil rad príslušníkov sliezskej šľachty. Význam mesta v 19. storočí podčiarklo aj konanie tzv. Opavského kongresu v roku 1820, na ktorom sa zišli európski panovníci (rakúsky cisár František II., ruský cár Alexander I. a pruský kráľ Fridrich Wilhelm III).

V oblasti priemyslu vzniklo niekoľko prevažne textilných podnikov. V roku 1825 bol vybudovaný pivovar, v polovici 19. storočia vznikli na predmestí dva cukrovary. Významným impulzom pre rozvoj priemyslu bolo otvorenie železničného spojenia v rámci Severnej dráhy cisára Ferdinanda v roku 1855. Ako hlavné mesto Rakúskeho Sliezska bola Opava aj významným správnym a samosprávnym centrom; sídlil tu Sliezsky zemský snem, na čele ktorého stál hajtman a zemský výbor. Štátnu správu pre Sliezsko tu vykonával zemský prezident a krajinská vláda, sídlil tu tiež krajinský súd. V roku 1883 bolo v Opave založené české gymnázium, v roku 1877 Matice opavská. Vychádzal tu Opavský besedník, potom Opavský týždenník, z nemeckých novín Troppauer Zeitung. Politická a národnostná situácia sa vyhrotila po skončení 1. svetovej vojny, keď sa Opava v závere roku 1918 stala hlavným mestom provincie Sudety. Pokus o revoltu voči vytvárajúcemu sa československému štátu skončil obsadením mesta československými vojenskými oddielmi bez boja 18. decembra 1918.

Až do roku 1928 bola Opava hlavným mestom československého Sliezska. V súvislosti s vytvorením krajiny Moravskosliezskej prestala byť sídlom krajinských úradov, no v meste stále prevažovalo nemecké obyvateľstvo, podliehajúce najmä v 2. polovici 30. rokov nacistickej ideológii Henleinovej Sudetonemeckej strany. Táto časť privítala pripojenie k nacistickému Nemecku v roku 1938 a Opava sa stala hlavným mestom jedného z troch vládnych obvodov v obsadených Sudetách. V 2. svetovej vojne bolo mesto oslobodené 24. apríla 1945, no za cenu veľmi ťažkých strát. Bola zničená takmer tretina mesta a nepracovala ani jediná továreň. Nemecké obyvateľstvo bolo odsunuté a mesto zmenilo nielen svoj vzhľad, ale aj národnostný ráz. Už v októbri 1945 začala činnosť stála profesionálna česká scéna Sliezskeho národného divadla, v roku 1948 bol v Opave zriadený Sliezsky študijný ústav, dnes súčasť Sliezskeho zemského múzea. V rokoch 1953-1959 pôsobila v meste Vyššia škola pedagogická, prenesená potom do Ostravy.

Na Ostrožnej ulici, v budove postavenej na mieste rodného domu Petra Bezruča, bola v roku 1956 otvorená expozícia o básnikovom živote a diele. Od roku 1958 sa každoročne v septembri koná na počesť básnika kultúrny festival Bezručova Opava. V rekonštruovanom objekte bývalého dominikánskeho kláštora pôsobí od roku 1974 Dom umenia, poriadajúci pravidelné výstavy a kultúrne podujatia. V roku 1990 začala v Opave pôsobiť Filozofická fakulta Masarykovej univerzity v Brne a 9. júla 1991 bola zriadená Slezská univerzita.

V čele mesta je primátor, zastupiteľstvo má 39 a mestská rada má podľa dohody po voľbách v roku 2014 11 členov. Po komunálnych voľbách v roku 2014 bol 10. novembra zvolený za primátora mesta Martin Víteček z hnutia ANO 2011. Vo funkcii nahradil sociálneho demokrata Zdeňka Jiráska. Radu mesta tvoria zástupcovia hnutia ANO, Zmena pre Opavu, ODS, KDU-ČSL a SNK Starostovia a občania Opavy.

Členenie mesta

Katastrálne územie Opavy

Opavské mestské časti

Opava je štatutárnym mestom, ktoré je len čiastočne územne členené. Centrálna oblasť mesta sa nečlení na mestské časti a je spravovaná priamo zastupiteľstvom a magistrátom mesta. V rokoch 1976 - 1991 bola súčasťou mesta i obec Chvalíkovice.

• Martin z Opavy († 1279), významný kronikár 13. storočia (tiež zvaný Polonus)
• Jan z Opavy, pisár a iluminátor 14. storočia
• Amand Polan z Polansdorfu (1561 – 1610), kalvínsky teológ
• Johann Palisa (1848 – 1925), česko-rakúsky astronóm
• Joseph Maria Olbrich (1867 – 1908), česko-rakúsky architekt a maliar
• Petr Bezruč (pôvodným menom Vladimír Vašek) (1867 – 1958), sliezsky básnik
• Walter Seidl (1905 – 1937), sliezsky, nemecky píšuci spisovateľ
• Joy Adamsonová (pôvodným menom Friederika Viktorie Gessnerová) (1910 – 1980), rakúska prírodovedkyňa a spisovateľka
• Boris Rösner (1951 – 2006), divadelný a filmový herec
• Bohdan Sláma (* 1967), filmový režisér
• David Moravec (* 1973), hokejista

Prvé zmienky sú v Knihe opavských mešťanov, ktorá bola vedená od roku 1723. Do tejto knihy sa po prerokovaní v mestskej rade zapisovali mená obyvateľov, ktorým bolo udelené právo mešťanské. Do roku 1850 je tu uvedených 3 500 mien. V roku 1842 boli prijaté nové pravidlá, podľa ktorých boli menovaní čestní občania mesta.

• Thomas Zounar, 1842, profesor gymnázia
• Faustin Ens, 1842, zakladateľ gymnaziálneho múzea
• Josef Alt, 1847, advokát
• Josef Witteczek, 1847, dvorný radca
• Karl Wenzelides, 1847, archivár
• Moritz Rossy, 1850, starosta mesta
• Josef Kalehberg, 1850, zemský miestodržiteľ
• Josef Sedlnitzki, 1850, policajný prezident
• Franz Hauer, 1902, starosta mesta
• Emil Rochowanski, 1905
• Walter Kudlich, 1919
• Larisch-Mönnich,1916, zemský hajtman
• Tomáš Garrigue Masaryk, 1924
• Edvard Beneš, 1937
• Petr Bezruč, 1945
• Zdeněk Nejedlý, 1946
• Klement Gottwald, 1946
• Joža David, 1946
• J. V. Stalin, 1947
• Klement Gottwald, 1947
• Václav Havel, 1994
• Pavel Tigrid, 1994

Dňa 3. 6. 1995 Zastupiteľstvo mesta Opavy zbavilo čestného občianstva mesta J. V. Stalina a Klementa Gottwalda.

• Liptovský Mikuláš, Slovensko
• Racibórz, Poľsko
• Roth, Nemecko

1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
2. MÜLLER, Karel; ŽÁČEK, Rudolf, a kol. Opava. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2006. ISBN 80-7106-808-X. Kapitola První opavské století, s. 43-44. (česky)

• MÜLLER, Karel; ŽÁČEK, Rudolf, a kol. Opava. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2006. 611 s. ISBN 80-7106-808-X. (česky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Opava (Česko)

• Oficiálna stránka Štatutárneho mesta Opavy
• Zpravodajství z Opavy
• Stránky venované histórii a osobnostiam Opavy
• Regionálna databáza firiem
• Regionálny prehľad akcií
• Sliezska univerzita
• Mestské informačné centrum

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Opava na českej Wikipédii.