Nižná Boca
Nižná Boca je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
Nižná Boca | |||
obec | |||
Pohľad na Nižnú Bocu v zime | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Žilinský kraj | ||
Okres | Liptovský Mikuláš | ||
Región | Liptov | ||
Vodný tok | Boca | ||
Nadmorská výška | 851 m n. m. | ||
Súradnice | 48°56′55″S 19°46′07″V | ||
Rozloha | 25,17 km² (2 517 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 163 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 6,48 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1350 | ||
Starosta | Silvia Skusilová[3] (nezávislá) | ||
PSČ | 032 34 (pošta Malužiná) | ||
ŠÚJ | 510874 | ||
EČV | LM | ||
Tel. predvoľba | +421-44 | ||
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Nižná Boca 032 34 Nižná Boca 3 | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | 044/ 5291 240 | ||
Fax | 044/ 5291 240 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Nižná Boca | |||
Webová stránka: niznaboca.sk/ | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Horská obec sa nachádza v južnej časti horného Liptova, v Bocianskej doline, na styku Ďumbierskych a Kráľovohoľských Tatier. Nižnou Bocou preteká riečka Boca, popri ktorej vedie cesta I/72, spájajúca Liptov s Horehroním cez horský priechod Čertovica. Spolu s Vyšnou Bocou je to stará banícka obec, dnes významné turistické stredisko Nízkych Tatier.
Dejiny
Povrchové rudy tu ťažili už Kelti, Slovania myli zlato a v 13. storočí alebo neskôr prišli nemeckí baníci. Prvýkrát je obec doložená v roku 1342. V 16. storočí sa ťažila železná ruda až vo výške 1700-1 900 m n. m. Prvý záznam o existenii miestneho evanjelického cirkevného zboru pochádza už z roku 1540. Nemci sa vysťahovali alebo slovakizovali a v 19. storočí baníctvo zaniklo. V 30. rokoch 20. storočia sa osada začala meniť na centrum zimného športu.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Evanjelický kostol, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1844. V roku 1939 došlo ku stavbe neorománskej veže. V interiéri sa nachádza trojramenná drevená empora. Strop je plochý doskový s baníckymi insígniami. Oltár kazateľnicového typu pochádza z prvej polovice 20. storočia. Zo staršieho zariadenia sa dochovali patronátne lavice a empírová krstiteľnica. Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami v dvoch úrovniach. Veža vyrastá z mierne predstaveného rizalitu. Ukončená je ihlancovou helmicou.
- Súbor ľudových baníckych domov, ide o zrubové trojpriestorové stavby (často dvojdomy) s typickým priedomím z prednej strany a sedlovou strechou s podlomenicou.[4] Dispozícia domu sa skladala z hlavnej izby s pecou, kuchyne a pitvora, vstupnej priedsiene. Domy často nemali komíny a dym z pece šiel priamo na povalu. Zvláštnosťou sú senníky - maštale, ľudovo nazývané stajička alebo staja, ktoré sú rozstrúsené po okolitých lúkach. Tu sa celoročne zazimovával dobytok. V spodnej časti bol samotný dobytok a v hornej časti bolo uskladnené seno.
- Evanjelický kostol
- Typické banícke domy
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.