Chór vážskych muzikantov
Chór vážskych muzikantov, známy aj ako CHVM je slovenskou undergroundovou skupinou, ktorá bola v 80. rokoch lídrom trenčianskej hudobnej scény.[1] Skupina, ktorá funguje takmer v nezmenenej zostave, ovplyvnila alternatívne skupiny akými boli aj Bez ladu a skladu.[1] Napriek svojmu alternatívnemu charakteru má za sebou vystúpenia na najväčších slovenských festivaloch ako Bažant Pohoda, či Hodokvas.
Chór vážskych muzikantov | |
---|---|
Základné informácie | |
Pôvod | |
Žáner(-re) | underground, alternatívny rock |
Pôsobenie | 1980 – súčasnosť |
Vydavateľstvá | Fukkavica Records |
Webstránka | chvm.sk |
Členovia skupiny: | |
Rasťo Dobranský Ľuboš Dzúrik Peter Kohout Ivan Masarik Miro Puna Peter Sedlák Martin Skovajsa Juro Šinka Milan Štefánik |
Roky 1980-1983
Skupina, pôvodne nazvaná ako The We, vznikla v r. 1980. Za jej vznikom stáli gymnaziálni študenti, ktorí si svoje prvé hudobné pokusy nahrávali sami v pivnici. Pôvodnú zostavu tvorili absolventi ľudových škôl Julo Berith (gitara, spev), Paľo Grman (klávesy), Rasťo Dobranský (basgitara), tiež však Ľuboš Dzúrik (bicie), Miro Puna (spev, generátor) a Robo Kútny (spev v angličtine).
Po zohratí jednotlivých členov došlo aj k malým personálnym zmenám, pričom prvý koncert, s Dzúrikom ako basgitaristom, Dobranským ako bubeníkom a novým členom Peťom Hevierom (trúba), absolvovala skupina v r. 1981, pol roka od svojho vzniku. V tom čase kapela vystupovala pod názvom Yellow Dodo and Co., neskôr sa premenovala na Weco. Prvý koncert zaznamenal u publika pozitívne ohlasy, avšak kapela bola odpojená od elektrického prúdu politickým pracovníkom Stanom Malinovským a následne na to obvinená z propagácie fašizmu. Udialo sa tak na základe prestrojenia skupiny, ktorá vystupovala v čiernych oblekoch, úzkych kravatách, bielych ponožkách a tmavých okuliaroch. O päť rokov neskôr takto vystúpila iná undergroundová legenda, Bez ladu a skladu. Skupina bola nútená dočasne sa odmlčať.
Zmena nastala po odchode členov na vysoké školy do Bratislavy. Tu sa skupina, fungujúca už pod súčasným názvom, začala viac formovať a hudobne vyhraňovať. V r. 1983 absolvovala koncert v zostave obohatenej o Ivana Drgoňa (klávesy, spev) a Romana Olžbuta (gitara, spev), pričom v závislosti od politického systému sa na nahrávané kazety podpisovala prezývkami. Skupine nebolo bránené vo vystupovaní, pravidelným návštevníkom koncertov však bola Štátna bezpečnosť.[2]
Roky 1983-1985
Obdobie rokov 1983-1985 bolo pre CHVM produktívnym obdobím. Skupina sa začala objavovať na koncertoch Jazzovej sekcie spolu s M. Chadimom i vo vysokoškolskom klube Primaf. V tomto období tvorilo koncertný repertoár skupiny až 25 skladieb, pričom dĺžka koncertov sa pohybovala v rozmedzí dvoch až troch hodín. Dochádzalo k pitiu skupinou pripraveného „alpského rízlingu“[2] o ktorý sa členovia delili s publikom. V r. 1985 sa objavili vplyvy českej hudobnej scény a v skupine pribudli nové hudobné nástroje. Roman Olžbut začal hrať na saxofón, objavili sa však aj noví členovia. Patrili medzi nich Marián Kulich (klarinet, husle), Roman Dzúrik (saxofón, husle), Dano Pašteka (saxofón, píla) a Janko Julény (trombón).
V tomto období vznikali skladby ako Underground, TBC, či Zamilovala sa. Aktívne vystupovanie skupiny zavŕšil spoločný koncert kapiel Chór vážskych muzikantov, Bez ladu a skladu a E, ktorý sprostredkovala vtedajšia manažérka skupiny E, Lenka Zogatová.