Ižipovce
Ižipovce sú malá liptovská obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
Ižipovce | |||
obec | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Žilinský kraj | ||
Okres | Liptovský Mikuláš | ||
Región | Liptov | ||
Nadmorská výška | 598 m n. m. | ||
Súradnice | 49°08′25″S 19°29′28″V | ||
Rozloha | 2,64 km² (264 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 88 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 33,33 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1286 | ||
Starosta | Karol Kováč[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 032 23 (pošta Liptovská Sielnica) | ||
ŠÚJ | 556807 | ||
EČV | LM | ||
Tel. predvoľba | +421-44 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Ižipovce | |||
Webová stránka: obec-izipovce.eu | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Katastrálne územie obce Ižipovce je súčasťou celku Podtatranská kotlina, podcelku Liptovská kotlina, oddielu Chočské pohorie. Obec katastrálne susedí na severozápade s obcou Prosiek, južne s obcou Bobrovník časť Hliník, juhozápadne s obcou Bukovina a na západe s obcou Liptovská Anna. Zhruba tretinu rozlohy katastra tvoria lesné porasty predovšetkým na severe zasahujúce do Chočských vrchov (podcelok Prosečné) a zároveň lesné porasty nazývané Ižipovské háje (najvyšší vrch Mníchov 710,6 m n. m.). Katastrom preteká Ižipovecký potok (Ižipovčianka), ktorého časť bola v minulosti umelo odklonená a preteká priamo obcou. V dolnej časti Ižipovčianka mierne meandruje a vlieva sa v Prosieckej zátoke do vodnej nádrže Liptovská Mara, ktorá je súčasťou rieky Váh.
Chotárne názvy Ižipoviec
Ižipovský chotár predstavuje niečo cez 260 hektárov (ha), z ktorých len cca 11 ha je zastavaným územím obce. Katastrálne územie má úzky predĺžený tvar v severojužnom smere. Okrem zastavaného územia obce a lesných porastov spomínaných vyššie sa v obci zaužívalo niekoľko chotárnych názvov, ktoré sa hojne vyskytovali v rôznych písomných materiáloch (kúpnych zmluvách, pozemkových knihách, matrikách). Naši predkovia boli s pôdou v chotári úzko spätí a dôverne poznali každý kút obce. Mnohé z týchto názvov sa používajú dodnes, ďalšie len z ústneho podania pamätníkov a niektoré je problém presne lokalizovať. Hneď po vstupe do katastra obce z rázcestia sú to zvyšky stôp po dnes už neexistujúcich osadách obce Prosiek - Nižný a Vyšný Zádiel, následne lokalita "U môstkov", "Hlinenô", alebo "Nižnô pole". Pod Ižipovskými hájmi sú to lokality: "Ohradce", "Osiky", "Kúpenica", či "Za tŕním". Na tzv. hornom konci sa nachádzajú lokality s názvami: "Lanové", "Na dlhých", alebo "Kútovie".
Dejiny
Obec Ižipovce vznikla na majetku patriacom do chotára obce Sielnica. Územie sa spomína už v roku 1286 (Selniche), ktoré kráľ Ladislav IV. (1260 – 1290) daroval Benediktovi a Štefanovi, synom Kevela.
Prvá zmienka o majetku neskorších Ižipoviec je z roku 1304, keď zeman Ižip (maď. Izsép) kúpil časť majetku, dovtedy zvaného latinsky Moecha („špinavý, nečistý“). S týmto Ižipom je nepochybne spojený vznik osady v prvej polovici 14. storočia. V roku 1391 sa spomína obec ako "Kewelhaza", alebo Isipfalva, pred tým majetok služobníkov Liptovského hradu povýšených do zemianskeho stavu. Neskôr patrila rodinám Dobákovcov, Čemickovcov a iným drobným zemanom, ktorí v obci aj bývali. V 16. storočí obec pozostávala iba zo zemianskych kúrií, ktorých tu bolo v roku 1584 desať. V roku 1784 mala obec 33 domov a 192 obyvateľov, z toho 41 zemanov, v roku 1828 mala 19 domov a 184 obyvateľov. Ižipovce boli v tomto období osadou s výlučne zemianskym obyvateľstvom.
Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo poľnohospodárstvom, tkaním súkna, kováčstvom, stolárstvom, výrobou handričkových pokrovcov a pod. Obec zachvátilo v priebehu 18. a 19. storočia niekoľko požiarov, preto najmä v prednej časti sa nenachádzajú drevené obytné budovy, ale len murované domy so sedlovou strechou, mnohé z nich sú t. č. neobývané.
V novodobej histórii počas 2. svetovej vojny (20. storočie) sa obec zapojila do Slovenského národného povstania.
S účinnosťou od 3. apríla 1976 sa obec Ižipovce zlúčila s obcou Liptovská Sielnica a opätovne sa osamostatnila k 1. februáru 1992.
rok | počet obyvateľov | rok | počet obyvateľov |
---|---|---|---|
1784 | 192 | 1948 | 143 |
1828 | 184 | 1970 | 136 |
1880 | 138 | 1991 | 96 |
1900 | 128 | 2001 | 86 |
1921 | 133 | 2015 | 91 |
Názov
Vývin názvu obce
Symboly obce
Najstaršie známe obecné pečatidlo pochádza z druhej polovice 19. storočia. V strede pečatného poľa je štít, v ktorého vrchnej časti je holub a v dolnej tri ruže. Klenotom je holub. Kruhopis je v maďarčine: IZSEPFALU KÖSZEGE, s priemerom 28 mm.
Erb Ižipoviec má pôvod v erbe niektorých blízkych zemianskych rodov alebo pôvodných zemanov používajúcich predikát "de Isyphaza". Na začiatku 20. storočia sa používala pečiatka bez pečatného znaku s maďarským textom v kruhopise: "IZSÉPFALU PECSÉTJE s textom "KÖSZÉG" v strede pečatného poľa s priemerom 28 mm.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Dedinská zvonica spojená s hasičskou zbrojnicou, ľudová murovaná stavba s drevenou nadstvabou. Zvonica má pôdorys štvorca a ihlancovú helmicu. Vo zvonici sa nachádza klasicistický zvon z roku 1830 zo zvonolejárskej dielne Anny Christellyovej v Banskej Bystrici.
- Obecná zvonica
Občianska vybavenosť
- obecný úrad (kancelária starostu, zasadacia miestnosť a miestna knižnica)
- zastávka MHD
- požiarna zbrojnica (dobrovoľný hasičský zbor založený v roku 1922)
- 2 garáže a sklad pri obecnej zvonici
- kultúrny dom (sála s kapacitou 100 miest na sedenie a zvýšeným javiskom)
- obchod (t. č. mimo prevádzky) s obecným bytovým domom a parkom (budova z roku 1970 a 3 obecné byty z roku 2007)
- cintorín
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.