Bodice
Bodice (maď. Bodafalu) sú mestskou časťou mesta Liptovský Mikuláš, 4 km juhozápadne od centra mesta.
| Bodice | |||
| mestská časť Liptovského Mikuláša | |||
 Gotický kostol sv. Ladislava | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | ||
| Okres | Liptovský Mikuláš | ||
| Región | Liptov | ||
| Súradnice | 49°03′36″S 19°34′31″V | ||
| EČV | LM | ||
| Tel. predvoľba | +421-44 | ||
 Poloha mestskej časti na Slovensku  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |||
 Poloha mestskej časti v rámci Žilinského kraja Poloha mestskej časti v rámci Žilinského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Bodice | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Obec leží v Liptovskej kotline, na ľavom brehu riečky Demänovky, v nadmorskej výške 640 m n. m. Nachádza sa západne od mestskej časti Demänová, s ktorou je stavebne takmer spojená, leží cca 1 km od cesty II. triedy č. 584 z Liptovského Mikuláša do Jasnej.
Ulice
- Bodická
- Cez vody
- Jelšová
- Ku vode
- Lazná
- Pod brehom
- Potočná
Dejiny
V roku 1283 kráľ Ladislav IV., dal zemanovi Bodovi Ladislavovmu synovi, územný majetok z polí a lesa ktorý dovtedy patril k majetkom Palúdzky. Boda sa stal trvalým majiteľom tohto majetku, ktorý sa uvádza v listine z roku 1299 v súvislosti s vymedzením chotára Palúdzky. Po prvom vlastníkovi Bodovi nesú Bodice svoj názov. Bodice teda vznikli krátko po roku 1283 z iniciatívy zemana Bodu, ktorý osídlil svojich poddaných. Postupne sa tu usadili aj zemania. V polovici 14. storočia Bodice boli trvalo osídlené so stálym názvom. V písomnostiach 14. a 15. storočia sa Bodice uvádzajú v maďarčine pod názvom Bodafalu alebo Boda. Poddanské obyvateľstvo používalo názov Bodice. Tradičné zamestnanie obyvateľov bolo roľníctvo, pastierstvo, pletenie košíkov z prútia a tkanie kobercov.
Názov
Vývin názvu obce
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou obdobia rokov 1360-1380. Nachádza sa na miernej vyvýšenine uprostred obce. Ako donátor stavby sa uvádza Magister Donč. Kostol prešiel barokovou úpravou v 18. storočí, kedy bol vybudovaný chór, a v roku 1854, kedy bola postavená veža. V roku 1890 ho neogoticky upravili, došlo k výmene zariadenia kostola. Z pôvodných gotických detailov sa dochovala rebrová klenba, úzke gotické okná s lomeným oblúkom a pastofórium.[1] Fasáda kostola je členená opornými pilermi a oknami s kamenným ostením a lomeným oblúkom. Veža s neogotickými oknami s lomeným oblúkom je členená pilastrami a ukončená trojugholníkovým štítom s tympanónom a ihlancovou helmicou. Pred kostolom stoja chránené lipy, medzi nimi najstaršia a najmohutnejšia v Liptove, vyše 500-ročná.
Prírodné zaujímavosti
V chotári obce sú dve chránené územia: CHA Bodický rybník (ochrana brehových a lúčnych porastov) a PR Jelšie (ochrana najväčšieho areálu jelše lepkavej na Liptove).
Občianska vybavenosť
Obyvateľom Bodíc slúži obchod a kultúrny dom. Ubytovanie poskytuje niekoľko privátov a penziónov. Premáva sem linka č. 5 MAD Liptovský Mikuláš s dvoma zastávkami (kostol, Jednota).
Osobnosti obce
Rodáci
- Ondrej Bodovínus (Bodovíni, Bodó) (* 1636 - † 1708), evanjelický farár, cirkevný hodnostár, príslušníkom starého turčianskeho zemianskeho rodu. Po štúdiách stal sa učiteľom, pôsobil v Hnúšti, Čerenčanoch, Rimavskej Bani a Brezne. V 1691 bol gemerským seniorom. Písal a zbieral náboženské piesne, ktoré do svojej zbierky zaradil jeho vnuk Matej Bodó.
- Daniel Masník Masnicius († 1650), evanjelický farár, náboženský spisovateľ, učiteľ. Rektor v Banskej Bystrici-Radvani. Autor duchovných piesní zaradených do Tranovského a Klejchovho kancionála.
- Zoltán Palugyay (* 1898 – † 1935), maliar
- Ján Gregorec (* 1914 – † 1982), literárny vedec, spisovateľ
Referencie
- Bodice [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
Externé odkazy
- Oficiálna stránka mesta Liptovský Mikuláš
- Apsida.sk- profil gotického kostola
