Tatrín

Tatrín (1844 – 1848) bol jeden z najznámejších slovenských spolkov. Cieľom spolku bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských študentov. Tým prispel významne ku kodifikácii spisovného slovenského jazyka.

Pamätná tabuľa v Čachticiach

Prvé zasadnutie

Vznikol na podnet Ľudovíta Štúra na schôdzi v Liptovskom Svätom Mikuláši v dňoch 26. – 28. augusta 1844. Predsedom spolku sa stal Michal Miloslav Hodža, pokladníkom Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Prísediacimi (členmi výboru) boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ctiboh Zoch a Matej Tučka.

Zakladajúcu listinu podpísali (v poradí): Fejérpataky-Belopotocký, Hodža, Hurban a - doslova - Ľud.Štúr, Ľud.Klein a iní. Uložená je v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši na Hodžovej fare. V roku 1848 predniesol hybský notár Klein na verejnom zhromaždení v Mikuláši "Žiadosti slovenského národa" - základný revolučný text tých rokov.

Vydali Pozvanie, v ktorom vyzvali všetkých národovcov pridať sa k Tatrínu:

Kto len čo-to cíti ako Slovák, musí uznať; že je zvrchovaný čas, aby sa pre slovenský národ a život niečo po slovensky začalo.

Druhé zasadnutie

Konalo sa 19. augusta 1845 vi.

Tretie zasadnutie

Konalo sa 16. – 17. septembra 1846 opäť v Liptovskom Svätom Mikuláši. Na zasadnutí sa prijal návrh na zbieranie slovenských starožitností a vydávanie ľudovýchovného časopisu. Keďže kráľovská rada nechcela Tatrínu povoliť tlač, lebo spolok ešte nebol schválený, podalo zhromaždenie žiadosť o povolenie Tatrína. Zvolili deputáciu, ktorá mala ísť k panovníkovi a vláde do Rakúska

Štvrté zasadnutie

Malo sa konať v Novom Meste nad Váhom, kde však nenašli vhodné miestnosti, a preto prijali pozvanie Jozefa Urbanovského na faru v Čachticiach. Zasadnutie sa konalo 9. – 10. augusta 1847. Podľa prezenčnej listiny bolo prítomných 61 osôb. Popredné osobnosti vtedajšieho národného hnutia sa tu dohodli na pravopise slovenčiny, uzniesli sa na reč spisovnú povýšiť slovenčinu, prijali zásady, ako písať. Tu bol prijatý aj aj etymologický princíp ortografie.[1]

Medzi prítomnými boli napríklad Michal Miloslav Hodža, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak, Janko Francisci-Rimavský, Ondrej Caban, Eugen Gerometta, Jozef Ščasný, Ctiboh Zoch, Samo Bohdan Hroboň, Martin Hattala a i.

Spolok zanikol v roku 1848.

Členovia

Štefan Marko Daxner

František Madva, Samo Chalupka

Referencie
  1. V. Ammer: Čachtice, 1997
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.