Hybe

• Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1300. Nachádza sa v opevnenom areáli uprostred námestia. Úpravami prešiel v 15. storočí, kedy bolo neskorogoticky prestavované presbytérium a v rokoch 1638-1643 renesančne, kedy bola rozšírená loď. Bola nanovo zaklenutá hrebienkovou klenbou a boli postavené empory. V 17. storočí bol kostol fortifikovaný. Veža bola pristavaná v roku 1824. Zo stredovekých detailov sa v kostole dochovala rebrová klenba presbytéria, portál do sakristie a tri okná presbytéria. Pod kostolom je v rodinnej hrobke pochovaný renesančný uhorský básnik Valentín Balaša.[4] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi. Okná majú lomený oblúk alebo segmentové ukončenie. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.

• 
  Kostol Všetkých svätých
• 
• 
• 
• 
  Detail veže

• Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1822-1826. Stojí na mieste dreveného artikulárneho kostola. V roku 1906 prešeil po požiari neobarokovou obnovou, kedy bola upravená helmica veže. V interiéri sa nachádza trojstranná vstavaná murovaná empora. Priestor je zaklenutý českou plackou a pruskými klenbami. Barokové zariadenie kostola pochádza z pôvodného artikulárneho kostola, oltár s tordovanými stĺpmi je z roku 1737 so sekundárnym obrazom Ukrižovania z roku 1926, kazateľnica so sochami evanjelistov z roku 1730. Krstiteľnica má renesančno-barokové tvaroslovie, na vrchole umiestnenú klasicistickú sochu Krista.[5] Fasády kostola sú hladké s kordónovou rímsou, nárožným zaoblením a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je členené lizénami so stredným rizalitom, z ktorého vyrastá hmota veže. Tá je dekorovaná nárožným kvádrovaním, pilastrami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
• 
  Kazateľnica v interiéri
• 
  Erb patróna kostola

• Súbor meštianskych a ľudových radových domov, pamiatková zóna, jednopodlažné trojpriestorové murované stavby so sedlovou strechou s dekoratívnym štítom, najmä z prelomu 19. a 20. storočia. V obci sa dochoval pôvodný urbanizmus sústredený okolo štvorcového námestia a priľahlých ulíc so súvislou radovou zástavbou lokalizovanou kolmo do ulice.

• 
  Pamätný dom D. Chrobáka
• 
  Pamätný dom J. Grajchmana
• 
  Pamätný dom A. Škarvana
• 
  Historický míľnik na námestí
• 
  Bývalá evanjelická ľudová škola

Obec preslávil film Pacho, hybský zbojník (1975) od režiséra Martina Ťapáka (scenár Peter Jaroš, rodák z Hýb).

V obci sú tri chránené prírodné objekty: Grajchmanova lipa, Orfanidesova lipa a Štróblove lipy. Na katastrálnom území obce leží tiež Hybická tiesňava.

• 
  pamätný dom Alberta Škarvana
• 
  Albert Škarvan
• 
  Ján Bakoss
• 
  Ján Šimkovic
• 
  Ľudevít Orphanides

• Teodor Piovarči (*1944 -2018) divadelný, filmový, televízny a dabingový herec

• Jakub Grajchman (* 1822 - † 1897), básnik a dramatik
• Hermína Orfanidesová (* 1853 - † 1916), spisovateľka pre deti
• Dobroslav Chrobák (* 1907 - † 1951), prozaik, esejista a literárny kritik
• Ján Svetlík (* 1912 - † 1997), architekt, tvorca areálu Slavín
• Július Lenko (* 1914 - † 2000), básnik a prekladateľ
• Vojtech Pavelica (* 1914 - † 1987), dôstojník a organizátor športu
• Ivan Rajniak (* 1931 - † 1999), herec
• Peter Jaroš (* 1940), prozaik a dramatik

• Albert Škarvan (* 1869 – † 1926), lekár, spisovateľ a prekladateľ, zakladateľ esperantského hnutia na Slovensku
• Ján Bakoss (* 1895 – † 1945), miestny evanjelický farár, náboženský spisovateľ, redaktor, protifašistický bojovník a martýr.