Ester Šimerová-Martinčeková

Počas 1. svetovej vojny navštevovala evanjelickú školu, potom gymnázium. Už v posledných rokoch gymnaziálneho štúdia súkromne navštevovala maliarsku školu Gustáva Mallého. Po maturite odišla do Paríža, kde študovala maliarstvo na dvoch akadémiách, okrem iného na Académii Julian, ale aj v súkromnej škole Alexandry Exter.

Už v roku 1931 samostatne vystavovala v Prahe. Tam sa stala členkou výtvarného odboru Umeleckej besedy. V roku 1932 sa vydala za profesora Dr. Františka Šimera a spolu s ním žila v Bratislave. Po rozpade prvej Československej republiky odišla s manželom do Protektorátu Čechy a Morava a usadili sa v Plzni.

V období atentátu na Heydricha jej manžel, ako primár v nemocnici, ukrýval československých parašutistov z Anglicka. Po prezradení ho Gestapo zatklo, uväznilo a popravilo. V roku 1947 sa opäť vydala. Po obnovení spoločnej republiky, v roku 1945, sa vrátila späť na Slovensko a tu ju zvolili za predsedníčku Bloku slovenských výtvarníkov. Jej manželom sa stal právnik Martin Martinček, v tom čase prezidiálny šéf Úradu predsedníctva SNR, neskôr významný slovenský fotograf. V čase komunistickej diktatúry, v roku 1952 v rámci Akcie B bola nasilu vysťahovaná s manželom (Martin Martinček, ktorého označili za „buržoázneho nacionalistu“) z Bratislavy, do dediny pri Liptovskom Mikuláši, do ktorého sa neskôr presťahovali a žila tam až do svojej smrti. V roku 1966 jej udelili titul zaslúžilej umelkyne. Vystavovala vo viacerých galériách doma i v zahraničí a je držiteľkou mnohých ocenení a vyznamenaní. Popri maľbe sa venovala aj návrhom divadelných kostýmov pre Novú scénu v Bratislave.

Ester Šimerová-Martinčeková ako jediná zo slovenských umelcov sa inšpirovala priamo u parížskej školy a do Paríža sa často vracala.

V roku 1991 Rad T. G. Masaryka IV. triedy (v Prahe)

V roku 1992 Cena Martina Benku

Od roku 1966 bola zaslúžilou umelkyňou

V roku 2001 v Paríži obdržala vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry a literatúry.

V roku 2002 jej prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

V roku 2001 - dostala Cenu Nadácie Tatra banky za výtvarné dielo[1]

Slovenská pošta vydala roku 2016 reprodukciu obrazu Šachová kompozícia Ester Šimerovej-Martinčekovej vo forme poštovej známky[2]

Československá pošta vydala v roku 1987 reprodukciu obrazu Tulipány ako poštovú známku.[3]

• Slovenské dotyky 8/2009, článok ku storočnici; autor: Jiřina Divácká
• dartesro.sk
• osobnosti.sk

• Diela autorky v zbierkach slovenských galérií